U
Vôňa sena
napĺňa ma strachom
o dopredu vyrátaný
priestor v čase Vesmíru
o tvoje kolená
tuho pritisnuté na moje
stehná keď večer stená
pod našim utrpením
snívaš s otvorenými
ústami chrápem vedľa
teba nemá nikto iný
ale ja sa snažím namýšľať si
že som jediným
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára