1. máj
Jozef robotník
Na 1. mája na tradičný sviatok práce nemôže ani mať spomienku príhodnejší svätec ako manžel Panny Márie svätý Jozef. Je to radostný sviatok, veď Jozef celý život príkladne a ťažko pracoval. Bol síce tesárom, ale len v postavení námedzného robotníka. A predsa sa dokázal postarať o najväčší dar z nebies - o Božieho syna. A stvoriteľ dal vlastnému synovi za pozemského otca obyčajného robotníka. Človeka práce, ktorý poznal všetky ťažké kríže života. Nedostatok, prenasledovanie, biedu. Jozef si so všetkým dokázal poradiť. Preto je považovaný za univerzálneho svätého ako o ňom napísal svätý Bernard: "Niektorým svätým je dané prihovárať sa za nás len v niektorých potrebách, ale svätý Jozef má výsadu pomáhať vo všetkom a zastať sa všetkých, ktorí sa k nemu s dôverou utiekajú."
Osobitné postavenie má Jozef ako svätec, ku ktorému by sa mali utiekať ľudia z dvoch dôvodov. Je patrónom rodín. Zo skúseností veriacich vieme, že na jeho príhovor dochádza v rozhádaných rodinách, kde niet pokoja a lásky, k zázračným obráteniam.
Druhý dôvod je Jozefova smrť. Vyprevádzali ho pri nej z jednej strany Panna Mária a z druhej strany Ježiš Kristus ako Boží syn. Hovorí sa, že nik nemal krajšiu smrť ako Jozef. Na každého čaká smrť. Ľudia sa snažia na ňu nemyslieť a žiť, akoby jej vôbec nebolo. Smrť je súčasťou života. Preto je dôležité sa na ňu včas pripraviť, kým ešte nezomierame. Mať čisté svedomia a urovnané všetky vzťahy s ľuďmi. Kde by tomu tak nebolo, treba sa pokúsiť obrátiť s modlitbou k svätému Jozefovi o pomoc.
Tretím dôvodom na radosť je prvotná príčina dnešného sviatku - práca. Poctivo a statočne vykonaná. Taká, akú celý život robil ženích Panny Márie. Jeho zásluhy na svete boli omnoho väčšie ako naše, lebo Jozef sa stal významnou súčasťou dejín spásy. On to bol, ktorý ochraňoval od narodenia Ježiša a staral sa o jeho každodenné ľudské potreby. Keď si Jozef s takýmito zásluhami nezúfal v ťažkom postavení robotníka, ani my by sme si nemali. Aj apoštol Pavol priznal trpkú pravdu, že "život je ťarcha".
S týmto vedomím, že bez utrpenia nie je život, sa nám môže ľahšie niesť náš vlastný životný kríž. V tom nám môže pomôcť príhovor svätého Jozefa, aby sme mali na to dostatok síl a trpezlivosti. Ženích Panny Márie bol robotníkom. Zarábal si v pote tváre na chlieb každodenný pre manželku, syna a pre seba. Navyše naňho poslal kráľ Herodes platených vrahov. Jozef musel utekať a starať sa o všetko potrebné pre život svojej rodiny.
Zvládol tieto ťažké úlohy. Dnes nám môže byť vzorom podľa slov svätého Tomáša Akvinského, že Boh obdarí každého takými milosťami a schopnosťami, aké potrebuje vo svojom živote. Dokázal to na osude jednoduchého tesára, ktorý sa stal svätým vďaka svojej silnej viere. Cirkev odmieta predstavu, že robotníci musia byť chudobní. Najvyšším cieľom človeka by mala byť blaženosť v nebi. Život by mal preto chápať ako cestu k dosiahnutiu tejto predstavy. A na tej ceste máme silného priateľa. Je ním dnešný oslávenec Jozef robotník, ktorý má ešte jeden sviatok 19. marca ako ženích Panny Márie. Dnes si ho pripomíname ako svätého robotníka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára