18. február
Jakub Sales a Viliam Saultemouche
Jakub Sales a brat Viliam Saultemouche zomreli spolu. Obaja sa narodili v roku 1556 vo Francúzsku. Jakub Sales bol sirotou, ktorú si vzal na výchovu kňaz. Študoval ako jeden z osemnástich chudobných študentov biskupstva Clermont v Paríži.
Do Spoločnosti Ježišovej k Jezuitom vstúpil vo Verdune a študoval po rétorike ďalšie roky filozofiu a teológiu, kým bol vo veku dvadsaťdeväť rokov vysvätený za kňaza.
Ako rehoľník pôsobil ako učiteľ filozofie, pričom osobitnú úctu vzdával prevelebnej Oltárnej sviatosti. Jakub Sales mal chatrné zdravie a modlitba pri sviatosti ho nabíjala novou energiou. Pri sebe nosil ostatky v Anglicku umučeného Edmunda Kampiána, ktorého prosil v modlitbách o milosť položiť za Ježiša život. Vo veku tridsiatichtroch rokov musel pre chorobu prerušiť vyučovanie. Až po roku sa vrátil ku kazateľstvu a šiel aj na misie do Burgundska.
Vtedy tu prebiehali kruté boje. Jakub pôsobil v Ornex, kde ľudia žili bez ochranny v mieri. "Tu sú naši vojaci a naša stráž," vravievali ľudia, pričom ukazovali na zástup modliacich sa detí.
Jezuitov požiadal o kňaza - misionára guvernér z Aubenas, ktoré považovali za baštu kalvínov. Keď sa Jakub Sales dozvedel, že tam má ísť spolu s rehoľným bratom Viliamom Saultemouchem, povedal: "Sem ideme na smrť."
Viliam Saultemouche bol bratom - sluhom v jezuitskom kolégiu a napriek tomu, že bol bojazlivý, keď viedli nevinného Jakuba na smrť, odmietol ho opustiť. Prosil katov, aby mohol zomrieť s ním. Jakub Sales začal v Aubenas pôsobiť ako farár v pokoji. Ľudia chodili na jeho kázne aj z radov kalvínov, lebo sa na nich obnovili vo viere.
To prekážalo kalvínskemu pastorovi Labatovi, ktorý vyzval Jakuba na verejnú diskusiu o viere, ale sám na ňu neprišiel a utržil hanbu. Labat to nevydržal, nahuckal ďalších kalvínov a spoločne zajali Jakuba aj Viliama. Po surovej bitke ich odvliekli do domu sudcu. Zbitého Jakuba podrobili traja kalvínski pastori krížovému výsluchu, v ktorom od neho chceli, aby uznal, že v Prevelebnej sviatosti nie je prítomný Spasiteľ. Už vtedy Labat kričal: "Zabite ich!"
Na druhý deň debata pokračovala. Labat najal vojakov, aby Jakuba Salesa zabili. Tí ho vyvliekli pred sudcov dom, keď ich prosil, aby ušetrili život jeho prostého brata Viliama. Ale Viliam Saultemouche ukázal silu slabých a prosil: "Otče milý, neopustím vás, zomriem s vami za pravdu, ktorú ste bránili!"
Vojak mu povedal: "Keď chceš zomrieť, zomri!"
Pred domom Salesovi ponúkli, aby odvolal tvrdenia o prítomnosti Ježiša vo sviatosti. To odmietol, na čo Labat vykríkol: "Na smrť s ním! Ten človek si nezasluhuje život, to je hotový mor!"
Pred rozkazom vojaci aj ľudia z ulice cúvli, nechceli zabiť nevinných. Dav zredol. Nik nechcel byť katom. Napokon sa tejto úlohy chytil jeden pomätenec, ktorý strelil modliacemu sa Jakubovi do chrbta. Kňaz sa modlil ďalej, tak mu bodol dýku do pŕs, a keďže Sales stále opakoval modlitby, vojaci, ktorí predtým odmietali byť katmi, mu odsekli zopnuté palce na rukách držiace kríž a zapchali mu ústa blatom. Dýkou mu prebodli hrdlo. Viliama Saultemoucheho dobodali dýkami a rehoľný brat vydýchol posledné slová: "Ježišu môj!"
Až po dvoch rokoch vydali potajme telá oboch mučeníkov, aby ich mohli dôstojne pochovať. Jakub Sales a Viliam Saultemouche sa stali mučeníkmi Prevelebnej oltárnej sviatosti, ktorú my prijímame v eucharistii často nevediac, koľkí mučeníci pre Boží pokrm obetovali životy.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára