sobota 8. novembra 2014

pondelok 25. augusta 2014

Báseň na každý deň: Ochrana čaká

Ochrana čaká

 
Som pod stresom
 
lebo sa mi nehlásiš
 
a nepraješ mi
 
požehnaný deň
 
a tak čakám na dážď
 
až sa opravím a moja strecha
 
ťa opäť bude chrániť

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

nedeľa 24. augusta 2014

Báseň na každý deň: Pre túto chvíľu

Pre túto chvíľu

 
Riadenie sveta prenechávam iným
 
hoci viem že sa tak deje jednoducho
 
myslením
 
možno sa zdám byť zádumčivým
 
keď počúvam tvoje prognózy
 
ale vtedy iba triedim
 
čo sa hodí a kam sa dostanem
 
možno iba do tieňa
 
pod štyridsať stupňov
 
tými z tvojich očí
 
a mlčím tam kde ty
 
kričíš že ti uverím
 
a potom mravce posúvajú dej
 
ten ktorým som s tebou
 
práve v tejto chvíli
 
zajatia ticha
 
a prístup nie je zamietnutý
 
lebo strach a hnev sú dôležité nástroje
 
na ovládanie života
 
a ak láska bolí
 
prečo by nás nemala?
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

sobota 23. augusta 2014

Báseň na každý deň: Všetko sa vracia

Všetko sa vracia

 
Modrý slon
 
sa nafúkol
 
a ty si spľasla
 
lebo táto kapsa
 
sa otvára len
 
láskou a viackrát
 
sa slon nevráti
 
tam kde vyfúkol
 
slová sú ťažké
 
mlynské kamene
 
a túžba plte
 
ťahané hore prúdom
 
som sám sebou
 
aj keď s tebou sa
 
modlitba vracia
 
v bumerangu nádeje
 
a potom už len slané
 
horké mandle
 
rozpražené tvojím slnkom
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň na každý deň: Zvlnený nádych

Zvlnený nádych

 
Neprezrádza sa to ľahko
 
čo mi vravíš mimochodom
 
iba na pol úst a vzdychneš
 
ale mne sa rovnako
 
počúva veľmi dobre
 
lebo si so mnou bližšie
 
než si myslíš
 
hoci ma posielaš za sebou
 
za tvojou stopou
 
a vlnami tvojho tela
 
ktoré len tak zvoľna nadýchnem
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

štvrtok 21. augusta 2014

Báseň na každý deň: Bežiaca mozaika na nitkách

Bežiaca mozaika na nitkách

 
Farebnými krídlami
 
sa prináša na krv
 
a na dobré veci
 
ktoré skrývaš a ja
 
po bruchu hľadám pevné body
 
tie ktorými sa program znova
 
obnoví
 
a žiadny admin ti nepripne šaty
 
za krík
 
a za čudné správy prinášané
 
všetkými dráhami
 
aby sme sa rozbehli
 
určenými cestami
 
a predsa šťastní
 
lebo sme spolu
 
a mozaiky sa poskladali
 
vrch k vrcholom
 
a my vidíme len malú časť
 
len dovolené
 
v podobe nočného motýľa
 
ktorého si chcela zabiť
 
a ja som povedal
 
že ten sa nezabíja
 
aby som ho chytil na ústach
 
kam sa mi prišiel poďakovať
 
a tak podať správu
 
o tom kto poťahuje nitkami
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň na každý deň: Vidieť do ďaleka

Vidieť do ďaleka

 
osnova a háčik
 
a potom tma
 
niekedy si myslím
 
že tým odkazom
 
rozumieš a vidíš
 
čo ja
 
tak sa náhlim
 
a ty sa ma potom zrazu
 
pýtaš prečo?
 
A všetko je znova
 
na začiatku ako leto
 
ako deň čo svieti
 
a z rozhľadne je
 
vidieť do ďaleka
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

utorok 19. augusta 2014

Báseň na každý deň: Očakávam vznášanie

Očakávam vznášanie

 
Som bublinka vo fľaši
 
s vodou
 
a unikám po kvapkách
 
sa blížim k oceánu vzduchu
 
do ktorého vkĺznem a budem
 
ťa čakať kým sa budeš
 
vznášať so mnou
 
aj tak tá voda
 
je len prechodná
 
rozkladá a skladá sa
 
pre tvoje oči
 
túžby a hnevy
 
kým obsahuje vzduch
 
je všetko v poriadku
 
lebo bublinka zo skla
 
zrazu unikne k hladine
 
nenápadne a nečakane
 
aby sa voda navždy zmenila
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

pondelok 18. augusta 2014

Báseň na každý deň: 10 minút do prijímania

10 minút do prijímania

 
na studenej dlažbe
 
rýchle kroky do neba
 
a za krídla čo ma nesú
 
darujem ti anjela
 
je 10 minút do prijímania
 
a ja čakám na kŕdeľ
 
sťahovavých rýb čo má s nimi
 
svet okúpe
 
v erupcii urýchlených skutkov
 
som okresným preborníkom
 
v čom sa s tebou nemýlim
 
je 10 minút a predsa času habadej
 
na rozdávanie tvojich úst
 
si na dotyk vzdialená
 
len na pomyslenie
 
len
 
a blen vylievam pod schody
 
kam sa nesmieš potknúť
 
nové brázdy sa zaceľujú
 
do svitania je len chvíľa
 
a iba 10 minút do prijímania
 
a do umytia riadov
 
krát na ďalšiu hodinu
 
rýchleho mihu nôh
 
počítam modlitby a ďalšie
 
rozuzlené skutky
 
kým som sa zjavil sám sebe
 
a doba povolila o ďalší zub
 
na koliesku času
 
kostolná veža ma zdraví
 
krížom na svojom klobúku
 
veď bolí ma
 
čo iba tuším
 
že sa všetko stratené vráti
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň na každý deň: Šíri sa epidémia

Šíri sa epidémia

 
To dieťa na lavičke
 
sa na mňa pozeralo
 
mojimi očami spred rokov
 
a ja som nemohol
 
iba za ním prísť
 
a podať mu ruku
 
čo pre mňa nik nespravil
 
a ty si sa na mňa tešila
 
kým ja som stále držal za ruku
 
cudzieho chlapca
 
a vravel som si
 
že láska sa rozšírila
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

sobota 16. augusta 2014

Báseň na každý deň: Vráti sa vždy

Vráti sa vždy

 
a že treba odpúšťať je jasné
 
sme poplašené vrabce
 
a to rovnako dobrí či zlí
 
ktorí nevedia dobru dať dosť síl
 
a tak sa snažím so zaťatými zubami
 
kým iní možno zatínajú pri mne tie svoje
 
len ty si mi zornička na hviezdnom nebi
 
a stále som pri tebe aj keď inde
 
lebo sme citové siamské dvojčatá
 
keď cítim čo cítiš a myslím čo myslíš
 
už len odpúšťanie odpúšťania
 
a na to všetko sme dvaja
 
keď povieme si čo nás trápi
 
a láska sa vždy vráti vždy vráti
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň na každý deň: Skrytá za obzorom

Skrytá za obzorom

 
V kruhoch sa rozširujú kruhy
 
kým spím vedľa teba
 
a svet s nami nevykýva
 
lebo všetko je poistené
 
niekoľkými zámkami
 
na hrudi
 
na ktorej sa rozzvonili zvony
 
pozdrav z tejto doby
 
aby za sebou sme nechali všetky
 
všetky kľúčové dierky
 
s ktorými sa okúpali
 
ďalší somári
 
a drôty sa rozšírili
 
lebo všetko sa prepája
 
s nami so svetom a
 
so slabosťami hlavy
 
včerajšie pozdravy sa v čineloch
 
vyleštené vybrali na potulky
 
a ty sa červenáš slnkom
 
za zavretými dverami
 
kým pluh skrotí zem
 
aby sa netočila podľa obrazu
 
obzoru za ktorý sa skrývaš
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

štvrtok 14. augusta 2014

Báseň na každý deň: Fúka správnym smerom

Fúka správnym smerom

 
Vo vírení listov
 
sa jeden zdvihne
 
vyššie
 
tam kde chytí dobrý vietor
 
v smere za tebou
 
za hodenými taškami v chodbe
 
a tak ťa nájdem v bobuliach hrozna
 
ktorými ťa prekvapím
 
kým v sivej sa strieda sivá
 
a sneh sa rozpadáva
 
v každej farbe si iná

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

streda 13. augusta 2014

Báseň na každý deň: Čo je zakryté

Čo je zakryté

 
V najdlhšom tele
 
v ktorom sa obraciaš
 
na druhý bok
 
sa celý nos
 
zabuchne do dverí
 
pred po a za horúce dni
 
kým sa opäť
 
rozzelená nádej zakrytá
 
nákupným vozíkom
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

pondelok 11. augusta 2014

Báseň na každý deň: Úsmevy idúcich polmesiacov

Úsmevy idúcich polmesiacov

 
Ešte neodleteli a predsa
 
predstavujem ti ich let
 
s ktorým súhlasíš
 
a tvoje kolená sa blýskajú
 
sme na ceste z ktorej sa
 
odchádza potichu
 
a pri každom sa rozkmitá
 
nová entita
 
v štrbine chodníka
 
preplnený vesmír idúcich
 
a tak hľadáme zdôvodnenia
 
aby sme naplnili
 
čo sa splniť má
 
a spln mesiaca iba
 
ticho závidí
 
lebo láska je jediné
 
čo zostane
 
nič iné nie je
 
večnejšie
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

nedeľa 10. augusta 2014

Báseň na každý deň: Skrytá vo vlne

Skrytá vo vlne

 
Len tak málo stačí
 
aby sa škrupina rozbila
 
a predsa drží
 
si krehké zlato
 
v mojej dlani
 
len vo vlnobití dychu
 
Boha si samá noha
 
a krása je taká nevinná
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

sobota 9. augusta 2014

Báseň a každý deň: Zatúlaná sa rozžiari

Zatúlaná sa rozžiari

 
Raz je to v kockách
 
potom v iných uhloch
 
a ja skúšam
 
kedy uvidíme blízky svet
 
a v ňom seba
 
keď sa snažíš
 
presadiť kam tečie voda
 
a labyrint zasa svrbí
 
ďalšími zahryznutiami
 
keď ma držíš medzi zubami
 
lebo som ťa zjedol
 
aby si vystúpila zo seba
 
tam kde sa hľadá hviezda
 
zatúlaná sa rozžiari
 
kým sa snažím tváriť
 
že som na to pripravený
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň na každý deň: Dverami energie

Dverami energie

 
Prezliekací mariáš na ráno
 
sa rituálne meníš na spomienky
 
a na otvárací špendlík
 
ktorým ti hľadám nové šaty
 
aby sa rieka stihla vybrežiť
 
do tvojich bosých nôh
 
ktorými v kvalite sa vysiela
 
obraz na zaspatie
 
kým otvorím ti oko
 
do ďalších energií
 
stojím v malte
 
v ktorej ma hodili
 
na dno rieky
 
aby mnou prešli
 
veky
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

štvrtok 7. augusta 2014

Báseň na každý deň: S naplneným šplechotom

S naplneným šplechotom

 
Padáš do škrupinky
 
a ja za naše kurča
 
hľadám ďalší hlt
 
kým s tým prestanem
 
a ty zasadíš sa
 
o ozveny zmien
 
je to len šplechot
 
vody za vodou
 
za okruhom pnutia
 
a láska je len dotyk
 
ktorý sa naplnil
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí


 

V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí


 
„Buď prežijem, alebo budeš vdova,“ napísal na jednu z pohľadníc zo zahraničia, kam ho život zavial, pán Jozef Adamec. Videl kus sveta, veď staval mnohé priemyselné podniky v Sýrii, v Mongolsku, v Bangladéši, ale aj v Bulharsku. Na staré kolená už ako 79 ročný robí dobrovoľného údržbára vo voľnom čase v domove dôchodcov Senior House v Leviciach, ktorý vznikol vďaka projektu podporenému z Regionálneho operačného programu. Vždy má pri sebe všetko náradie, matičky, skrutky, klinčeky, ktoré sám nakupuje a tak pomáha iným pri vešaní obrazov, či pri drobných opravách. Chce byť jednoducho stále užitočný. A zabáva svojich spolubývajúcich trebárs aj solárnym klobúkom, na ktorom sa mu vďaka slnečnej energii točí ventilátor.

 
„Vnuk mi na klobúk dal nápis: Pozor elektrické zariadenie 380 voltov,“ smeje sa vitálny dôchodca, ktorý po smrti manželky sa sám prihlásil, že chce žiť medzi ľuďmi a tak prišiel do Senior Housu.


V správach pozorne sleduje situáciu v Sýrii, kde sa devastuje aj mesto Homs. Tu takmer zahynul v roku 1969 pri čelnej zrážke autobusov, ale dobrodružné zážitky má aj z Mongolska, na čo spomína pri prezeraní starých fotografií, či z Bangladéša, kde jazdil aj na slonoch.

 
„Ja som vlastne Belgičan,“ prekvapuje pán Adamec svojím rozprávaním, keďže sa v roku 1935 v Belgicku narodil:

 


„Môj otec pracoval v belgických baniach a na Slovensko sme sa ako rodina vrátili do Brezna až v roku 1939, keď začínala 2. svetová vojna a otca v bani zavalilo.“

 
Dnes do Levíc do Senior Housu chodia aj zahraniční klienti väčšinou z Nemecka, veď zdravotné sestry vedia nemecky a prihlásiť klientov na cudzineckú políciu k trvalému pobytu, či do zdravotnej poisťovne nie je v rámci EÚ už žiaden problém: „Poskytujeme tu totiž skutočne rodinné pohodlie,“ vysvetľuje riaditeľka levického domova pani Mgr. Mária Solčanská, ktorej krédom je, „že úsmev dokáže ľuďom často krát viac pomôcť, ako akákoľvek iná služba, ktorú potrebujú k životu.“

 


A v Leviciach sa usmievajú všetci. Pani Alojzia Hrivíková je už po štvrtej mozgovej príhode, ale pobyt v Senior House jej dokáže trápenie spríjemniť: „Máme sa tu veľmi dobre, je tu vynikajúca starostlivosť.“

 
Ako dodáva pani riaditeľka, Senior House má kapacitu 58 miest a spravuje ho nezisková organizácia. Domov vznikol z opustenej administratívnej budovy miestnej nemocnice, na ktorú sa pristavalo tretie a štvrté poschodie vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov. Izby sú jedno a dvojlôžkové každá s vlastným sociálnym zariadením, ba majú aj manželské apartmány.
 
Nechýba ani balkón, takže starkí majú vlastne malý bytík so všetkou starostlivosťou.

 
Do Senior Housu však nechodia iba na jeseň života. Pani Eelena Jurišová má 80 rokov a po operácii bedrového kĺbu ju už po troch mesiacoch práve tu postavili znova na nohy: „Čaká ma ešte pobyt v kúpeľoch Kováčová a potom sa vrátim domov.“

 
Sociálna sestra pani Mgr. Simona Vámošová však šokuje rozprávaním o ešte zaujímavejšom prípade:

 


„Mali sme tu manželov, ktorý prišli s tým, že mužovi dávali lekári už najviac týždeň – dva života, bol nechodiaci a manželka tu s ním prišla, aby nezomieral sám. Po troch mesiacoch spoločne odišli späť domov a manžel odišiel dokonca na vlastných nohách.“

 
Ako zdôrazňuje pani riaditeľka Solčanská, každý prípad je individuálny, ale každému klientovi sa vyše dvadsaťčlenný kolektív snaží vyjsť v ústrety v jeho túžbach: „Na izbách majú aj vlastný nábytok, či elektrické spotrebiče bez príplatku a rovnako bez príplatku majú v pobyte zahrnuté aj služby maséra, pedikérky, či kozmetičky.“

 
Pán Jozef Hegeduš zo Šiah prišiel náhle pri tragickej autonehode pred dvanástimi rokmi o manželku a aj o len šesťročného vnuka. Odvtedy trpí ťažkými depresiami. Po odporúčaní odborníkov sa rozhodol prísť žiť do Levíc, kde sa stal významným pomocníkom všetkých obyvateľov domova.

 
„Nemali sme na jeseň ozdobné tekvice, keďže v obchodoch boli veľmi drahé,“ spomína pani riaditeľka Solčanská a dodáva, „a pán Hegeduš nás všetkých prekvapil, že ich sám u nás vypestuje,“ dnes sa spoločne tešia z úrody tekvíc, ktoré rastú popri plote v záhrade domova.

 
„Darí sa mi tu vypestovať aj iné druhy zeleniny,“ hrdo ukazuje pán Hegeduš. Po zbere úrody ženy uvijú vždy aj dožinkový veniec, keďže radi robia to, čo robili v časoch svojho produktívneho veku doma. V Senior House sa pani riaditeľka rozhodla ich životné zážitky zapisovať, aby sa uchovali nielen dobové tradície, ale aj životné skúseností predchádzajúcich generácií.

 


Ako dodáva pani riaditeľka: „Sociálny status obyvateľov je rôzny, od vysokoškolského pedagóga, až po obyčajného družstevníka.“

 
Zaujímavo tento fakt zhodnotila pani Helena Bodková, ktorá ja v zariadení spolu so svojím manželom pánom Imrichom Bodkom, ktorý má už úctyhodných 91 rokov: „Tu sme si všetci rovní, už si nemáme jeden druhému čo závidieť.“

 

 
Pri spomínaní rozprávajú dôchodci rôzne príbehy zo svojich osudov. Niektoré sú smutné, ale aj veselé. Takže sa aj často nasmejú, veď smiech je korením života a rýchlejšie im pri ňom zbehne všedný deň.


Napríklad, keď pani kuchárka Denisa Šabová pripravuje každý deň na desiatu klientom koláč podľa ich želania: „Niekedy ma aj požiadajú, aby som im dala recept.“ Inokedy si zasa sami pečú v rámci pracovnej terapie, akurát čo im vymiesia cesto, lebo to už je pre nich dosť náročná činnosť. Vo výbave majú aj moderný hovoriaci výťah, ktorý im oznámi, na ktorom zastal poschodí.

 
V novej práčovni zasa pani Ivana Jakabová má často aj ženskú spoločnosť: „Jedna pani prišla reklamovať, že som jej zle vyžehlila nohavice. Tak som ju poprosila, nech mi ukáže, ako to mám robiť a ona mi vysvetlila, že jej ich mám žehliť pekne na puky, tak jej ich odvtedy žehlím podľa jej priania.“

 
Čiže si jeden druhému pomáhajú aj dobrými radami ako v skutočnej rodine. Upratovačke pani Zdenke Horňákovej zasa po uprataní často ponúkajú všakovaké dobroty: „Často je to jabĺčko, či iné ovocie, lebo starkí sú veľmi milí.“

 


„Zariadenie poskytuje skutočne nadštandardné služby,“ hovorí vrchná sestra pani Anna Mária Béresová, ktorá vďaka svojej bohatej praxi má s čím porovnávať: „V mnohých iných zariadeniach, kde som predtým pracovala, veľa služieb, ktoré poskytujeme, ešte stále chýba.“ Pritom pobyt finančne vychádza podľa stupňa sociálnej odkázanosti od 330 eur mesačne až po 550 eur pri samoplatcoch.

 
V zariadení je však často personálu viac, keďže využívajú možnosť získať v Senior House prax aj budúci sociálni opatrovatelia v rámci kurzov Červeného kríža, k akým patrí aj pani Timea Charková: „Chcem byť opatrovateľkou a som rada, že tu môžem získať tak potrebnú prax.“ Výzdobu si robia klienti sami s pomocou opatrovateliek, čo ich veľmi baví, podľa ročného obdobia a tradičných sviatkov, akými sú Vianoce či Veľká noc a i.

 
O nadštandardnom prístupe hovorí aj 83 ročná pani Karolína Hudáková pôvodne z Nemčinian: „Doma som viackrát odpadla a kým prišli deti z práce, našli ma ležať na zemi. Tu sa mi to stať nemôže a deti ma chodia pravidelne navštevovať.“

 
„Ja som si tu zasa našla dobrú kamarátku,“ vraví 81 ročná pani Elena Šuláková pôvodne z Nových Zámkov.

 
K svojim blízkym chodievajú pravidelne na návštevy, ale do Levíc sa radi vracajú, lebo tu majú vždy bohatý program, stálu starostlivosť a dobrý kolektív, čiže sú medzi ľuďmi.

 
Ak chcú byť sami, majú vlastnú ako vraví s úsmevom pani riaditeľka truc terasu, odkiaľ vidia na ostatných, ale nemusia sa zapájať do spoločných aktivít.

 
V rámci možností vybavujú aj nadštandardné priania, keď jeden z klientov chcel kurzový lístok a pravidelne dvakrát do týždňa tipuje športové zápasy, tak ako bol zvyknutý robievať doma.

 
„Zvieratá ľuďom zvyknutým žiť na vidieku chýbajú, preto sa im snažíme pobyt u nás spríjemniť rôznymi akciami, k akým tradične patrí canisterapia,“ hovorí riaditeľka levického domova pani Solčanská.

 
Predseda združenia Psi ľuďom pán Mgr. Pavol Mázik vie zaujímavo rozprávať o spôsoboch liečby rôznych postihnutí práve vďaka prítulnosti štvornohých miláčikov.

 
Zároveň ukladá jednu z klientiek medzi dvoch psov, ktorých telesná teplota je vyššia ako ľudská, čiže dokážu ľuďom odovzdávaním svojho tepla zlepšiť zdravotný stav prehriatím postihnutých tkanív a zvieracím rýchlym dýchaním dochádza k jemnému masírovaniu a uvoľňovaniu svalstva človeka.

 
Na tvárach obyvateľov Senior Housu vidieť, že ich psia prítomnosť teší. Okrem pomoci pri liečbe najmä po mozgových príhodách je viditeľné zlepšenie najmä psychiky človeka pri kontakte so zvieraťom.

 
Rovnako celá záhradná výzdoba je dielom klientov od kvetov po zeleninu, pričom v zimných mesiacoch radi pomáhajú trebárs aj lúskaním orechov v presklenej jedálni.

 
Ak je zlé počasie, hrávajú šachy, či dámu vďaka daru šachového stolíka od jedného z klientov.
 
 
Investícia do spríjemnenia života ľudí na sklonku života, podčiarkuje najlepšie zmysel využitia európskych fondov
 
 
v podobných projektoch, veď bez práce týchto ľudí v minulých desaťročiach by nebola ani naša prítomnosť.

 
Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately

 
Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.

 
Začiatok a ukončenie realizácie projektu
 
 

02/2010 – 09/2011

 
 
EÚ zdroje (EFRR, ESF)
 
 

839 518,12 eur

 
Stanislav Háber
 
 
snímky
 
 
 
autor
 
 
 

streda 6. augusta 2014

Báseň na každý deň: Odtrhnutá uzda švihá

Odtrhnutá uzda švihá

 
Pašujem lebo môžem
 
a ty tiež ak chceš
 
a ťa nenahnevám
 
pod hladinou rozkvitnutý kvet
 
aby sme našli opustených duchov
 
vo víre ktorý ti zakrútil vlasy
 
a len vysunutá biela ponorka
 
v tvojom drepe
 
sa odráža na meniacom obraze
 
na novom ktorý sa rozsype
 
a skala sa rozbehne
 
za tisícky kilometrov
 
ktorými nahrádzaš
 
čas znovu zakrivený do očí
 
krížovky zvlnenej dotykom
 
ale sú tu odozvy sily
 
zakorenenej ktorá pustí uzdu
 
a tá švihá do budúcna

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)

utorok 5. augusta 2014

Báseň na každý deň: Nádej za čas za

Nádej za čas za

 
Aj ja mám z času na čas
 
zaplnené priechody
 
cez ktoré prúdy
 
držia stráž
 
a sám sa čudujem
 
bezoblačnej pohode
 
v ktorej oblohu križujú
 
blesky a tak ťa
 
vidím v prítmí kráčať
 
nahú zoslabnutý
 
nádejou na čas za
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

pondelok 4. augusta 2014

Báseň na každý deň: Zvučíme v správnej tónine

Zvučíme v správnej tónine

 
V tom toku
 
povedľa ciest
 
sa naše túžby uzlia
 
do klbka ktoré sa rozpúšťa
 
modlitbou z milosti
 
vidím ich uzliť sa
 
a potom z gordických rozmerov
 
ticho miznúť s nami
 
a už si len čítaš
 
oznam na dverách
 
koľko sa dožila
 
čo nie je oznamom
 
energie rozozvučanej
 
v správnej tónine
 
v danej chvíli
 
kým spia a spali aj iní
 
a tvoje otázky ma posúvajú
 
v toku
 
spolu sa energia dotýka
 
pravdy
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

nedeľa 3. augusta 2014

Báseň na každý deň: V mäkkom trávniku sveta

V mäkkom trávniku sveta

 
Zadymená hora
 
zamyslená tvojou únavou
 
stála pri mne nemá
 
kým som šiel za tebou
 
v kvapkách sa zrkadlil
 
tvoj úsmev
 
a zelený smiech mi pred očami
 
našiel inú trať do neba
 
kam som odletel
 
a znova prišiel
 
nikým a ničím nepoznaný
 
tvoj tieň a tvoja stupaj
 
v mäkkom trávniku sveta
 
v ktorom som odlieval
 
môj cotardov syndróm
 
že som už umrel
 
hoci z neznámych príčin
 
žijem
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

sobota 2. augusta 2014

Báseň na každý deň: Za naše všetko dám

Za naše všetko dám

 
Sú také chvíle
 
keď mám na mále
 
že ťa vidím a
 
hoci na mňa pozeráš
 
ty mňa nie lebo
 
obraz sa zatiahne
 
ktosi spustil roletu
 
a povedal nám
 
dovidenia kým ešte
 
naťahujem ruku
 
na pozdrav a vtedy
 
čakám až sa obzrieš
 
a povieš mi milé slovo
 
dve
 
alebo len zakričíš
 
že mrak sa sťahuje
 
včera na večer do bunkra
 
ktorý si rozloží
 
v obývacej izbe
 
kde rozvoniavajú marhule
 
nekúpené neumyté a nie naše
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Báseň n každý deň: Obelisk zaliaty tmou

Obelisk zaliaty tmou

 
Pred tritisíc rokmi
 
niekoho pochovali a
 
potom o tri tisícročia
 
zasa vystavili v múzeu
 
čo sa mi nepáči
 
vždy je to človek
 
ktorý s tým vie žiť
 
bez obalu z jogurtu
 
pred ktorým ty
 
stojíš s pleťou broskyne
 
a smaragdová žaba z dna jazera
 
zazerá tými modrými kvetmi
 
s ktorými si ma zobrazila
 
vedľa ryby z kameňa
 
a presviedčam ťa že každý sa rozhodne sám
 
ako bude žiť so sebou
 
pred obeliskom v tme
 
v ktorej skrývaš svoju silu
 
sfinga v kove odliata
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

štvrtok 31. júla 2014

Báseň na každý deň: Niekoľko istých rád

Niekoľko istých rád

 
Cez vodnú hladinu tvojho tela
 
dýcham tými ústami
 
ktorými si sa o mňa letmo potkla
 
na ihličkách
 
a hlava sa rozhodla ísť rovno
 
tou cestou naprieč tvojím vesmírom
 
v ňom mi hviezdy sypeš na znamenie
 
cesty
 
o slovách o obetiach a o úsmevoch
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

streda 30. júla 2014

Báseň na každý deň: Cestujúci v rýchliku na odchode

Cestujúci v rýchliku na odchode

 
Vo všetkých zákutiach
 
sveta sa nájdeme
 
lebo niet takých rohov
 
za ktorými by si ma
 
nečakala a ja ťa nenašiel
 
to sa len iní mýlia
 
ak vlak duní minulými
 
podvalmi náhlenia
 
čo mi prinášaš pohľadmi
 
do slov oblečená
 
a
 
pod priehľadnou košeľou
 
si otváram tretie oko
 
lebo ti bzučím okolo nohy
 
v rýchliku na odchode
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

utorok 29. júla 2014

Báseň na každý deň: Neotvorené žiadosti

Neotvorené žiadosti

 
minulosť je hudba
 
ktorá už odznela
 
včera bola zas nedeľa
 
ty si za mnou prišla
 
bosá s hlasom srdca
 
opäť sa hmota rúca
 
a energia tvojho tela
 
rozzvonila chuť na komára
 
som tvoja unavená bosá noha
 
môj je len hlas pod klobúkom z neba
 
a tak píšem v pískaní
 
s ktorým si zapisujem hlasy z uší
 
kým uľavujem tlkot duši
 
klopem na zápis na tie žiadosti
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

pondelok 28. júla 2014

Báseň na každý deň: Rapkáčova ulita v dlani

Rapkáčova ulita v dlani

 
Stekáš mi dolu hrdlom
 
a tak pomaly sa snažím
 
vychutnať si všetky body
 
ktorými pretekáš s postávaním
 
na jednej nohe
 
a tej vlohe sa čudujú mladí
 
lebo iskrou zapaľuješ pohľady
 
potom príde spomínanie
 
ktoré nevonia rovnako
 
lebo nevedomky pod tebou
 
vybuchujem opakované výdychy
 
a tvoj zotrvačník rapká
 
spolu so mnou
 
v rapkáči v ktorom býva
 
zajtrajší deň schovaný v tvojej dlani
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Babylonská si láska)
 

Devínskonovomestský most v korunách stromov


 

Devínskonovomestský most v korunách stromov



 
Pri pohľade na Cyklomost slobody v Devínskej Novej Vsi – jediný nový most cez rieku Moravu u nás, sa môže človeku zdať, že most je pripravený skočiť do prúdu tečúcej masy vody. Nikde totiž nie je vo vode zakotvený a nad hladinou rieky akoby visí tesne pred skokom do vody vo vzduchu. Stojí pritom na mieste dopravného historického spojenia, ktoré si pamätá ešte časy, kedy práve tade cez Moravu viedla z Bratislavy do Viedne konská železnica, lebo šlo o najkratšie spojenie týchto miest. Dnes tade prejdete peši, alebo na bicykli.


 
V Londýne list nemajú

 


„Keď stlačíte proti sebe list trávy, tak vám vznikne oblúkový tvar podobný mostu,“ vysvetľuje princíp stavby unikátneho diela v Devínskej Novej Vsi jeho autor pán Ing. arch. Milan Beláček, ktorý zdôrazňuje:
 
 
 
„Zišla sa tu celá plejáda vynikajúcich ľudí z rôznych odborov, bez ktorých by táto stavba nevznikla, lebo podmienky boli veľmi tvrdé. Úžasná bola práca stavbyvedúceho pána Ing. Jozefa Zajonca, ktorý kedysi koordinoval práce aj pri prehradení Dunaja pri výstavbe vodného diela v Gabčíkove. Rovnako aj výsledky, aké predviedol pán prof. h. c., prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs, PhD., ktorý ako veľmi dobrý odborník, obetavý človek, spracoval rozhodujúce náročné statické výpočty a projektant rozhodujúcej stavebnej časti Ing. Ľuboš Rojko, PhD. A samozrejme, nebyť zdrojov z Európskej únie, most by sa tu zrejme nikdy ani nepostavil. Vďaka príprave a výstavbe mosta sme získali neoceniteľné skúsenosti.“
 
 


Prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja získali v Devínskej Novej Vsi cez program Cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 – 2013 pri výstavbe tejto nevšednej bioarchitektúry. K nej získal pán Beláček vzťah cez lásku k prírode, keďže vyrastal v Žiline a prázdniny trávil pod Rozsutcom, pri Súľovských skalách, či pri Váhu, keď na ňom začali stavať známe vážske kaskády.


Podobný zavesený most oceľovej konštrukcie nájdeme len v Londýne a to Most Milénia, ktorý má 333 metrov. Devínsky most má 525 metrov. Most v Londýne stál osemkrát viac, čo sa premietlo na meter štvorcový v náraste ceny až o štrnásťkrát viac ako v Devínskej Novej Vsi. Pritom Devínsky most nie je lacnejší na úkor pevnosti. V Londýne nie sú také extrémne záplavy ako na Morave tradične dvakrát do roka. Devínsky most od uvedenia do prevádzky spĺňa všetky normy, kým Miléniový most v Londýne už pre nápor turistov pri jeho otvorení museli rekonštruovať.


Zázraky sa dejú


Pán Beláček hovorí doslova o zázraku, že nik pri extrémne zložitej montáži mosta najmä v zimnom období tuhých mrazov neutrpel úraz: „Pri montáži zo začiatku neboli zábradlia. Ťažké mechanizmy a stavebná výroba nemohli ísť do chráneného územia, takže sa konštrukcia vyrábala mimo stavenisko, obmedzenia aké v Londýne nemali.“


 
        Súťaž na dodávateľa stavby vyhralo konzorcium Ingsteel a Doprastav, kým montážnu časť mali na starosti špičkoví odborníci z Hutných montáží Ostrava, ktorých poznajú aj vo svete a boli aj pri stavbe Londýnskeho oka, či pri osadzovaní vrát na komorách priehrady v Gabčíkove; a rovnako aj pri výstavbe mostu SNP v Bratislave.


„V podstate je oblúk nad tokom tvarovo list trávy, dlhé steblo. Inšpirácie z prírody nie sú samoúčelné, lebo príroda je dokonalejšia, ako naše technické vedomosti a otvára nám možnosti stavať pevnejšie, ale aj krajšie. Návštevník mosta prekoná pri prechádzke po moste výškový rozdiel siedmich metrov. Horizontálna sila, ktorá vzniká pôsobením oblúka, sa bez problémov v časti mosta nad zaplavovaným územím kompenzuje, následné zaťaženie stečie bez väčších horizontálnych napätí cez oceľové opory v tvare V do zeme,“ vysvetľuje technické riešenie pán Beláček: „Keďže ide o územie chránené v Natura 2000, v ktorom nie je povolené stavať. Preto je most len pre peších a pre cyklistov. Most dosahujúci v portáloch , ktoré nesú oblúk výšku dvadsať metrov je podľa  stanoviska rakúskej ochrany prírody pod úrovňou lesa, zároveň  po celej dĺžke mosta mimo tok rieky sa pohybujete priamo v korunách stromov.“


Pešia plavba vzduchom


        Rakúski ochranári mali podmienku, že most nesmie byť vyšší ako dvadsať metrov, teda aby bol pod úrovňou lužných lesov. Zároveň z vrcholu oblúka nad korunami a riekou v najvyššom bode vo výške osemnásť metrov, sú nádherné pohľady do prírody. Pri výstavbe museli byť dodržané prísne predpisy na veľkosť plavebného gabaritu. Ten predstavuje pre plavbu lodí výšku minimálne osem a šírku päťdesiat metrov. Preto most visí nad riekou a vytvára tak dojem, akoby plával vo vzduchu.
 
 
 

        Z detstva každé dieťa vie, že vyliezť na strom bola tá najväčšia sloboda, akú ste mohli zažiť. Most Slobody je však slobodným podľa názvu z iných príčin, lebo vedie ponad územie, kde stála železná opona uzatvárajúca Slovensko od Rakúska dlhých štyridsať rokov. Po roku 1989 však boli ľudia žijúci v siedmich obciach administratívne spadajúcich pod Engelhartstetten zásadne proti výstavbe mosta v tomto mieste, o čom rozhodli aj v miestnej samospráve: „Museli sme získať dôveru všetkých slovenských, aj rakúskych orgánov ministerstiev životného prostredia, či občianskych združení,“ spomína pán Beláček na roky trpezlivého presviedčania.
 
Kobra pomohla
Ľudia v Devínskej Novej Vsi sú stále v pozitívnom šoku z diela, ktoré je v strede tejto časti mestskej časti Bratislavy, čím má k nemu každý blízko: „Je to ideálne miesto na stretnutia, či na prechádzku,“ hovorí starosta Devínskej Novej Vsi pán Milan Jambor. Nakoniec pri presviedčaní o potrebe výstavby mosta im pomohla aj nová štúdia rozvoja prihraničných obcí Rakúska a Slovenska tzv. Kobra (kooperácia Bratislava – Viedeň), podľa ktorej sa v priestore medzi hlavnými mestami Bratislavou a Viedňou môže zvýšiť počet obyvateľov do dvadsiatich rokov až o 400 tisíc ľudí.
 
        Dôležité bolo získanie partnera na výstavbu mosta, keďže obec Engelhartstetten bola finančne malým partnerom na také rozhodnutie. Do rokovaní tak za Slovensko vstúpil Bratislavský samosprávny kraj a za rakúsku stranu krajinská vláda Dolného Rakúska. Poslanci krajinského parlamentu Dolného Rakúska odsúhlasili výstavbu a spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom. Dnes na Moste slobody bežne stretnete cyklistov, ktorí sa vám zdravia pekne nemecky „Grüß Gott,“ teda Pozdravený buď Boh, alebo ako u nás sa vraví Pochválený buď Ježiš Kristus.
 
A most sa napája na rakúskej strane na pôvodnú barokovú tristoročnú cestu, ktorou viedla neskôr aj konská železnica Viedeň – Bratislava a dnes sa tu preháňajú turisti na korčuliach, či bicykloch. Neďaleko vedie regionálna železničná trať, ktorá má zastávku aj v Devínskej Novej Vsi a vedie do Viedne, kde dnes žije v jej východnej časti okolo 40 tisíc Slovákov. A tí môžu domov prísť aj na bicykloch. Rovnako ako turisti z prístavu v Bratislave si môžu urobiť po cyklotrasách výlet cez Most slobody až do Rakúska, čím sa rozširujú možnosti cestovného ruchu a zhodnotenia celého prírodného územia.
 
 
Chuck Norris na scéne
 
        „Už teraz v okolí mosta rýchlo pribúdajú služby,“ pán Jambor vyratúva: „Sú tam tenisové kurty, či lanová dráha, bufety.“ Nad kauzou Mosta Chucka Norrisa sa pán Jambor pousmeje: „Nijako neovplyvnila náš vzťah k mostu ako k miestu spoločenského a kultúrneho vyžitia. Niekto z recesie náš Cyklomost slobody nazval pri prieskume, aké mu dať meno mostom Chucka Norrisa, ale vzťah občanov k mostu sa vôbec nezmenil. Len sa nad tým môžeme zasmiať a mávnuť rukou. Aspoň sa náš most dostal do širšieho povedomia, lebo ho takto začali ľudia vnímať aj v zahraničí, že niečo také existuje na Slovensku.“


 
Počas výstavby bolo na stavenisku cez veľkonočné sviatky cez tritisíc divákov. Nečudo, živé predmontážne pracoviská a vlastná montáž nad tokom cez obrovské žeriavy, na stavbe bol ekologický dozor, aby žiaden mechanizmus nezasiahol vzácny prírodný biotop: „A potom pred dokončením cez víkendy sa na stavenisko vyberali záľahy divákov. Záujem o most neutícha ani po jeho otvorení,“ usmieva sa pán Beláček, ktorý si vo svojich päťdesiatich siedmich rokoch už ani nepredstavoval, že postaví tak peknú a náročnú stavbu.



Využité čakanie
 
 
 
Pán starosta Jambor dodáva: „Vďaka ďalším projektom z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska  2007 – 2013 sa dnes upravuje aj okolie mosta. Pribúdajú odpočívadlá a detské ihriská, čiže Cyklomost slobody sa stáva naším druhým prirodzeným centrom mestskej časti. Smerujú sem ľudia nielen z Bratislavského kraja, ale aj z celého Slovenska, lebo prechádzka po moste je veľmi atraktívna.“
 
 
 
Dlhý čas bol most cez rieku Morava nedosiahnuteľná predstava, iba pekný sen bez možnosti ho realizovať. Pán Beláček chodil ako dieťa do výtvarnej školy a vždy chcel študovať výtvarné umenie, ale nakoniec vyštudoval architektúru. Pritom v rodine mali mnoho známych  stavbárov v dopravných stavbách a aj on maturoval z dopravných stavieb. Nakoniec bol prvým architektom v rodine, keď sa dostal na prestížnu fakultu architektúry do Brna k odborníkom práve na náročné oceľové konštrukcie (prof. Antonín Kurial, prof. Ferdinand Lederer), pričom má prax a patričné oprávnenia  aj z oblasti ochrany životného prostredia. Jeho svokor bol šéf výstavby severo-južnej magistrály v Prahe a mostov cez Vltavu pán Ing. Tomášek: „Vďaka rodinným kontaktom som mal prístup k technickým informáciám a túto oblasť som sledoval. V rodine videli moju budúcnosť v dopravných stavbách, čo sa teraz nakoniec potvrdilo týmto mostom, ktorý je mojou najvýznamnejšou stavbou.“

 
 

 


Čiže v správnu chvíľu do seba „náhody“ zapadli, všetky skúsenosti pán Beláček využil a vznikla výnimočná stavba aj v rámci svetových parametrov: „Keďže sa roky nedalo s projektom mostu v Devínskej pohnúť, tak som celý ten čas chodil do knižníc a preštudoval som technické riešenia stovky rozličných mostov,“ pán Beláček vypočítava zvláštne zákruty osudu, ktoré vyústili do unikátnej podoby Mosta slobody. V prvom momente mu na rakúskej strane neverili, že jeho projekt mostu môže skutočne v takej podobe existovať a dá sa postaviť. Dnes pri pohľade na most vzniká dojem, akoby sa vznášal nad riekou Moravou.
 
 
Pätnásť rokov života
 
Vznik tohto technického skvostu zabral pánovi Beláčekovi pätnásť rokov života príprav, hoci realizácia už potom prebehla veľmi rýchlo: „Most vedie v chránenom krajinnom území Slovenska a najmä Rakúska.“ A práve náš západný sused je známy svojimi prísnymi predpismi chrániacimi životné prostredie. Tie všetky výstavba aj prevádzka splnila a vznikla hodnota navyše. Cez most môže prejsť jedno vozidlo do dva a pol tony. Cvičenie záchranných služieb Rakúska a Slovenska ukázalo, že Most Slobody v prípade potreby spája záchranné zbory. Vďaka šírke štyroch metrov a unikátnemu technickému riešeniu, prejde cez most sanitka a v situáciách, aké môžu nastať, sa teda most stáva strategickou stavbou aj v prípade záchrany života.


