streda 30. apríla 2014

Báseň na každý deň: Túžba

Túžba

Píšeš mi že cez slzy nevidíš na monitor
tiež by som ti chcel niečo podobné odmailovať
dvihnúť oponu v duši
na javisku pre dvoch zahrať veľkú tragédiu
kým ty myslíš na to isté
a hrať to chceš ty pre mňa
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

utorok 29. apríla 2014

Báseň na každý deň: Všedný deň

Všedný deň


Pýtaš sa ma

akú mám prácu potom

čo som prišiel z roboty domov

a ja sa snažím rýchlo nejakú nájsť

kým ty varíš žehlíš perieš

a kontroluješ naše deti

tú najdôležitejšiu pred tebou tajím

mojím večným zamestnaním

je to že ťa obdivujem





















Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)



pondelok 28. apríla 2014

Báseň na každý deň: Prichytení

Prichytení


Všetko je opakom vlastnej ničoty
ale aj tak najkrajšia si ty
a ja som tvojou odvrátenou stranou
keď vzdušné víry ženú predstavy
klauna s veselým predsavzatím
a bez smútku sú noci oveľa hlbšie
než by hľadal namosúrený vodič
trolejbusu ktorý ti privrel ruku
aj ja by som ťa privrel
keby si nebola moja pochop
do dverí to iste nie
prichytení za myšlienky
a za kúdoly vlečúcej sa hmly
lebo ťažko je to vysvetliť
prečo by som ťa zjedol
celkom nahú aj bez hladu
že si mojou súčasťou ako ruka
čo sa na mňa pozerá okrajmi
nechtového lôžka a tvoja bosá noha
mi máva v snoch hneď pri posteli
a túžba čaká aby slová neboleli
kým pod asfaltom rastú snežienky
na každom okraji sveta sa mi
radosť rúca a rastie nádej oslavy
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

nedeľa 27. apríla 2014

Báseň na každý deň: Čakanie na slzu

Čakanie na slzu

na letisku
bol som si
vyzdvihnúť tvoju slzu
čakala tam na lavičke
kam si sadla
keď si odlietala
aby si mi potom dala
sms správu
že piješ drink v Hiltone
v centre Londýna a
nemáš to komu povedať
na letisku
som tu slzu našiel už
úplne znudenú
trošku mi vynadala
že som na ňu zabudol
nebola to pravda
len som nemal odvahu
po ňu ísť
 Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

sobota 26. apríla 2014

Báseň na každý deň: Nemo

Nemo

chcem sa nahnúť a bozkať
perlorodku uzavretú do mlčania
napätia zavraždených sluhov
z podlahy stúpa dym
zakrútený do osušky
fénuješ mu vlasy
a tvaruješ jeho čierno
sivé kučery
z výšky sa ti hlava stráca
medzi astrami
a náš byt zatiahli
čiernym flórom
nadšený sadám na koňa
vytiahnutý žeravými kliešťami
do tohto zapadákova
v ktorom sa z komína
odvádzajú všetky žiale
do prášku na drobno
nasekaného pod lipou
vysypaného v kolumbáriu
ticha
nič už netiká a nehýbe sa
všetko ustrnulo ako na holografe
obzerám si zo všetkých strán
čo som doteraz nevidel
ale nemám to komu povedať
trochu sa hanbím
akoby som niekoho urazil
ale všetci naokolo sa tvária
že ma nevidia a vôbec ma nevnímajú
viem že je to len ich ohľaduplnosť
svedomie sa mi ozýva
štípaním očí ktoré mi vzali
dávno predtým do klenotníctva
a dnes ich predávajú ako
špendlíkove hlavičky do stuhy
na krabičku s prsteňmi
zrazu viem že ma už nič nebolí
predsa len tí lekári
sa vydarili
akurát že moje telo
nie je tam kde by malo byť
a ty kulmou narovnávaš
kučery vetru
kričím na teba že sa to nemá
zmysel mi dávno unikol
s kohútmi šiel na pivo
obkrútená fotografia
na šialenej centrifúge
vždy si sa bála kolotočov
kým ja sa vznášam nad mestom
bez toho aby si to niekto všimol
a zúrivo zúrivo vyzváňa telefón
jeho tóny sa balia do igelitky
so smetím ktorá sa rozsypala
na chodníku ležím
v pokrkvanom alobale hnijú zvyšky večere
nik nepoďakoval tomu milému chlapovi
čo sa toľko namáhal s lopatou
vôbec netuším prečo nemám povinnosti
a kam sa podel zápach
na čo sa pozriem
obraz skockovateľ
a ja sám na to nemo pozerám
jediná kto ma zdraví
je ryba z akvária
rozleptanej budúcnosti
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

piatok 25. apríla 2014

Báseň na každý deň: Čokoládová

Čokoládová

Viem podľa koho maliari maľujú obrazy
chceli ťa maľovať viacerí
jeden podľa tvojej podoby Pannu Máriu
druhý v tvojej tvári objavil
črty anjela
to len ja ťa opisujem
ako čokoládovú zmrzlinu
 
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)


štvrtok 24. apríla 2014

Báseň na každý deň. Zajtrajšky s olámaným lakom

Zajtrajšky s olámaným lakom

povedať len svetlo by
bolo málo lebo je
aj tma a preto je najkrajšie
prázdne mlčanie ktoré
je tak strašne smutné ak
doň nevkladáme zvuky
cimbalu spod košatej jablone
keď sa roj včiel usadil práve
v mojej hlave aby ma pokúšal
diabol bez hlavy plný
vesmíru zrelých
kolien spod zelenej sukne plnej
hmyzu mojich lákavých predstáv
o ruži posiatej kvapôčkami
rosy o nosy zavesené
medom napchané putne po
okraj naplnené šťavnatým
hroznom tvojich pŕs tak
ľahko plávajúcich po oblohe
v čipkovanej podprsenke z
búrkových oblakov a ja sám
napichnutý na vidlách od
hnoja rozotieram vlastnú
horúcu krv do červených
dúškov zviazaných šnúrkou
tvojich hladkých bruškov na
prstoch ktoré akoby vôbec
nestarli ba boli vekom čoraz
vzácnejšie vo svojej nevinnej
oblosti uzamknutej do
zásuvky s tajným otvorom na
moje vízie zosnované
pod opitým ránom
o deji čo bol
a mne sa vidí
že ešte len príde hoci
mi je jasné že je to všetko
minulosť na ktorú sa z budúcnosti
bezpodmienečne teším

Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

streda 23. apríla 2014

Báseň na každý deň: Zaspatá

 
 

Zaspatá

Som rád ak ráno zaspíme
ale nerobím ti naschvály
keď lietaš po byte
a v rýchlosti sa obliekaš
rád ťa pozorujem
nahú a vzrušenú
tvoje telo je katedrálou
do ktorej sa chodím pomodliť
a nikdy mi nie je dosť
lebo viem že v tomto chráme boli
moje prosby vyslyšané

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)






utorok 22. apríla 2014

Báseň na každý deň: Hviezda

Hviezda

V spálni sa nám odtrhla žalúzia
som jej za to veľmi vďačný
odvtedy vidím jasno
v noci na nebi to miesto
odkiaľ si ku mne do postele
spadla bosá

Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)






Z chrbta bicykla


Z chrbta bicykla


 
Vo štvrtok pred Veľkou nocou som musel o polnoci na pohotovosť. Ukázalo sa, že mám angínu. Už prvá dávka antibiotík zabrala. Ráno som sa zobudil celkom fit. Veľký piatok zbehol ako voda aj s trojhodinovým bicyklovaním po hrádzi Dunaja. Mám nový bicykel a už kedy si ho užijem? Keby som ho nechal v pivnici, zostarol by, ani by som si naň nesadol.
 
 

Na bielu sobotu ma však na bicykli poobede chytil lejak ešte pri Čuňove. Domov do Podunajských Biskupíc to nebolo za rohom. K tomu ešte Prístavný most a cesta popri Malom Dunaji. Riadne mi drkotali zuby. Ale po chvíli to prešlo. Keď som prišiel domov, voda zo mňa tak liala, že som si povedal, nemá to zmysel. A šiel som sa ešte prejsť na bicykli po hrádzi do Hamuliakova a späť. Hlavný dážď ustal, už len tak popŕchalo na cestu.


V nedeľu bolo fajn, aj keď striedavo oblačno a na veľkonočný pondelok som si natrhal v dunajských luhách pri Dunaji za igelitku medvedieho cesnaku. Na večeru som dojedol veľkonočné dobroty. Medzi iným aj pol kila zmrzliny. V utorok ráno ma v práci tak rozbolelo z ničoho nič hrdlo, že som si bežal od kolegu, ktorého otec je včelár, po prvú pomoc. Dal mi propolisovú tinktúru a med so zamiešaným propolisom. Popri práci si tak zajedám medík. Prečo ma to hrdlo znova bolí? Ja to nepochopím...

 
Z domu som si nabalil aj medvedí cesnak. Už mi nič nechýba. Svet je krásny a najkrajší z chrbta bicykla. Už len to hrdlo keby prestalo bolieť.

 
Stanislav Háber

pondelok 21. apríla 2014

Báseň na každý deň: Vír

Vír

hudba čo plynie ako v tie dni
v ten večer v zapadnutom bare
kde sa lenivo tackali tiene po parkete
a kde my dvaja sme spolu
plakali nad vlastnými osudmi
tvoje krvavé pery boli neprirodzene
zelené od smiechu čo neprúdil
medzi kolenami
aby každý z nás vnútri sám
spieval ódy na umelé tváre
oddýchnutých chvíľ
zabudnutých zápiskov
uložených na dne zásuviek pamäti
tam kam sme sa nedostali na začiatku
aby sme boli priťahovaní práve tou
silou neznáma
horror vacui
ktorého vír každého strhne do svojho
stredu a aj keď sme sa práve tam
obaja našli
nevedeli sme o tom lebo sme boli
pohrúžení do iného krúživého
pohybu našich tiel zabudnutých
na parkete treťotriedneho baru
odkiaľ sme sa spolu ruka v ruke
vybrali svojim životom a
pritom každý z nás bol tak
zúfalo sám lebo sme sa o svoju
samotu nepodelili
ale chránili sme si ju ako
tajomstvo drahého diamantu
schovávaného pred očami toho
druhého a toto nepoznanie
nám stačilo na lásku
na vášeň sme nakvapkali
tony povinností aby sme takto
prigniavení hmotou nemohli
plávať v prúde energie
zmietaní tou tajomnou silou
a so zopnutými dlaňami
sme si nechali nanovo
mútiť hlavy kozmickou
rýchlosťou rútiaceho sa
sveta tmavým vesmírom
ktorý nás z neznámych príčin
nevysadil na najbližšej zastávke
ale naopak krepčil s nami
nezmyselný odzemok medzi
hviezdami dočasných zastavení



Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

nedeľa 20. apríla 2014

Báseň na každý deň: Marhuľková

Marhuľková

Doniesol som ti včera
z roboty tvrdo zarobené
marhule v zime
boli milé a láskave
ako tvoje dlane
keď vedľa seba v noci spíme



Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

sobota 19. apríla 2014

Báseň na každý deň: Obraz

 

Obraz

Keby som vedel maľovať
tvoj obraz by bol ako ležíš
v šatách v ktorých si bola
v práci kde nad tebou všetci
slintali ale teraz ležíš unavená
bosé nohy máš vystreté
oči sa ti privierajú a nevládzeš
sa ani vyzliecť
vzal by som štetec a zachytil
tú únavu tvojej krásy
a všetci po mne by hovorili
že to bol portrét mladej
unavenej ženy
len ja by som vedel
že je to zrodenie
Venuše ktorú môžem milovať
aj keď ona už nedokáže
na mňa ani pozrieť
tým svojím čokoládovo
veľkým okom
Aj keď so štetcom to nedokážem
tvoj obraz unavenej nosím navždy
v najdrahšej obrazárni

Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

piatok 18. apríla 2014

Báseň na každý deň: Na morskom

Na morskom

Na dno mora kreslím prstom do piesku
tvoje meno
chcel by som sa rozdať rybám
ako živá obeta na dne mora
k tvojmu menu kreslím
ako pubertiak srdiečko
a moja hlava sa rozpadáva
v miliardy bubliniek
stúpajúcich ku hladine
toho slaného fyziologického
roztoku v podobe
uplakaného mailu
putujúceho elektronickým
smogom do hlbín zabudnutia
lebo ak by som mal napísať
báseň
volala by sa
autoportrét
a mala by len jednu strofu
jeden verš a jedno slovo
moktak
tak som sa zmenil na
mlynček modlitieb
a myslím že je to
synonymom človeka
ktorý každú chvíľu ťahá
toho z nebies za nohy
a rohatého z dola za rohy aby
vyslovil svoju prosbu
na večnosť
na dne mora píšem
tvoje meno do piesku
cestička do neba
viac mi už netreba
maličká hviezdička
do neba cestička
končí sa pesnička
hoci nie na dne
mora tam kde svieti
v piesku tvoje meno
o mne
čo je jedno

Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)