1. február
Pionius
Dnes spomíname na svätého Pioniusa, ktorý žil v treťom storočí. Pionius bol kruto popravený sto rokov po umučení jedného z najstarších Kristových mučeníkov, ktorým bol biskup v Smyrne svätý Polykarp.
Smyrna je dnešný Izmír v Turecku. Pionius žil tiež v Smyrne a tak ako Polykarp aj on dopredu dostal zjavenie, že pre vieru bude musieť obetovať život. Navyše Pionius zomrel tým istým spôsobom ako Polykarp - obaja boli upálení.
História umučenia sa opakovala. Známy dejepisec Eusébius zaznamenal Pioniusov osud vo svojom diele Cirkevné dejiny, v ktorých píše o jeho mučeníctve ako o jednom z najslávnejších. Pionius vedel jasne hovoriť, bol skvelý kazateľ a dokázal odvážne brániť vieru. Eusébius zvýraznil, že mal dar viesť "poučné príhovory k ľudu a vo väzení povzbudzovať spolubratov, ktorí k nemu prichádzali". Pionius podstúpil podľa Eusébiusa trýznenia, mučenia a ukázal "sebaovládanie uprostred plameňov".
Celým menom Geminius Pionius pôsobil v Smyrne ako kňaz v časoch, keď sa kresťania stali terčom pohanov a tí na nich zvaľovali všetky nešťastia, ktoré sa im prihodili. Pionius bol vďaka svojej povahe vážený aj neveriacimi. Kresťania ho považovali za svojho apoštola, ktorý mierumilovne a s láskou šíril medzi ľudí vieru v Krista. Z cirkevnej obce sa o jeho mučeníctve zachovala nasledujúca správa: "Pioniusovi patrí naša trvalá spomienka. Kým žil, spôsobil, že mnohí zanechali bludné cesty. Účinkoval medzi nami ako apoštol. Keď ho Pán povolal k sebe, zanechal nám svoje mučeníctvo ako testament na stále poučenie."
Pripomeňme si, čo sa stalo počas panovania cisára Decia v Smyrne potom, ako tu vypukol veľký hladomor. Pohania sa sťažovali vladárovi. V tých časoch vládci, aby nemuseli skladať účty zo svojho hospodárenia pred rozzúreným davom, predhadzovali im inú zástupnú obeť - kesťanov.
Podľa dekréta cisára Decia aj v tomto prípade kresťanov obžalovali z príčin vedúcich k hladomoru a začali ich prenasledovať. Každý občan musel dokázať vernosť cisárovi obetovaním pohanským bohom v chráme. Kto to odmietol urobiť, bol automaticky kresťan, čo znamenalo, že bol zločinec.
Pionius mal vo sne videnie, že prichádza hodina, kedy bude musieť niesť kríž. Na to ho zatkli spolu so zbožnou ženou Sabinou a mužom menom Aslepiades. Odmietli obetovať bohom a Pionius povedal: "Poznáme prikázanie Boha, ktoré nám káže, aby sme obetovali len jemu jedinému."
Všetkých troch násilím doviedli do pohanského chrámu a na hlavy im dali kvetinové vence, ktoré mali položiť na oltár bohom. Zhodili ich na zem. Pohanským bohom odmietli obetovať aj mäso so slovami: "Sme kresťania!"
Dali ich do väzenia, kde Pioniusa vyšetroval prokonzul, prečo sa dobrovoľne ženie do záhuby smrti. Pionius odpovedal: "Nie do smrti, ale do života!"
Prokonzul rozhodol dať ho upáliť. Pribili ho klincami na kôl na štadióne. Dali mu možnosť, aby odvolal svoje tvrdenia, že mu potom vytiahnu klince. Pioniusa však nezastrašili: "Chcem rýchlo zomrieť, aby som mohol čím skôr vstať z mŕtvych," povedal im.
Tým vyznal zmŕtvychvstanie. Na to bol upálený.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára