Zlatý drak v Nitre chŕli perly

Zlatý drak v Nitre chŕli perly

Báseň na každý deň: Ochrana čaká

Ochrana čaká

 

Som pod stresom

 

lebo sa mi nehlásiš

 

a nepraješ mi

 

požehnaný deň

 

a tak čakám na dážď

 

až sa opravím a moja strecha

 

ťa opäť bude chrániť

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

Báseň na každý deň: Pre túto chvíľu

Pre túto chvíľu

 

Riadenie sveta prenechávam iným

 

hoci viem že sa tak deje jednoducho

 

myslením

 

možno sa zdám byť zádumčivým

 

keď počúvam tvoje prognózy

 

ale vtedy iba triedim

 

čo sa hodí a kam sa dostanem

 

možno iba do tieňa

 

pod štyridsať stupňov

 

tými z tvojich očí

 

a mlčím tam kde ty

 

kričíš že ti uverím

 

a potom mravce posúvajú dej

 

ten ktorým som s tebou

 

práve v tejto chvíli

 

zajatia ticha

 

a prístup nie je zamietnutý

 

lebo strach a hnev sú dôležité nástroje

 

na ovládanie života

 

a ak láska bolí

 

prečo by nás nemala?

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Všetko sa vracia

Všetko sa vracia

 

Modrý slon

 

sa nafúkol

 

a ty si spľasla

 

lebo táto kapsa

 

sa otvára len

 

láskou a viackrát

 

sa slon nevráti

 

tam kde vyfúkol

 

slová sú ťažké

 

mlynské kamene

 

a túžba plte

 

ťahané hore prúdom

 

som sám sebou

 

aj keď s tebou sa

 

modlitba vracia

 

v bumerangu nádeje

 

a potom už len slané

 

horké mandle

 

rozpražené tvojím slnkom

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Zvlnený nádych

Zvlnený nádych

 

Neprezrádza sa to ľahko

 

čo mi vravíš mimochodom

 

iba na pol úst a vzdychneš

 

ale mne sa rovnako

 

počúva veľmi dobre

 

lebo si so mnou bližšie

 

než si myslíš

 

hoci ma posielaš za sebou

 

za tvojou stopou

 

a vlnami tvojho tela

 

ktoré len tak zvoľna nadýchnem

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Bežiaca mozaika na nitkách

Bežiaca mozaika na nitkách

 

Farebnými krídlami

 

sa prináša na krv

 

a na dobré veci

 

ktoré skrývaš a ja

 

po bruchu hľadám pevné body

 

tie ktorými sa program znova

 

obnoví

 

a žiadny admin ti nepripne šaty

 

za krík

 

a za čudné správy prinášané

 

všetkými dráhami

 

aby sme sa rozbehli

 

určenými cestami

 

a predsa šťastní

 

lebo sme spolu

 

a mozaiky sa poskladali

 

vrch k vrcholom

 

a my vidíme len malú časť

 

len dovolené

 

v podobe nočného motýľa

 

ktorého si chcela zabiť

 

a ja som povedal

 

že ten sa nezabíja

 

aby som ho chytil na ústach

 

kam sa mi prišiel poďakovať

 

a tak podať správu

 

o tom kto poťahuje nitkami

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Vidieť do ďaleka

Vidieť do ďaleka

 

osnova a háčik

 

a potom tma

 

niekedy si myslím

 

že tým odkazom

 

rozumieš a vidíš

 

čo ja

 

tak sa náhlim

 

a ty sa ma potom zrazu

 

pýtaš prečo?

 

A všetko je znova

 

na začiatku ako leto

 

ako deň čo svieti

 

a z rozhľadne je

 

vidieť do ďaleka

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Očakávam vznášanie

Očakávam vznášanie

 

Som bublinka vo fľaši

 

s vodou

 

a unikám po kvapkách

 

sa blížim k oceánu vzduchu

 

do ktorého vkĺznem a budem

 

ťa čakať kým sa budeš

 

vznášať so mnou

 

aj tak tá voda

 

je len prechodná

 

rozkladá a skladá sa

 

pre tvoje oči

 

túžby a hnevy

 

kým obsahuje vzduch

 

je všetko v poriadku

 

lebo bublinka zo skla

 

zrazu unikne k hladine

 

nenápadne a nečakane

 

aby sa voda navždy zmenila

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: 10 minút do prijímania

10 minút do prijímania

 

na studenej dlažbe

 

rýchle kroky do neba

 

a za krídla čo ma nesú

 

darujem ti anjela

 

je 10 minút do prijímania

 

a ja čakám na kŕdeľ

 

sťahovavých rýb čo má s nimi

 

svet okúpe

 

v erupcii urýchlených skutkov

 

som okresným preborníkom

 

v čom sa s tebou nemýlim

 

je 10 minút a predsa času habadej

 

na rozdávanie tvojich úst

 

si na dotyk vzdialená

 

len na pomyslenie

 

len

 

a blen vylievam pod schody

 

kam sa nesmieš potknúť

 

nové brázdy sa zaceľujú

 

do svitania je len chvíľa

 

a iba 10 minút do prijímania

 

a do umytia riadov

 

krát na ďalšiu hodinu

 

rýchleho mihu nôh

 

počítam modlitby a ďalšie

 

rozuzlené skutky

 

kým som sa zjavil sám sebe

 

a doba povolila o ďalší zub

 

na koliesku času

 

kostolná veža ma zdraví

 

krížom na svojom klobúku

 

veď bolí ma

 

čo iba tuším

 

že sa všetko stratené vráti

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Šíri sa epidémia

Šíri sa epidémia

 

To dieťa na lavičke

 

sa na mňa pozeralo

 

mojimi očami spred rokov

 

a ja som nemohol

 

iba za ním prísť

 

a podať mu ruku

 

čo pre mňa nik nespravil

 

a ty si sa na mňa tešila

 

kým ja som stále držal za ruku

 

cudzieho chlapca

 

a vravel som si

 

že láska sa rozšírila

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Vráti sa vždy

Vráti sa vždy

 

a že treba odpúšťať je jasné

 

sme poplašené vrabce

 

a to rovnako dobrí či zlí

 

ktorí nevedia dobru dať dosť síl

 

a tak sa snažím so zaťatými zubami

 

kým iní možno zatínajú pri mne tie svoje

 

len ty si mi zornička na hviezdnom nebi

 

a stále som pri tebe aj keď inde

 

lebo sme citové siamské dvojčatá

 

keď cítim čo cítiš a myslím čo myslíš

 

už len odpúšťanie odpúšťania

 

a na to všetko sme dvaja

 

keď povieme si čo nás trápi

 

a láska sa vždy vráti vždy vráti

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Skrytá za obzorom

Skrytá za obzorom

 

V kruhoch sa rozširujú kruhy

 

kým spím vedľa teba

 

a svet s nami nevykýva

 

lebo všetko je poistené

 

niekoľkými zámkami

 

na hrudi

 

na ktorej sa rozzvonili zvony

 

pozdrav z tejto doby

 

aby za sebou sme nechali všetky

 

všetky kľúčové dierky

 

s ktorými sa okúpali

 

ďalší somári

 

a drôty sa rozšírili

 

lebo všetko sa prepája

 

s nami so svetom a

 

so slabosťami hlavy

 

včerajšie pozdravy sa v čineloch

 

vyleštené vybrali na potulky

 

a ty sa červenáš slnkom

 

za zavretými dverami

 

kým pluh skrotí zem

 

aby sa netočila podľa obrazu

 

obzoru za ktorý sa skrývaš

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Fúka správnym smerom

Fúka správnym smerom

 

Vo vírení listov

 

sa jeden zdvihne

 

vyššie

 

tam kde chytí dobrý vietor

 

v smere za tebou

 

za hodenými taškami v chodbe

 

a tak ťa nájdem v bobuliach hrozna

 

ktorými ťa prekvapím

 

kým v sivej sa strieda sivá

 

a sneh sa rozpadáva

 

v každej farbe si iná

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

Báseň na každý deň: Čo je zakryté

Čo je zakryté

 

V najdlhšom tele

 

v ktorom sa obraciaš

 

na druhý bok

 

sa celý nos

 

zabuchne do dverí

 

pred po a za horúce dni

 

kým sa opäť

 

rozzelená nádej zakrytá

 

nákupným vozíkom

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Úsmevy idúcich polmesiacov

Úsmevy idúcich polmesiacov

 

Ešte neodleteli a predsa

 

predstavujem ti ich let

 

s ktorým súhlasíš

 

a tvoje kolená sa blýskajú

 

sme na ceste z ktorej sa

 

odchádza potichu

 

a pri každom sa rozkmitá

 

nová entita

 

v štrbine chodníka

 

preplnený vesmír idúcich

 

a tak hľadáme zdôvodnenia

 

aby sme naplnili

 

čo sa splniť má

 

a spln mesiaca iba

 

ticho závidí

 

lebo láska je jediné

 

čo zostane

 

nič iné nie je

 

večnejšie

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Skrytá vo vlne

Skrytá vo vlne

 

Len tak málo stačí

 

aby sa škrupina rozbila

 

a predsa drží

 

si krehké zlato

 

v mojej dlani

 

len vo vlnobití dychu

 

Boha si samá noha

 

a krása je taká nevinná

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň a každý deň: Zatúlaná sa rozžiari

Zatúlaná sa rozžiari

 

Raz je to v kockách

 

potom v iných uhloch

 

a ja skúšam

 

kedy uvidíme blízky svet

 

a v ňom seba

 

keď sa snažíš

 

presadiť kam tečie voda

 

a labyrint zasa svrbí

 

ďalšími zahryznutiami

 

keď ma držíš medzi zubami

 

lebo som ťa zjedol

 

aby si vystúpila zo seba

 

tam kde sa hľadá hviezda

 

zatúlaná sa rozžiari

 

kým sa snažím tváriť

 

že som na to pripravený

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Dverami energie

Dverami energie

 

Prezliekací mariáš na ráno

 

sa rituálne meníš na spomienky

 

a na otvárací špendlík

 

ktorým ti hľadám nové šaty

 

aby sa rieka stihla vybrežiť

 

do tvojich bosých nôh

 

ktorými v kvalite sa vysiela

 

obraz na zaspatie

 

kým otvorím ti oko

 

do ďalších energií

 

stojím v malte

 

v ktorej ma hodili

 

na dno rieky

 

aby mnou prešli

 

veky

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: S naplneným šplechotom

S naplneným šplechotom

 

Padáš do škrupinky

 

a ja za naše kurča

 

hľadám ďalší hlt

 

kým s tým prestanem

 

a ty zasadíš sa

 

o ozveny zmien

 

je to len šplechot

 

vody za vodou

 

za okruhom pnutia

 

a láska je len dotyk

 

ktorý sa naplnil

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí

 

V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí

 

„Buď prežijem, alebo budeš vdova,“ napísal na jednu z pohľadníc zo zahraničia, kam ho život zavial, pán Jozef Adamec. Videl kus sveta, veď staval mnohé priemyselné podniky v Sýrii, v Mongolsku, v Bangladéši, ale aj v Bulharsku. Na staré kolená už ako 79 ročný robí dobrovoľného údržbára vo voľnom čase v domove dôchodcov Senior House v Leviciach, ktorý vznikol vďaka projektu podporenému z Regionálneho operačného programu. Vždy má pri sebe všetko náradie, matičky, skrutky, klinčeky, ktoré sám nakupuje a tak pomáha iným pri vešaní obrazov, či pri drobných opravách. Chce byť jednoducho stále užitočný. A zabáva svojich spolubývajúcich trebárs aj solárnym klobúkom, na ktorom sa mu vďaka slnečnej energii točí ventilátor.

 

„Vnuk mi na klobúk dal nápis: Pozor elektrické zariadenie 380 voltov,“ smeje sa vitálny dôchodca, ktorý po smrti manželky sa sám prihlásil, že chce žiť medzi ľuďmi a tak prišiel do Senior Housu.

V správach pozorne sleduje situáciu v Sýrii, kde sa devastuje aj mesto Homs. Tu takmer zahynul v roku 1969 pri čelnej zrážke autobusov, ale dobrodružné zážitky má aj z Mongolska, na čo spomína pri prezeraní starých fotografií, či z Bangladéša, kde jazdil aj na slonoch.

 

„Ja som vlastne Belgičan,“ prekvapuje pán Adamec svojím rozprávaním, keďže sa v roku 1935 v Belgicku narodil:

 

„Môj otec pracoval v belgických baniach a na Slovensko sme sa ako rodina vrátili do Brezna až v roku 1939, keď začínala 2. svetová vojna a otca v bani zavalilo.“

 

Dnes do Levíc do Senior Housu chodia aj zahraniční klienti väčšinou z Nemecka, veď zdravotné sestry vedia nemecky a prihlásiť klientov na cudzineckú políciu k trvalému pobytu, či do zdravotnej poisťovne nie je v rámci EÚ už žiaden problém: „Poskytujeme tu totiž skutočne rodinné pohodlie,“ vysvetľuje riaditeľka levického domova pani Mgr. Mária Solčanská, ktorej krédom je, „že úsmev dokáže ľuďom často krát viac pomôcť, ako akákoľvek iná služba, ktorú potrebujú k životu.“

 

A v Leviciach sa usmievajú všetci. Pani Alojzia Hrivíková je už po štvrtej mozgovej príhode, ale pobyt v Senior House jej dokáže trápenie spríjemniť: „Máme sa tu veľmi dobre, je tu vynikajúca starostlivosť.“

 

Ako dodáva pani riaditeľka, Senior House má kapacitu 58 miest a spravuje ho nezisková organizácia. Domov vznikol z opustenej administratívnej budovy miestnej nemocnice, na ktorú sa pristavalo tretie a štvrté poschodie vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov. Izby sú jedno a dvojlôžkové každá s vlastným sociálnym zariadením, ba majú aj manželské apartmány.

 

Nechýba ani balkón, takže starkí majú vlastne malý bytík so všetkou starostlivosťou.

 

Do Senior Housu však nechodia iba na jeseň života. Pani Eelena Jurišová má 80 rokov a po operácii bedrového kĺbu ju už po troch mesiacoch práve tu postavili znova na nohy: „Čaká ma ešte pobyt v kúpeľoch Kováčová a potom sa vrátim domov.“

 

Sociálna sestra pani Mgr. Simona Vámošová však šokuje rozprávaním o ešte zaujímavejšom prípade:

 

„Mali sme tu manželov, ktorý prišli s tým, že mužovi dávali lekári už najviac týždeň – dva života, bol nechodiaci a manželka tu s ním prišla, aby nezomieral sám. Po troch mesiacoch spoločne odišli späť domov a manžel odišiel dokonca na vlastných nohách.“

 

Ako zdôrazňuje pani riaditeľka Solčanská, každý prípad je individuálny, ale každému klientovi sa vyše dvadsaťčlenný kolektív snaží vyjsť v ústrety v jeho túžbach: „Na izbách majú aj vlastný nábytok, či elektrické spotrebiče bez príplatku a rovnako bez príplatku majú v pobyte zahrnuté aj služby maséra, pedikérky, či kozmetičky.“

 

Pán Jozef Hegeduš zo Šiah prišiel náhle pri tragickej autonehode pred dvanástimi rokmi o manželku a aj o len šesťročného vnuka. Odvtedy trpí ťažkými depresiami. Po odporúčaní odborníkov sa rozhodol prísť žiť do Levíc, kde sa stal významným pomocníkom všetkých obyvateľov domova.

 

„Nemali sme na jeseň ozdobné tekvice, keďže v obchodoch boli veľmi drahé,“ spomína pani riaditeľka Solčanská a dodáva, „a pán Hegeduš nás všetkých prekvapil, že ich sám u nás vypestuje,“ dnes sa spoločne tešia z úrody tekvíc, ktoré rastú popri plote v záhrade domova.

 

„Darí sa mi tu vypestovať aj iné druhy zeleniny,“ hrdo ukazuje pán Hegeduš. Po zbere úrody ženy uvijú vždy aj dožinkový veniec, keďže radi robia to, čo robili v časoch svojho produktívneho veku doma. V Senior House sa pani riaditeľka rozhodla ich životné zážitky zapisovať, aby sa uchovali nielen dobové tradície, ale aj životné skúseností predchádzajúcich generácií.

 

Ako dodáva pani riaditeľka: „Sociálny status obyvateľov je rôzny, od vysokoškolského pedagóga, až po obyčajného družstevníka.“

 

Zaujímavo tento fakt zhodnotila pani Helena Bodková, ktorá ja v zariadení spolu so svojím manželom pánom Imrichom Bodkom, ktorý má už úctyhodných 91 rokov: „Tu sme si všetci rovní, už si nemáme jeden druhému čo závidieť.“

 

 

Pri spomínaní rozprávajú dôchodci rôzne príbehy zo svojich osudov. Niektoré sú smutné, ale aj veselé. Takže sa aj často nasmejú, veď smiech je korením života a rýchlejšie im pri ňom zbehne všedný deň.

Napríklad, keď pani kuchárka Denisa Šabová pripravuje každý deň na desiatu klientom koláč podľa ich želania: „Niekedy ma aj požiadajú, aby som im dala recept.“ Inokedy si zasa sami pečú v rámci pracovnej terapie, akurát čo im vymiesia cesto, lebo to už je pre nich dosť náročná činnosť. Vo výbave majú aj moderný hovoriaci výťah, ktorý im oznámi, na ktorom zastal poschodí.

 

V novej práčovni zasa pani Ivana Jakabová má často aj ženskú spoločnosť: „Jedna pani prišla reklamovať, že som jej zle vyžehlila nohavice. Tak som ju poprosila, nech mi ukáže, ako to mám robiť a ona mi vysvetlila, že jej ich mám žehliť pekne na puky, tak jej ich odvtedy žehlím podľa jej priania.“

 

Čiže si jeden druhému pomáhajú aj dobrými radami ako v skutočnej rodine. Upratovačke pani Zdenke Horňákovej zasa po uprataní často ponúkajú všakovaké dobroty: „Často je to jabĺčko, či iné ovocie, lebo starkí sú veľmi milí.“

 

„Zariadenie poskytuje skutočne nadštandardné služby,“ hovorí vrchná sestra pani Anna Mária Béresová, ktorá vďaka svojej bohatej praxi má s čím porovnávať: „V mnohých iných zariadeniach, kde som predtým pracovala, veľa služieb, ktoré poskytujeme, ešte stále chýba.“ Pritom pobyt finančne vychádza podľa stupňa sociálnej odkázanosti od 330 eur mesačne až po 550 eur pri samoplatcoch.

 

V zariadení je však často personálu viac, keďže využívajú možnosť získať v Senior House prax aj budúci sociálni opatrovatelia v rámci kurzov Červeného kríža, k akým patrí aj pani Timea Charková: „Chcem byť opatrovateľkou a som rada, že tu môžem získať tak potrebnú prax.“ Výzdobu si robia klienti sami s pomocou opatrovateliek, čo ich veľmi baví, podľa ročného obdobia a tradičných sviatkov, akými sú Vianoce či Veľká noc a i.

 

O nadštandardnom prístupe hovorí aj 83 ročná pani Karolína Hudáková pôvodne z Nemčinian: „Doma som viackrát odpadla a kým prišli deti z práce, našli ma ležať na zemi. Tu sa mi to stať nemôže a deti ma chodia pravidelne navštevovať.“

 

„Ja som si tu zasa našla dobrú kamarátku,“ vraví 81 ročná pani Elena Šuláková pôvodne z Nových Zámkov.

 

K svojim blízkym chodievajú pravidelne na návštevy, ale do Levíc sa radi vracajú, lebo tu majú vždy bohatý program, stálu starostlivosť a dobrý kolektív, čiže sú medzi ľuďmi.

 

Ak chcú byť sami, majú vlastnú ako vraví s úsmevom pani riaditeľka truc terasu, odkiaľ vidia na ostatných, ale nemusia sa zapájať do spoločných aktivít.

 

V rámci možností vybavujú aj nadštandardné priania, keď jeden z klientov chcel kurzový lístok a pravidelne dvakrát do týždňa tipuje športové zápasy, tak ako bol zvyknutý robievať doma.

 

„Zvieratá ľuďom zvyknutým žiť na vidieku chýbajú, preto sa im snažíme pobyt u nás spríjemniť rôznymi akciami, k akým tradične patrí canisterapia,“ hovorí riaditeľka levického domova pani Solčanská.

 

Predseda združenia Psi ľuďom pán Mgr. Pavol Mázik vie zaujímavo rozprávať o spôsoboch liečby rôznych postihnutí práve vďaka prítulnosti štvornohých miláčikov.

 

Zároveň ukladá jednu z klientiek medzi dvoch psov, ktorých telesná teplota je vyššia ako ľudská, čiže dokážu ľuďom odovzdávaním svojho tepla zlepšiť zdravotný stav prehriatím postihnutých tkanív a zvieracím rýchlym dýchaním dochádza k jemnému masírovaniu a uvoľňovaniu svalstva človeka.

 

Na tvárach obyvateľov Senior Housu vidieť, že ich psia prítomnosť teší. Okrem pomoci pri liečbe najmä po mozgových príhodách je viditeľné zlepšenie najmä psychiky človeka pri kontakte so zvieraťom.

 

Rovnako celá záhradná výzdoba je dielom klientov od kvetov po zeleninu, pričom v zimných mesiacoch radi pomáhajú trebárs aj lúskaním orechov v presklenej jedálni.

 

Ak je zlé počasie, hrávajú šachy, či dámu vďaka daru šachového stolíka od jedného z klientov.

 

 

Investícia do spríjemnenia života ľudí na sklonku života, podčiarkuje najlepšie zmysel využitia európskych fondov

 

 

v podobných projektoch, veď bez práce týchto ľudí v minulých desaťročiach by nebola ani naša prítomnosť.

 

Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately

 

Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

 

 

02/2010 – 09/2011

 

 

EÚ zdroje (EFRR, ESF)

 

 

839 518,12 eur

 

Stanislav Háber

 

 

snímky

 

 

 

autor

 

 

 

Báseň na každý deň: Odtrhnutá uzda švihá

Odtrhnutá uzda švihá

 

Pašujem lebo môžem

 

a ty tiež ak chceš

 

a ťa nenahnevám

 

pod hladinou rozkvitnutý kvet

 

aby sme našli opustených duchov

 

vo víre ktorý ti zakrútil vlasy

 

a len vysunutá biela ponorka

 

v tvojom drepe

 

sa odráža na meniacom obraze

 

na novom ktorý sa rozsype

 

a skala sa rozbehne

 

za tisícky kilometrov

 

ktorými nahrádzaš

 

čas znovu zakrivený do očí

 

krížovky zvlnenej dotykom

 

ale sú tu odozvy sily

 

zakorenenej ktorá pustí uzdu

 

a tá švihá do budúcna

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

Báseň na každý deň: Nádej za čas za

Nádej za čas za

 

Aj ja mám z času na čas

 

zaplnené priechody

 

cez ktoré prúdy

 

držia stráž

 

a sám sa čudujem

 

bezoblačnej pohode

 

v ktorej oblohu križujú

 

blesky a tak ťa

 

vidím v prítmí kráčať

 

nahú zoslabnutý

 

nádejou na čas za

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Zvučíme v správnej tónine

Zvučíme v správnej tónine

 

V tom toku

 

povedľa ciest

 

sa naše túžby uzlia

 

do klbka ktoré sa rozpúšťa

 

modlitbou z milosti

 

vidím ich uzliť sa

 

a potom z gordických rozmerov

 

ticho miznúť s nami

 

a už si len čítaš

 

oznam na dverách

 

koľko sa dožila

 

čo nie je oznamom

 

energie rozozvučanej

 

v správnej tónine

 

v danej chvíli

 

kým spia a spali aj iní

 

a tvoje otázky ma posúvajú

 

v toku

 

spolu sa energia dotýka

 

pravdy

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: V mäkkom trávniku sveta

V mäkkom trávniku sveta

 

Zadymená hora

 

zamyslená tvojou únavou

 

stála pri mne nemá

 

kým som šiel za tebou

 

v kvapkách sa zrkadlil

 

tvoj úsmev

 

a zelený smiech mi pred očami

 

našiel inú trať do neba

 

kam som odletel

 

a znova prišiel

 

nikým a ničím nepoznaný

 

tvoj tieň a tvoja stupaj

 

v mäkkom trávniku sveta

 

v ktorom som odlieval

 

môj cotardov syndróm

 

že som už umrel

 

hoci z neznámych príčin

 

žijem

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Za naše všetko dám

Za naše všetko dám

 

Sú také chvíle

 

keď mám na mále

 

že ťa vidím a

 

hoci na mňa pozeráš

 

ty mňa nie lebo

 

obraz sa zatiahne

 

ktosi spustil roletu

 

a povedal nám

 

dovidenia kým ešte

 

naťahujem ruku

 

na pozdrav a vtedy

 

čakám až sa obzrieš

 

a povieš mi milé slovo

 

dve

 

alebo len zakričíš

 

že mrak sa sťahuje

 

včera na večer do bunkra

 

ktorý si rozloží

 

v obývacej izbe

 

kde rozvoniavajú marhule

 

nekúpené neumyté a nie naše

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň n každý deň: Obelisk zaliaty tmou

Obelisk zaliaty tmou

 

Pred tritisíc rokmi

 

niekoho pochovali a

 

potom o tri tisícročia

 

zasa vystavili v múzeu

 

čo sa mi nepáči

 

vždy je to človek

 

ktorý s tým vie žiť

 

bez obalu z jogurtu

 

pred ktorým ty

 

stojíš s pleťou broskyne

 

a smaragdová žaba z dna jazera

 

zazerá tými modrými kvetmi

 

s ktorými si ma zobrazila

 

vedľa ryby z kameňa

 

a presviedčam ťa že každý sa rozhodne sám

 

ako bude žiť so sebou

 

pred obeliskom v tme

 

v ktorej skrývaš svoju silu

 

sfinga v kove odliata

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Niekoľko istých rád

Niekoľko istých rád

 

Cez vodnú hladinu tvojho tela

 

dýcham tými ústami

 

ktorými si sa o mňa letmo potkla

 

na ihličkách

 

a hlava sa rozhodla ísť rovno

 

tou cestou naprieč tvojím vesmírom

 

v ňom mi hviezdy sypeš na znamenie

 

cesty

 

o slovách o obetiach a o úsmevoch

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Cestujúci v rýchliku na odchode

Cestujúci v rýchliku na odchode

 

Vo všetkých zákutiach

 

sveta sa nájdeme

 

lebo niet takých rohov

 

za ktorými by si ma

 

nečakala a ja ťa nenašiel

 

to sa len iní mýlia

 

ak vlak duní minulými

 

podvalmi náhlenia

 

čo mi prinášaš pohľadmi

 

do slov oblečená

 

a

 

pod priehľadnou košeľou

 

si otváram tretie oko

 

lebo ti bzučím okolo nohy

 

v rýchliku na odchode

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Neotvorené žiadosti

Neotvorené žiadosti

 

minulosť je hudba

 

ktorá už odznela

 

včera bola zas nedeľa

 

ty si za mnou prišla

 

bosá s hlasom srdca

 

opäť sa hmota rúca

 

a energia tvojho tela

 

rozzvonila chuť na komára

 

som tvoja unavená bosá noha

 

môj je len hlas pod klobúkom z neba

 

a tak píšem v pískaní

 

s ktorým si zapisujem hlasy z uší

 

kým uľavujem tlkot duši

 

klopem na zápis na tie žiadosti

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Báseň na každý deň: Rapkáčova ulita v dlani

Rapkáčova ulita v dlani

 

Stekáš mi dolu hrdlom

 

a tak pomaly sa snažím

 

vychutnať si všetky body

 

ktorými pretekáš s postávaním

 

na jednej nohe

 

a tej vlohe sa čudujú mladí

 

lebo iskrou zapaľuješ pohľady

 

potom príde spomínanie

 

ktoré nevonia rovnako

 

lebo nevedomky pod tebou

 

vybuchujem opakované výdychy

 

a tvoj zotrvačník rapká

 

spolu so mnou

 

v rapkáči v ktorom býva

 

zajtrajší deň schovaný v tvojej dlani

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Babylonská si láska)

 

Devínskonovomestský most v korunách stromov

 

Devínskonovomestský most v korunách stromov

 

Pri pohľade na Cyklomost slobody v Devínskej Novej Vsi – jediný nový most cez rieku Moravu u nás, sa môže človeku zdať, že most je pripravený skočiť do prúdu tečúcej masy vody. Nikde totiž nie je vo vode zakotvený a nad hladinou rieky akoby visí tesne pred skokom do vody vo vzduchu. Stojí pritom na mieste dopravného historického spojenia, ktoré si pamätá ešte časy, kedy práve tade cez Moravu viedla z Bratislavy do Viedne konská železnica, lebo šlo o najkratšie spojenie týchto miest. Dnes tade prejdete peši, alebo na bicykli.

 

V Londýne list nemajú

 

„Keď stlačíte proti sebe list trávy, tak vám vznikne oblúkový tvar podobný mostu,“ vysvetľuje princíp stavby unikátneho diela v Devínskej Novej Vsi jeho autor pán Ing. arch. Milan Beláček, ktorý zdôrazňuje:

 

 

 

„Zišla sa tu celá plejáda vynikajúcich ľudí z rôznych odborov, bez ktorých by táto stavba nevznikla, lebo podmienky boli veľmi tvrdé. Úžasná bola práca stavbyvedúceho pána Ing. Jozefa Zajonca, ktorý kedysi koordinoval práce aj pri prehradení Dunaja pri výstavbe vodného diela v Gabčíkove. Rovnako aj výsledky, aké predviedol pán prof. h. c., prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs, PhD., ktorý ako veľmi dobrý odborník, obetavý človek, spracoval rozhodujúce náročné statické výpočty a projektant rozhodujúcej stavebnej časti Ing. Ľuboš Rojko, PhD. A samozrejme, nebyť zdrojov z Európskej únie, most by sa tu zrejme nikdy ani nepostavil. Vďaka príprave a výstavbe mosta sme získali neoceniteľné skúsenosti.“

 

 

Prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja získali v Devínskej Novej Vsi cez program Cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 – 2013 pri výstavbe tejto nevšednej bioarchitektúry. K nej získal pán Beláček vzťah cez lásku k prírode, keďže vyrastal v Žiline a prázdniny trávil pod Rozsutcom, pri Súľovských skalách, či pri Váhu, keď na ňom začali stavať známe vážske kaskády.

Podobný zavesený most oceľovej konštrukcie nájdeme len v Londýne a to Most Milénia, ktorý má 333 metrov. Devínsky most má 525 metrov. Most v Londýne stál osemkrát viac, čo sa premietlo na meter štvorcový v náraste ceny až o štrnásťkrát viac ako v Devínskej Novej Vsi. Pritom Devínsky most nie je lacnejší na úkor pevnosti. V Londýne nie sú také extrémne záplavy ako na Morave tradične dvakrát do roka. Devínsky most od uvedenia do prevádzky spĺňa všetky normy, kým Miléniový most v Londýne už pre nápor turistov pri jeho otvorení museli rekonštruovať.

Zázraky sa dejú

Pán Beláček hovorí doslova o zázraku, že nik pri extrémne zložitej montáži mosta najmä v zimnom období tuhých mrazov neutrpel úraz: „Pri montáži zo začiatku neboli zábradlia. Ťažké mechanizmy a stavebná výroba nemohli ísť do chráneného územia, takže sa konštrukcia vyrábala mimo stavenisko, obmedzenia aké v Londýne nemali.“

 

        Súťaž na dodávateľa stavby vyhralo konzorcium Ingsteel a Doprastav, kým montážnu časť mali na starosti špičkoví odborníci z Hutných montáží Ostrava, ktorých poznajú aj vo svete a boli aj pri stavbe Londýnskeho oka, či pri osadzovaní vrát na komorách priehrady v Gabčíkove; a rovnako aj pri výstavbe mostu SNP v Bratislave.

„V podstate je oblúk nad tokom tvarovo list trávy, dlhé steblo. Inšpirácie z prírody nie sú samoúčelné, lebo príroda je dokonalejšia, ako naše technické vedomosti a otvára nám možnosti stavať pevnejšie, ale aj krajšie. Návštevník mosta prekoná pri prechádzke po moste výškový rozdiel siedmich metrov. Horizontálna sila, ktorá vzniká pôsobením oblúka, sa bez problémov v časti mosta nad zaplavovaným územím kompenzuje, následné zaťaženie stečie bez väčších horizontálnych napätí cez oceľové opory v tvare V do zeme,“ vysvetľuje technické riešenie pán Beláček: „Keďže ide o územie chránené v Natura 2000, v ktorom nie je povolené stavať. Preto je most len pre peších a pre cyklistov. Most dosahujúci v portáloch , ktoré nesú oblúk výšku dvadsať metrov je podľa  stanoviska rakúskej ochrany prírody pod úrovňou lesa, zároveň  po celej dĺžke mosta mimo tok rieky sa pohybujete priamo v korunách stromov.“

Pešia plavba vzduchom

        Rakúski ochranári mali podmienku, že most nesmie byť vyšší ako dvadsať metrov, teda aby bol pod úrovňou lužných lesov. Zároveň z vrcholu oblúka nad korunami a riekou v najvyššom bode vo výške osemnásť metrov, sú nádherné pohľady do prírody. Pri výstavbe museli byť dodržané prísne predpisy na veľkosť plavebného gabaritu. Ten predstavuje pre plavbu lodí výšku minimálne osem a šírku päťdesiat metrov. Preto most visí nad riekou a vytvára tak dojem, akoby plával vo vzduchu.

 

 

 

        Z detstva každé dieťa vie, že vyliezť na strom bola tá najväčšia sloboda, akú ste mohli zažiť. Most Slobody je však slobodným podľa názvu z iných príčin, lebo vedie ponad územie, kde stála železná opona uzatvárajúca Slovensko od Rakúska dlhých štyridsať rokov. Po roku 1989 však boli ľudia žijúci v siedmich obciach administratívne spadajúcich pod Engelhartstetten zásadne proti výstavbe mosta v tomto mieste, o čom rozhodli aj v miestnej samospráve: „Museli sme získať dôveru všetkých slovenských, aj rakúskych orgánov ministerstiev životného prostredia, či občianskych združení,“ spomína pán Beláček na roky trpezlivého presviedčania.

 

Kobra pomohla

Ľudia v Devínskej Novej Vsi sú stále v pozitívnom šoku z diela, ktoré je v strede tejto časti mestskej časti Bratislavy, čím má k nemu každý blízko: „Je to ideálne miesto na stretnutia, či na prechádzku,“ hovorí starosta Devínskej Novej Vsi pán Milan Jambor. Nakoniec pri presviedčaní o potrebe výstavby mosta im pomohla aj nová štúdia rozvoja prihraničných obcí Rakúska a Slovenska tzv. Kobra (kooperácia Bratislava – Viedeň), podľa ktorej sa v priestore medzi hlavnými mestami Bratislavou a Viedňou môže zvýšiť počet obyvateľov do dvadsiatich rokov až o 400 tisíc ľudí.

 

        Dôležité bolo získanie partnera na výstavbu mosta, keďže obec Engelhartstetten bola finančne malým partnerom na také rozhodnutie. Do rokovaní tak za Slovensko vstúpil Bratislavský samosprávny kraj a za rakúsku stranu krajinská vláda Dolného Rakúska. Poslanci krajinského parlamentu Dolného Rakúska odsúhlasili výstavbu a spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom. Dnes na Moste slobody bežne stretnete cyklistov, ktorí sa vám zdravia pekne nemecky „Grüß Gott,“ teda Pozdravený buď Boh, alebo ako u nás sa vraví Pochválený buď Ježiš Kristus.

 

A most sa napája na rakúskej strane na pôvodnú barokovú tristoročnú cestu, ktorou viedla neskôr aj konská železnica Viedeň – Bratislava a dnes sa tu preháňajú turisti na korčuliach, či bicykloch. Neďaleko vedie regionálna železničná trať, ktorá má zastávku aj v Devínskej Novej Vsi a vedie do Viedne, kde dnes žije v jej východnej časti okolo 40 tisíc Slovákov. A tí môžu domov prísť aj na bicykloch. Rovnako ako turisti z prístavu v Bratislave si môžu urobiť po cyklotrasách výlet cez Most slobody až do Rakúska, čím sa rozširujú možnosti cestovného ruchu a zhodnotenia celého prírodného územia.

 

 

Chuck Norris na scéne

 

        „Už teraz v okolí mosta rýchlo pribúdajú služby,“ pán Jambor vyratúva: „Sú tam tenisové kurty, či lanová dráha, bufety.“ Nad kauzou Mosta Chucka Norrisa sa pán Jambor pousmeje: „Nijako neovplyvnila náš vzťah k mostu ako k miestu spoločenského a kultúrneho vyžitia. Niekto z recesie náš Cyklomost slobody nazval pri prieskume, aké mu dať meno mostom Chucka Norrisa, ale vzťah občanov k mostu sa vôbec nezmenil. Len sa nad tým môžeme zasmiať a mávnuť rukou. Aspoň sa náš most dostal do širšieho povedomia, lebo ho takto začali ľudia vnímať aj v zahraničí, že niečo také existuje na Slovensku.“

 

Počas výstavby bolo na stavenisku cez veľkonočné sviatky cez tritisíc divákov. Nečudo, živé predmontážne pracoviská a vlastná montáž nad tokom cez obrovské žeriavy, na stavbe bol ekologický dozor, aby žiaden mechanizmus nezasiahol vzácny prírodný biotop: „A potom pred dokončením cez víkendy sa na stavenisko vyberali záľahy divákov. Záujem o most neutícha ani po jeho otvorení,“ usmieva sa pán Beláček, ktorý si vo svojich päťdesiatich siedmich rokoch už ani nepredstavoval, že postaví tak peknú a náročnú stavbu.

Využité čakanie

 

 

 

Pán starosta Jambor dodáva: „Vďaka ďalším projektom z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska  2007 – 2013 sa dnes upravuje aj okolie mosta. Pribúdajú odpočívadlá a detské ihriská, čiže Cyklomost slobody sa stáva naším druhým prirodzeným centrom mestskej časti. Smerujú sem ľudia nielen z Bratislavského kraja, ale aj z celého Slovenska, lebo prechádzka po moste je veľmi atraktívna.“

 

 

 

Dlhý čas bol most cez rieku Morava nedosiahnuteľná predstava, iba pekný sen bez možnosti ho realizovať. Pán Beláček chodil ako dieťa do výtvarnej školy a vždy chcel študovať výtvarné umenie, ale nakoniec vyštudoval architektúru. Pritom v rodine mali mnoho známych  stavbárov v dopravných stavbách a aj on maturoval z dopravných stavieb. Nakoniec bol prvým architektom v rodine, keď sa dostal na prestížnu fakultu architektúry do Brna k odborníkom práve na náročné oceľové konštrukcie (prof. Antonín Kurial, prof. Ferdinand Lederer), pričom má prax a patričné oprávnenia  aj z oblasti ochrany životného prostredia. Jeho svokor bol šéf výstavby severo-južnej magistrály v Prahe a mostov cez Vltavu pán Ing. Tomášek: „Vďaka rodinným kontaktom som mal prístup k technickým informáciám a túto oblasť som sledoval. V rodine videli moju budúcnosť v dopravných stavbách, čo sa teraz nakoniec potvrdilo týmto mostom, ktorý je mojou najvýznamnejšou stavbou.“

 

 

 

Čiže v správnu chvíľu do seba „náhody“ zapadli, všetky skúsenosti pán Beláček využil a vznikla výnimočná stavba aj v rámci svetových parametrov: „Keďže sa roky nedalo s projektom mostu v Devínskej pohnúť, tak som celý ten čas chodil do knižníc a preštudoval som technické riešenia stovky rozličných mostov,“ pán Beláček vypočítava zvláštne zákruty osudu, ktoré vyústili do unikátnej podoby Mosta slobody. V prvom momente mu na rakúskej strane neverili, že jeho projekt mostu môže skutočne v takej podobe existovať a dá sa postaviť. Dnes pri pohľade na most vzniká dojem, akoby sa vznášal nad riekou Moravou.

 

 

Pätnásť rokov života

 

Vznik tohto technického skvostu zabral pánovi Beláčekovi pätnásť rokov života príprav, hoci realizácia už potom prebehla veľmi rýchlo: „Most vedie v chránenom krajinnom území Slovenska a najmä Rakúska.“ A práve náš západný sused je známy svojimi prísnymi predpismi chrániacimi životné prostredie. Tie všetky výstavba aj prevádzka splnila a vznikla hodnota navyše. Cez most môže prejsť jedno vozidlo do dva a pol tony. Cvičenie záchranných služieb Rakúska a Slovenska ukázalo, že Most Slobody v prípade potreby spája záchranné zbory. Vďaka šírke štyroch metrov a unikátnemu technickému riešeniu, prejde cez most sanitka a v situáciách, aké môžu nastať, sa teda most stáva strategickou stavbou aj v prípade záchrany života.

 

        Slovenský a rakúsky breh sa na tomto mieste v Devínskej Novej Vsi cez rieku Moravu do Schlosshofu spojil po vyše 60 rokoch. Dovtedy tu bol sčasti kamenný most ešte z čias Márie Terézie, ktorý mal  z dreva konštrukciu nad vodou. A túto časť vždy pri extrémnych stavoch rozvodnená Morava odniesla. Kedysi tu bol čulý život medzi slovenským a rakúskym brehom, lebo most cez Devínsku Novú Ves bol po stáročia najbližšou spojnicou Bratislavy a Viedne. A Mária Terézia mala v Schlosshofe svoje vidiecke sídlo.

 

 

Boli tam až do polovice 20. storočia na lúkach pri Morave kolotoče, ihriská, miesta stretávania ľudí z prihraničných obcí Rakúska a Slovenska. Spustením železnej opony pred vyše 60 rokmi sa pohraničné pásmo od ľudí izolovalo. Všetko zlé je na niečo dobré, lebo sa tak vytvoril vzácny biotop lesa a mokradí, keďže ľudia sem chodiť nesmeli. Preto most dnes neslúži pre dopravu autami, iba vo výnimočných život ohrozujúcich situáciách, za to sa však stal atrakciou pre turistov a najmä cyklistov.

Zabíjali ľudí elektrickým prúdom

        Zo slovenskej strany bol postavený ostnatý drôt, aby sa nik nemohol dostať na západ cez rakúsku hranicu. Odborníci Ústavu pamäte národa evidujú štyridsať mŕtvych, ktorí sa predsa za tie roky pokúsili dostať na druhú stranu práve cez územie, ktoré dnes premosťuje Most slobody: „Na suchej hranici v Petržalke používala pohraničná stráž aj samostatne útočiace psi púšťané na voľno,“ šokuje detailami z tejto nedávnej histórie hranice medzi Slovenskom a Rakúskom pracovník Ústavu pamäte národa pán Mgr. Ľubomír Morbacher, PhD.

 

 

Preto Ústav pamäte národa pripravil sériu pamätníkov pripomínajúcich obete komunistického zriadenia od roku 1948, ktoré boli postavené aj s podporou projektu z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 - 2013. Pod Mostom Slobody je vedľa cyklotrasy pamätník v podobe pôvodného ostnatého drôtu, do ktorého do roku 1965 bola vháňaná elektrina pod vysokým napätím, aby preliezajúcich emigrantov zastavili aj za cenu ich usmrtenia.

Po tomto roku podľa informácií od pána Morbachera sa používalo už len nízke napätie. To slúžilo ako signalizačná sústava, že ak sa niekto pokúsil ostnatý drôt prekonať, okamžite pohraničiari vedeli, na akom úseku prišlo k pokusu o útek a vyrazili tam motorizované hliadky: „Napriek týmto opatreniam sa podarilo niektorým ľuďom hranicu prekročiť,“ dodáva pán Morbacher.  Tých, ktorí, žiaľ, zahynuli, si teda pripomínajú na cyklotrase železnej opony vedúcej vedľa Mosta slobody až po Devín, kde je hlavný monumentálny pomník obetiam.

 

Z Nórska až do Bulharska

 

Dnes je Most Slobody spojnicou na medzinárodnej cyklistickej trase z Nórska do Bulharska Eurovelo 13. Na projekt Mostu Slobody nadväzujú ďalšia dva projekty z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 – 2013. Ide o pripravované informačné body v rámci projektu Za mostom, kde sa turisti zo zahraničia cez integrovaný informačný systém môžu napojiť cez wifi na internet a získať podrobný opis miesta, kultúrneho vyžitia, či dopravných spojení vo vlastnom jazyku.

 

 

 

Ďalej sú v rámci projektu Perimost osadzované smerovníky medzinárodnej trasy Eurovelo 13 z Nórska do Bulharska a boli osadené nové označenia horských cyklotrás v Malých Karpatoch v smere od Moravy, kedy sa preznačilo takmer 300 kilometrov. V rámci Perimostu sú budované odpočívadlá, lavičky a orientačné body. Zároveň z projektu Za mostom sa postavili pamätníky pripomínajúce časy železnej opony. Tak vznikol oddychový areál prepojený s rakúskou stranou, ktorý dnes využívajú aj zahraniční návštevníci Bratislavy.

        V Devínskej Novej Vsi žije početná chorvátska menšina. Aj u pána starostu Jambora sa doma v jeho detstve hovorilo týmto jazykom: „Mama s babkou sa rozprávali po chorvátsky a počas vypuknutia vojny v tejto balkánskej krajine v deväťdesiatych rokoch, naši občania spontánne pomáhali rôznymi zbierkami.“

 

 

Slováci získali viac

Možno aj to je dôvod, že dnes v Devínskej Novej Vsi dokážu úspešne spolupracovať s rakúskou stranou bez problémov. Pán Jambor vysvetľuje: „Je to trošku nerovnomerné postavenie. My máme takmer dvadsať tisíc obyvateľov a na rakúskej strane sedem obcí dohromady má len tisíc sedemsto občanov. Cyklomostom sme teda jednoznačne viac získali my.“

 

        Na čas prípravy a výstavby spomína projektový manažér Úradu Bratislavského samosprávneho kraja pán Ing. Ivan Magát takto: „Ako rakúska strana, tak aj my sme sa obávali, ako sa bude taká obrovská oceľová konštrukcia vynímať v tomto chránenom prírodnom prostredí. Už po začatí stavby rakúski ochranári odvolali všetky svoje opatrenia, keď videli, ako slovenské firmy Ingsteel a Doprastav správajú šetrne k životnému prostrediu. Výsledok je zasadený citlivo do prírody a aj preto najmä v lete tu zažívame taký nápor turistov, že na moste sa nedá len tak postávať, aby vás dav nestrhol so sebou.“

        K množstvu problémov pri náročnej výstavbe môžeme prirátať podmienky vodohospodárov, ktorí požadovali, aby  piliere nestáli v toku rieky Morava. Zložitým orieškom bolo aj zosúladenie výškopisu a polohopisu súradnicových systémov, keď v Rakúsku zostal starý rakúsko – uhorský  systém merajúci výšku od Jadranského mora (Gauss-Krügerove zobrazenie a súradnicový systém), kým my rátame výšku od hladiny Baltského mora (Křovákovým zobrazovacím a súradnicovým systémom boli vytvorené základné topografické mapy z územia Slovenska), čím vzniká rozdiel 80 centimetrov. Preto museli vytvoriť nový jednotný mapový podklad pre stavbu.

 

 

Oblúk nad riekou vyrobili Lodenice Komárno: „Tie majú skúsenosti s krivkami a s výrobkami, ktoré sú náročné na geometriu,“ dodáva pán Beláček.

 

 

Fakt, že závesy nosnej konštrukcie boli napnuté hneď, bez nejakých redukcií, či opakovaných pokusov, vzbudzuje u odborníkov úžas, ako to celé bolo do detailov presne matematicky vyrátané. Geometria bola naplánovaná do najjemnejších detailov. Len tak sa mohlo stať, že v dejinách existencie Doprastavu ide len o druhý most v histórii, kedy sa závesy predopli hneď na prvýkrát a už sa nemuseli korigovať: „Lisy napli na predpísané napätie závesy a nosná konštrukcia mosta bola dokončená.“

 

        Cezhraničnú spoluprácu Slovenska s Rakúskom má na starosti z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy aj pán Mgr. Marek Dinka, ktorý most využil celkom svojsky v súlade so svojím zamestnaním: „Práve idem na pracovné rokovanie práve k projektom cezhraničnej spolupráce do Schlosshofu. Tak som si povedal, že pohyb na čerstvom vzduchu mi urobí dobre a auto som nechal v Devínskej Novej Vsi.“ Peši je tam rýchlejšie a po ceste ešte skontroluje úroveň niektorých prác, keďže v okolí mosta sa stále pracuje v rámci stále ďalších projektov. Momentálne sa im podarilo uspieť s projektom na vytváranie územných plánov prepojenia malých obcí v pohraničí s územným plánom veľkého hlavného mesta Bratislavy. Je to dôležité, veď most v Devínskej Novej Vsi bol tiež na začiatku v územnom pláne Bratislavy, ale nebol v územnom pláne v Rakúsku. Ide o projekt BAUM. Z 80 obdobných európskych projektov boli ocenené v Bruseli štyri a jeden z nich je práve BAUM o vytváraní prepojení územných plánov. Je to začiatok ďalšej spolupráce a výstavby možno aj ďalšej dopravnej infraštruktúry.

 

 

Bociany kontrolovali kvalitu

        Pán architekt Beláček je ako sám hovorí ešte stará škola. Pri návrhu stavby, pred odsúhlasením projektu si staval modely, aby si overil ako sa bude most správať, aby dokázal hľadať efektívny tvar a redukovať prípadné chyby: „Ide o to, ako to pôsobí a nie o to, ako to vyzerá. Ak v gotike nemali matematiku a nevedeli si to prepočítať, pracovali empiricky; postavili katedrálu, dali dole lešenie a buď to spadlo, alebo zostalo. Od čias renesancie už máme rozvoj matematiky a musíme si teda vedieť veci správne spočítať a nadimenzovať.“ Taký postup sa už dnes v digitálnom čase nenosí. Rovnako nie sú obvyklé ani také detailné šetrné prístupy k životnému prostrediu pri výstavbe, aké sa použili v tomto prípade. Kúsok od spájania mosta hniezdili bociany a hniezdia tam aj naďalej. Vôbec ich výstavba prechádzkovej lávky ľudí cez koruny stromov nevyrušovala pri odchove mláďat.

        „Všetky rozhodnutia sa prijímali kolektívne podľa zásady, že prednosť má prísnejšia legislatíva. A rakúski ochranári majú u našich susedov silné slovo, keď dokázali zastaviť aj výstavbu priehrady pod Viedňou,“ spomína pán Beláček a dodáva: „Preto myslieť si, že sa nám podarí Cyklomost slobody vôbec postaviť a ešte jednoducho, podľa prvého návrhu, by bola veľmi smelá a trúfalá predstava.“ Pri prvých prieskumoch ho na hraniciach ešte kontrolovali rakúski pohraničníci a pozerali sa mu do fotoaparátu, čo tam na hranici fotografoval?

 

        Most slobody pokračuje klenbovými pôvodnými  mostami z 18. storočia, ktoré rakúski odborníci za týmto účelom rekonštruovali.

 

        Stačí prejsť iba malý kúsok a návštevník sa ocitne pri rakúskej národnej pýche, akou je nesporne zámok Schlosshof spolu s barokovými záhradami. Práve preto zámok nazývajú aj rakúskym Versailles.

 

 

        Pani Eleonóra Tollová a pani Barbora Halčáková chodia na most s deťmi na prechádzku: „Je to veľmi pekný priestor a nič krajšie tu pre deti v prírode nemáme,“ hovorí pani Halčáková.

 

Pani Tollová ju dopĺňa: „Páči sa mi, že most stále udržiavajú, a že zakázali na ňom pohyb korčuliarov, lebo už tak je dosť preplnený. Aj my si nosíme korčule až na druhú stranu a potom na nich ideme už po hrádzi k zámku v Schlosshofe. Pekný je most aj v noci ako je nasvietený.“

 

Svetlo kameňom sváru

        S nasvietením mosta mal pán Beláček problémy. Rakúske krajinské životné prostredie nesúhlasilo s osvietením mosta v chránenom území. Až keď sme začali realizovať na slovenskej strane led spodného osvetlenia s extrémne nízkymi nákladmi na prevádzku a dlhou životnosťou, tak sa podarilo osvetlenie presadiť: „Nakoniec uznali, že z pohľadu bezpečnosti je osvetlenie cyklomosta nutné a Rakúšania zmenili v priebehu výstavby stavebné povolenie, čím ho zapracovali do projektu.“

        „Zabudli sme si doklady,“ vysvetľuje pani Alexandra Šoltýsová dôvod, prečo sa vracia predčasne z prechádzky z mosta so svojim dvojročným synčekom Miškom: „Vyšli sme preto len po stred mosta a ideme si po ne domov.“

 

 

        Dieťa musí mať v zahraničí pas, ale inak sú s možnosťami, aké most priniesol do Devínskej Novej Vsi veľmi spokojní. Pas pre malého synčeka v kočiari nemal ani pán Jozef Ružovič, ktorý to vysvetlil, že šli len na prechádzku po moste: „Inokedy chodíme až do Schlosshofu, lebo tam majú pri zámku koníky, čo sa mojim deťom veľmi páči.“

 

Milenci na vrchole

        Cyklomost slobody získava aj ďalší prívlastok ako most milencov. Tí si sem na vrchole mosta dávajú svoje zámky na znak trvania ich lásky do zábradlia. Pri jeho výrobe najprv odborníci tvar zábradlia u pána Beláčka reklamovali, že niečo také subtílne sa nedá vyrobiť: „V podstate je to tvar kvapky. Používané minimálne rozmery profilov sme museli zohľadniť podľa pripomienok ochranárov, keďže v tejto oblasti žije až 50 vtáčích druhov, aby sa operence na moste nezranili.“

        Rieka Morava na svojich brehoch vytvára meandre. Keďže sa dvakrát do roka vylieva, z mosta ich môžete pozorovať ako učebnicu geológie na dlani. Pán Beláček sa prírodou inšpiruje dlhšiu dobu ešte v čase, keď definoval úsporné stavby rodinných domov podľa zásad piatich „E“: ekologické, environmentálne, ergonomické, ekonomické a energetické hľadiská. Doteraz, ak sa chcel dostať na druhú stranu do Schlosshofu, tak z Devínskej Novej Vsi cestoval okľukou cez Petržalku až tridsať kilometrov a Marchegg po železnici. So smiechom dodáva: „Ten most mi veľmi chýbal.“ Z obľuby ako na slovenskej, tak aj na rakúskej strany, akú si Most slobody získal však vidno, že chýbal mnohým viac ako polstoročie.

Celá stavba je pritom od nápadu, až po realizáciu dielom slovenských odborníkov: „Rakúšania ako partneri prijali naše riešenia. Súťaže sa zúčastnili firmy z celej Európy, ale slovenskí stavbári ponúkli cenu o milión eur lacnejšiu.“ Pri pohľade odspodu od brehu vidno, že most podopiera podľa pána Beláčeka ako ju nazval „stromčeková podpera“. To je aj dôvod, prečo most v rieke nemá žiadnu oporu, lebo toto stromčekové riešenie dokáže zmenšiť stodvadsať metrový rozpon mosta.

        Devínska Nová Ves je od roku 1972 mestskou časťou Bratislavy. Je známa najmä automobilkou Volkswagen, už menej tým, že tadiaľto viedla prvá konská železnica na trase Prešpork - Devínska Nová Ves - Schlosshof - Viedeň od roku 1838. Teraz je známa aj netradičným mostom, o ktorý sa zaujímajú turisti aj zo zahraničia. A túto raritu získala vďaka príspevku z európskych fondov.

        Zatiaľ statiku mosta monitorujú cez body na konštrukcii pri pravidelných meraniach. Majú však už vypracovaný systém monitorovania mostnej konštrukcie cez satelit. Zatiaľ je tento projekt ešte nedokončený. Pán Beláček však verí, že je to len do času. Veď dočasne medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom chýbal most iba vyše 60 rokov. Dnes si na to už nik nepamätá, hoci most je v prevádzke zatiaľ iba jeden rok.

 

 

 

Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013

 

Prioritná os 2 – Dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj

 

 

Cieľ osi: Rozvoj prirodzenej atraktivity regiónu, jeho prístupnosti a infraštruktúry založený na

princípe environmentálnej udržateľnosti

Oblasť podpory 2.1 – Doprava a regionálna dostupnosť

Projekt Cyklomost Slobody

Projektoví partneri: Krajinská vláda Dolného Rakúska (Vedúci partner) , Bratislavský samosprávny kraj (hlavný cezhraničný partner), Hlavné mesto SR Bratislava, Mestská časť Bratislava-Devínska Nová Ves.

 

 

Príspevok z EÚ zdrojov

4 191 282 eur

 

Začiatok a ukončenie realizácie

04/2010 - 05/2012

 

 

Projekt Perimost

 

Projektoví partneri: Amt der Niederösterreichischen Landesregierung,

 

 

Abteilung Landesstraßenplanung (Vedúci partner), Bratislavský samosprávny kraj

 

Príspevok z EÚ zdrojov

796 994 eur

 

Začiatok a ukončenie realizácie

10/2011 - 12/2013

 

Prioritná os 1 - Znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť

 

Cieľ osi: Vybudovať cezhraničnú inovatívnu a vzdelanostnú ekonomiku založenú na kultúrnom

dedičstve a sociálnej inklúzii

Oblasť podpory: 1.2 – Kultúrna spolupráca, spolupráca

v oblasti cestovného ruchu

Projekt Behind the Bridge – Za mostom

 

 

Projektoví partneri: - Bratislavský samosprávny kraj (Vedúci partner), Mestská časť Bratislava-Devínska Nová Ves, Donau Niederösterreich Tourismus GmbH, Marktgemeinde Engelhartstetten, Amt der Niederösterreichischen Landesregierung, Abteilung Landesstrassenplanung

 

Príspevok z EÚ zdrojov

387 033 eur

 

Začiatok a ukončenie realizácie

04/2011 - 12/2013

 

 

Stanislav Háber

 

snímky

 

autor

 

 a

 

 

archív MB