Náhodne spoločne sami
Morská voda ti
čistí oči a aj ja
by som chcel
keby som vedel
čo neviem
skloniť hlavu a
ústam dať len med
zatiaľ ma trápi
iba smäd a ťarcha
čo ešte prinesie
dážď a ľadová doba
farebný kôň a
ty sama kým sa
v hĺbke zeme objaví
iná nádej a budeme
sa ponárať do vĺn
prijateľnej nálady
a ty v tom vlhku
unavená priznávaš
čo odchádza
kým mne kvitne duša
balím ti ju do vankúša
ale ty si nevšímaš
náhodne nájdené dary
ani keď sme spoločne sami
kôň a text v tom jasnom
kontexte
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára