17. apríl
Benedikt Jozef Labre
Dnešný svätec by mohol byť pokojne patrónom žobrákov. Benedikt Jozef Labre žil dobrovoľne ako najbiednejší z biednych. Umožňovalo mu to byť s Bohom. V biede a trápeniach sa dostával už na Zemi do neba. Pochádzal z pätnástich detí rodičov, ktorí nemali hmotnú núdzu. Chceli, aby aspoň jedno dieťa slúžilo Bohu. Voľba padla na Benedikta, lebo bol od malička tichý a zádumčivý.
V dvanástich rokoch si ho vzal k sebe na výchovu strýko, ktorý bol kňazom. Bolo to v čase revolučných zmien. Vo Francúzsku v 18. storočí vládlo osvietenstvo. Mladý Benedikt Jozef Labre mohol študovať, ba sa aj zabávať ako iní jeho vrstovníci. On však od strýka odchádzal k chudobným. U nich už v detstve hľadal šťastie. Vždy im rozdal všetko, čo mal pri sebe. Chodil do chudobných štvrtí a strýko - kňaz pochyboval, že Benedikt je podľa vtedajších zvyklostí vhodný na štúdium za kňaza.
Benedikt v šestnástich rokoch požiadal rodičov o to, aby mohol vstúpiť do rádu chudobných mníchov. To jeho rodičia zamietli. Keď mal osemnásť rokov, strýko mu zomrel na mor. Benedikt sa nebál, že ochorie, ale obetavo pomáhal liečiť a inak pomáhal chorým. Po strýkovej smrti opäť požiadal rodičov, aby ho požehnali a mohol sa stať rádovým bratom. Bol dospelý. Hoci s ťažkým srdcom, rodičia privolili. Vtedy sa začali Benediktove ťažkosti. V žiadnom z kláštorov ho nechceli prijať. Buď bol príliš tichý, alebo aj na kláštor veľmi nábožný. Bol iný než vtedajší rehoľníci, či duchovní. Viedol vlastný život s Bohom. A tak putoval z Francúzska do Talianska, kde nakoniec začal žiť životom tuláka.
V Koloseu v Ríme si vyhrabal v múre dieru, v ktorej prespával. Celé dni trávil v kostoloch pri modlitbách. Jeho jediným majetkom bola biblia, kňazský breviár a kniha Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského, ktorá je aj dnes populárna. Nasledovanie Krista sú vlastne rehoľné pravidlá, ako ich zostavil Kempenský, a to v živom modernom jazyku.
Benedikt Jozef Labre žil životom mnícha, ktorý žije sám a na ulici. Nežobral. Žil len z milodarov, ak mu niekto niečo dal pri pohľade na jeho úžasnú chudobu. Ak podľa jeho úsudku dostal viac než potreboval pre najnevyhnutnejšie potreby na deň, okamžite darovanú almužnu daroval ďalšiemu chudákovi. Raz za to dostal bitku. Darca videl, že Benedikt darovaný peniaz dal inému chudákovi. Myslel si, že Benedikt odmietol jeho dar a tak ho od zlosti zbil palicou. Benedikt nič nevysvetľoval. Mlčky zniesol bitku.
Narodil sa v roku 1748. Rodičov opustil v roku 1770 a tí o ňom nič nepočuli, až kým Benedikt nezomrel. Stalo sa tak v roku 1783 v Ríme. Okamžite sa na ulicu vyhrnuli deti a kričali: "Svätec zomrel!"
Spolu s nimi celý Rím oplakával svojho najchudobnejšieho žobráka, ktorý nikdy nič nežobral, a keď mal viac, okamžite to daroval inému chudákovi. Úcta k svätému Benediktovi Jozefovi Labre sa šírila Európou ako požiar. A tak sa jeho rodičia aj vo Francúzsku dozvedeli, že ich syn zomrel ako svätec. Nestal sa mníchom v pravom slova zmysle tak ako to chcel on a oni mu to zakazovali. Nestal sa ani kňazom, ako chceli oni. Stal sa však svätým, lebo žil s Bohom a len pre Boha. Pre svoju celoživotnú askézu si vyslúžil titul "mučeník pokánia".
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára