štvrtok 10. januára 2013

Svätí na každý deň: 11. január: Teodoz

11. január

Teodoz


Je ťažké uveriť slovám evanjelia, že sa nemáme starať o to, z čoho budeme zajtra živí. Každá správa o tom, že je tomu naozaj tak, a že si človek nemá zúfať v žiadnom ťažkom položení, prináša novú nádej a radosť.

O tom je osud svätého Teodoza, ktorý sa narodil v roku 424 v Kapadócii v Malej Ázii. V mladosti odišiel od rodiny, aby nasledoval Krista. Začal žiť na pustom vrchu pri Betleheme. Onedlho ho začali vyhľadávať veriaci a prosiť o duševnú pomoc.

Teodoz túžil po samote, ale Kristus sa obetoval pre ľudí. Tak aj Teodoz pochopil, že nie je na svete sám pre seba. Preto blízko Betlehema na pustom vrchu vybudoval kresťanské spoločenstvo. Jeho základom sa stal kláštor pre mníchov. Potom nemocnica pre chorých, nasledoval starobinec pre starých a tretiu budovu venoval duševne chorým. Štvrtá stavba slúžila pútnikom. Teodoz postavil ešte štyri kostoly. Jeden pre Sýrčanov, druhý pre Grékov, tretí pre Arméncov a štvrtý pre kajúcich pútnikov.

V tomto pútnickom mieste sa musel s mníchmi starať denne o viac ako sto ľudí. Teodoz tak ako radoví mnísi robil všetky najpotrebnejšie veci, pričom najťažšie zo všetkého bolo každý deň zabezpečiť dostatok potravín. Celý komplex postavil z milodarov, ale niekedy sa stávalo, že mnísi nemali čo dať do úst, lebo pod Teodozovým vedením platila zásada, že mnísi mohli jesť len to, čo nechali nimi opatrovaní chorí, starí a pútnici.

A z tohto obdobia pochádza veselá príhoda, keď raz mnísi upadli do zúfalstva, lebo hladných úst bolo priveľa a zásoby žiadne. Niekoľko dní nič nejedli. Teodoz bol pokojný. Mnísi sa mu žalovali, že onedlho hrozí ich spoločenstvu záhuba. Teodoz im povedal: "Boh, ktorý živil Izraelitov na púšti, a ktorý toľko tisíc ľudí nasýtil niekoľkými chlebmi, sa aj nám postará o chlieb. Veď Božia moc a dobrota sa nezmenšila."

Po tomto vyznaní viery sa na druhý deň objavili neznámi dobrodinci bez toho, aby ich o to boli žiadali, a priviezli do pútnického miesta množstvo potravín.

Aj dnes sa ľudia môžu dostať ľahko do situácie, že si začnú zúfať. Nech nestrácajú vieru, tak ako Teodoz. Tento Boží muž dokázal pre vieru aj trpieť.

Cisár chcel rozkazovať aj cirkvi a Teodoza poslal do vyhnanstva, lebo odmietal cisárom uznaný blud monofyzitizmus pochádzajúci od kňaza Eutycha. Podľa neho Kristus nemal ľudskú, ale len božskú prirodzenosť. Keby to tak bolo, nemohol by Kristus trpieť ako človek. Ale Teodoz vedel, že Spasiteľ trpel ako človek, preto dokázal všetkých ľudí spasiť. Tento blud odsúdili aj biskupi na štvrtom všeobecnom sneme v Chalcedone, kde sa v roku 451 uzniesli na tom, že "jeden je Kristus v dvoch prirodzenostiach," v božskej a v ľudskej, ktoré sú spojené bez zmiešania, ale aj bez roztrhania a rozdelenia.

Cisár uznával bludné učenie a jeho prívržencov, lebo chcel vládnuť nad cirkvou. Teodoz šiel radšej do vyhnanstva, než by mal poslúchať cisára. A to aj napriek vysokému veku, veď mal deväťdesiatštyri rokov. Cisár zomrel a Teodoz sa vrátil k mníchom, medzi ktorými žil ešte jedenásť rokov. Zomrel 11. januára v roku 529 ako stopäťročný.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára