streda 21. mája 2014

Báseň na každý deň: Naladená

Naladená

 
V odhodenom kabáte nájdem
 
náhodné stretnutia s prepálenými
 
papierikmi sa hrá
 
vietor odnáša temné
 
myšlienky sa kotúľajú po líci
 
v podobe slaných pozdravov
 
jari sa už snežienky nedočkali
 
vykopali sa všetky staré
 
hriechy maľované na zrkadielka
 
naivne vyzerajúcich
 
snár zaklapol svoje listy
 
zelené babie leto vykúpané
 
potočiar otočil kohútikom
 
vytryskla tvoja neha
 
zradne ma stiahla do víru
 
kam sa uberám
 
tam pôjdem vždy sám
 
nie je nik
 
kto to vie že krik a stony
 
sú iba záchvevmi odchádzajúcej
 
hmoty sa lepia na všetky
 
idey aby ich vykrkvali
 
do zlatistej podoby
 
zapadnutého slnka
 
ktoré sa kotúľa oblohou
 
vyhodené z vreciek malých
 
šarvancov naháňa ich strach
 
to temné búšenie srdca
 
že predsa
 
že prišlo nahé krásne dievča
 
z ich snov
 
aby to bolo potom presne
 
naopak vstúpili znova prvýkrát
 
do kaluže zablatených smoliarov
 
ukradnutý deň
 
kam odišla si bosá
 
tak blízka chveje sa tvoje
 
ružové a aj tak vzdialená
 
ako mesiac na oblohe
 
chcem kúpiť všetky tvoje
 
pozemky a záložné práva
 
na lásku sa neopíja ani nebije sa
 
pre ňu lebo trvá aj keď my sme
 
odišli do iných vĺn sme ponorili svoje
 
telá odovzdáme telám
 
v dychtivých nádherách
 
roztiahnutých rukavičiek
 
zabudnutých na stole
 
všetko sa okolo neho krúti
 
zem hviezdy nebo
 
v kúpeľni mi svieti
 
tvoje oblé
 
dlane zapreté do kuchynskej linky
 
na ktorej rozvoniava milovanie
 
v silnej káve zrnká prezrádzajú
 
naše poznania
 
usadenina rúcania slonových
 
veží sa dotýkajú lúče
 
nikdy navždy nie sú
 
v tme ukryté parády
 
vyladených strún konania
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára