6. marec
Karol Dobrý
Kde bolo tam bolo, žil v Dánsku raz dobrý kráľ Kanut, ktorý bol vyhlásený za svätého potom, ako ho zavraždili. Stalo sa to v mestečku Odensee, v ktorom sa o vyše sedemsto rokov neskôr narodil svetový rozprávkar Hans Christien Andersen. A ten iste poznal tento príbeh, keď svätý kráľ mal nemenej svätého syna zvaného Karol Dobrý.
A tak ako otec, svätý Kanut, zomrel rukami vrahov aj syn svätý Karol Dobrý. Kanut bol úkladne zavraždený v kostole a Karol Dobrý rovnako. Do tretice, Kanut bol vládca štátu a Karol Dobrý tiež. Nevládol však v Dánsku ako jeho otec, ale stal sa vládcom Flámska. Dokonca mu ponúkli post nemeckého cisára, tak ho obdivovala celá Európa. Karol Dobrý neviedol výbojné vojny. Neobdivovali ho ani preto, že by vládol tyranskou rukou. Získal si srdcia Európanov v 12. storočí vďaka láske, radosti a veselosti, akú cítil v srdci, keď mohol rozdávať štátne bohatstvá.
Mal svojský záväzok, že každý deň oblečie jedného žobráka. A držal sa toho až do tragickej smrti. Narodil sa v roku 1086, teda v roku, kedy jeho otca dánskeho kráľa zavraždili. Neužil si kráľovského luxusu. Jeho matka musela z Dánska ujsť k bratovi Róbertovi do Flámska. Ten sa vybral na križiacku výpravu a mladého Karola vzal so sebou. Tu sa v bitke o Jeruzalem Karol Dobrý predstavil svetu ako verný kresťan schopný pre Krista zomrieť. Keď sa po dobití Jeruzalema modlil na Ježišovom hrobe, srdce mu prebodol duchovný meč a zasadil mu doň navždy slová spasiteľa ako ich zachytil evanjelista Matúš: "Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili."
Vo Flámsku sa po smrti Róberta stal vládcom jeho syn Balduin, ktorý nemal potomkov, a tak sa rozhodol za dediča trónu ustanoviť Karola Dobrého. A ten sa aj stal vládcom Flámska. A vládol takým svätým spôsobom, ako kedysi jeho otec Kanut v Dánsku. Odpúšťal dane chudobným, obliekal nahých žobrákov a dokonca predával vlastné honosné šatstvo, aby mohol každý deň rozdať viac almužien. Odmeňoval šľachticov, ak sa starali o poddaných, ale ak zanedbal povinnosti voči chudobným, dokázal ich aj trestať.
Tak vznikla opozícia, ktorá sa rozhodla nezvyčajného flámskeho panovníka zavraždiť, hoci ho obdivovala celá Európa a prostý ľud ho miloval. Zavraždili ho vo veku štyridsaťjeden rokov v marci v roku 1127 v kostole svätého Donaciána v Bruggách. Sprisahanie sa pred vraždou prezradilo a Karol Dobrý mohol nejsť v určenú dobu do kostola na omšu. Povedal však: "Boh ochraňuje môj život, pokiaľ sa mu páči. Bez Božieho dopustenia mi nepriatelia nemôžu uškodiť. Ak je jeho vôľa, aby som zomrel, nemôžem život položiť za lepšiu vec, ako za spravodlivosť."
Karol Dobrý bol spravodlivý panovník, ktorý dokázal v čase strašného hladomoru rozdávať na prídel chudobným chlieb a obilie zo štátnej pokladnice. Preto ho ľud miloval a časť šľachty nenávidela. Križiackych vojen sa zúčastnil v mladosti len preto, že mohamedáni brali kresťanských pútnikov navštevujúcich Boží hrob v Jeruzaleme do strašného otroctva. Európa sa musela brániť a aj snažiť vyslobodiť svojich synov zo smrteľného žalára. Karol Dobrý hrôzu vojny prežíval na hrobe spasiteľa v Jeruzaleme tak intenzívne, že v ňom prebudila svätú lásku k biednym. A tak sa aj zlo vojny na dobré obrátilo.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára