Báseň na každý deň: Ako si

Ako si

 

ideš a ja sa prepadávam do pekla

všetky & horúce pramene mi oblievajú

spomienky obarené vo vriacom kotly

 

ideš!

 

opätky ti klopkajú do môjho srdca

vryté červené slzy sú mi

najkrajšími drahokamami

 

bežíš!

 

bubnuješ mi na dušu

a ja?

ja rezonujem v tichu

nedorozumení

 

stojíš!

 

plačem nad sebou

nechce sa mi štverať na vrcholy

keď doliny sú zatiahnuté

 

trieskaš!

 

blesky križujú dúhovky

tvojich očí a ja si stále

myslím že aj po dvadsiatich

rokoch ťa môžem milovať

 

kričíš!

 

od rána do noci sa prehadzujem

v perine zabudnutia

aby mi neunikol žiaden hlások

 

si!

 

tak málo stačí

na ceste sa krčia žaby

mojich nôh

 

blúdiš...

 

a ja

a ja ti neviem ukázať

kade ísť

 

zúriš...

 

aby som pochopil

zmysel slov že je lepšie

ak som vyvetral len sám

 

horíš...

 

hladím rozžiarenú tvár

zmoknutými rukami

hľadám zmysel vlastných slov

 

sedíš...

 

tam kde by som chcel

byť pochovaný

na dlhé veky v zabudnutí

 

zostávaš...

 

so sivými vlasmi stretávam

Boha vychádzajúceho

z truhly hrobu

 

bohatneš...

 

kým ja som schudobnel

všetkými hláskami

bolesti

 

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

 

 

Báseň na každý deň: básnička

básnička

 

chcel som si ťa ráno

 

navždy zapísať

 

do duše

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

 

 

Báseň na každý deň: Štvrťstoročie lásky

Štvťstoročie lásky

 

Zasadili sme tri stromy

 

teraz ich spolu zalievame

 

v chráme na kolenách

 

ďakujeme Pane

 

za štvrťstoročie kedy si nás

 

zoznámil a povedal:

 

hľa tvoja žena

 

hľa tvoj muž

 

a ochránil si nás od zlého

 

aj v časoch najťažších

 

obetujeme na oltári

 

všetky trápenia

 

a radosti v hostii

 

každodennej nálady

 

osudných chvíľ

 

zachytených navždy

 

v srdci na nebi

 

klopkajúcom do našich

 

svedomí

 

byť jedno telo v dvoch

 

na kolenách spojenom

 

do večnosti putom

 

sĺz a úsmevov

 

vo vlnách modlitby

 

ukotvený v pevnom

 

vesmíre lásky

 

v nás

 

keď svetom mi je ona

 

a ja jej stĺpom ochrany

 

bude mi tvojím svetlom

 

aj v budúcich tmách

 

veď všetci pôjdeme

 

tmavou dolinou

 

ale viem

 

že my dvaja s tvojou palicou

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

 

Báseň na každý deň: Upachtené

Upachtené

 

Všetko sa mení

 

každé slovo otáča hlas

 

inam sa pozerám

 

a kráčam vždy rovnako

 

po čiare z osudných

 

nahraní do rany

 

ktoré ma trafili

 

a ja ich objímam

 

kým miniatúrna vojna zmení

 

veľký svet na nepoznanie

 

neustále v hľadaní

 

nestratíme sa

 

za dlaňami dní

 

upachtenými aby som si

 

v teste prečítal

 

že môj život je

 

s tebou krásny

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

 

Báseň na každý deň: Ťahanovský most

Ťahanovský most

 

Ešte v puberte

 

som v noci ušiel z kasární

 

a popod ťahanovský most

 

som utekal za tebou

 

 

 

Vojenský plot bol z ostnatého drôtu

 

dopichal ma na rešeto

 

potom cez most dunel vlak

 

a rozbúchal mi už tak divo bijúce

 

srdce aby som trafil kameňom

 

do tvojho okna alebo

 

otvoril nadávajúci sused

 

 

 

A budík si mi nastavila na tretiu

 

ráno aby som stihol do zeleného pekla

 

ak by pískli o štvrtej poplach

 

tak som slúžil misiu

 

na poliach našej vášne

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

Báseň na každý deň: Po ceste

Po ceste

 

Padali dve hviezdy

a na oblohu každú chvíľu

vyskočil rozosmiaty Mesiac

aby sme sa skryli do hmly

a mali vlasy plné smiechu

kým doliny striedali lesy

a asfalt poskakoval od radosti

že sa po ňom rútia naše kolesá

roztočené od nálady

utekať v ústrety vetru

a kamióny na diaľnici

trúbili do kužeľov svetiel

z našich očí

čo všetko sme nechávali za sebou

kým ráno všetky správy hlásili

množstvo havárii

a my sme s vychádzajúcim slnkom

šli spať s dobrým pocitom

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

Báseň na každý deň: Vrabčia

Vrabčia

 

ako na mne vidíš

keď ma niečo trápi

hoci sú to veci

s ktorými si ani ty

neporadíš hneď pribiehaš

na pomoc a chcem

mlčať ale rozprávam

aby som ťa chránil

to isté chceš ty

a tak sme podobní

zmoknutým vrabcom

krčiacim sa pod strechou

 

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)