 
        Slovenský a rakúsky breh sa na tomto mieste v Devínskej Novej Vsi cez rieku Moravu do Schlosshofu spojil po vyše 60 rokoch. Dovtedy tu bol sčasti kamenný most ešte z čias Márie Terézie, ktorý mal  z dreva konštrukciu nad vodou. A túto časť vždy pri extrémnych stavoch rozvodnená Morava odniesla. Kedysi tu bol čulý život medzi slovenským a rakúskym brehom, lebo most cez Devínsku Novú Ves bol po stáročia najbližšou spojnicou Bratislavy a Viedne. A Mária Terézia mala v Schlosshofe svoje vidiecke sídlo.


 
 

Boli tam až do polovice 20. storočia na lúkach pri Morave kolotoče, ihriská, miesta stretávania ľudí z prihraničných obcí Rakúska a Slovenska. Spustením železnej opony pred vyše 60 rokmi sa pohraničné pásmo od ľudí izolovalo. Všetko zlé je na niečo dobré, lebo sa tak vytvoril vzácny biotop lesa a mokradí, keďže ľudia sem chodiť nesmeli. Preto most dnes neslúži pre dopravu autami, iba vo výnimočných život ohrozujúcich situáciách, za to sa však stal atrakciou pre turistov a najmä cyklistov.



Zabíjali ľudí elektrickým prúdom




        Zo slovenskej strany bol postavený ostnatý drôt, aby sa nik nemohol dostať na západ cez rakúsku hranicu. Odborníci Ústavu pamäte národa evidujú štyridsať mŕtvych, ktorí sa predsa za tie roky pokúsili dostať na druhú stranu práve cez územie, ktoré dnes premosťuje Most slobody: „Na suchej hranici v Petržalke používala pohraničná stráž aj samostatne útočiace psi púšťané na voľno,“ šokuje detailami z tejto nedávnej histórie hranice medzi Slovenskom a Rakúskom pracovník Ústavu pamäte národa pán Mgr. Ľubomír Morbacher, PhD.


 
 

Preto Ústav pamäte národa pripravil sériu pamätníkov pripomínajúcich obete komunistického zriadenia od roku 1948, ktoré boli postavené aj s podporou projektu z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 - 2013. Pod Mostom Slobody je vedľa cyklotrasy pamätník v podobe pôvodného ostnatého drôtu, do ktorého do roku 1965 bola vháňaná elektrina pod vysokým napätím, aby preliezajúcich emigrantov zastavili aj za cenu ich usmrtenia.

Po tomto roku podľa informácií od pána Morbachera sa používalo už len nízke napätie. To slúžilo ako signalizačná sústava, že ak sa niekto pokúsil ostnatý drôt prekonať, okamžite pohraničiari vedeli, na akom úseku prišlo k pokusu o útek a vyrazili tam motorizované hliadky: „Napriek týmto opatreniam sa podarilo niektorým ľuďom hranicu prekročiť,“ dodáva pán Morbacher.  Tých, ktorí, žiaľ, zahynuli, si teda pripomínajú na cyklotrase železnej opony vedúcej vedľa Mosta slobody až po Devín, kde je hlavný monumentálny pomník obetiam.

 
Z Nórska až do Bulharska

 
Dnes je Most Slobody spojnicou na medzinárodnej cyklistickej trase z Nórska do Bulharska Eurovelo 13. Na projekt Mostu Slobody nadväzujú ďalšia dva projekty z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska 2007 – 2013. Ide o pripravované informačné body v rámci projektu Za mostom, kde sa turisti zo zahraničia cez integrovaný informačný systém môžu napojiť cez wifi na internet a získať podrobný opis miesta, kultúrneho vyžitia, či dopravných spojení vo vlastnom jazyku.
 
 
 

Ďalej sú v rámci projektu Perimost osadzované smerovníky medzinárodnej trasy Eurovelo 13 z Nórska do Bulharska a boli osadené nové označenia horských cyklotrás v Malých Karpatoch v smere od Moravy, kedy sa preznačilo takmer 300 kilometrov. V rámci Perimostu sú budované odpočívadlá, lavičky a orientačné body. Zároveň z projektu Za mostom sa postavili pamätníky pripomínajúce časy železnej opony. Tak vznikol oddychový areál prepojený s rakúskou stranou, ktorý dnes využívajú aj zahraniční návštevníci Bratislavy.


        V Devínskej Novej Vsi žije početná chorvátska menšina. Aj u pána starostu Jambora sa doma v jeho detstve hovorilo týmto jazykom: „Mama s babkou sa rozprávali po chorvátsky a počas vypuknutia vojny v tejto balkánskej krajine v deväťdesiatych rokoch, naši občania spontánne pomáhali rôznymi zbierkami.“



 
 

Slováci získali viac





Možno aj to je dôvod, že dnes v Devínskej Novej Vsi dokážu úspešne spolupracovať s rakúskou stranou bez problémov. Pán Jambor vysvetľuje: „Je to trošku nerovnomerné postavenie. My máme takmer dvadsať tisíc obyvateľov a na rakúskej strane sedem obcí dohromady má len tisíc sedemsto občanov. Cyklomostom sme teda jednoznačne viac získali my.“



 
        Na čas prípravy a výstavby spomína projektový manažér Úradu Bratislavského samosprávneho kraja pán Ing. Ivan Magát takto: „Ako rakúska strana, tak aj my sme sa obávali, ako sa bude taká obrovská oceľová konštrukcia vynímať v tomto chránenom prírodnom prostredí. Už po začatí stavby rakúski ochranári odvolali všetky svoje opatrenia, keď videli, ako slovenské firmy Ingsteel a Doprastav správajú šetrne k životnému prostrediu. Výsledok je zasadený citlivo do prírody a aj preto najmä v lete tu zažívame taký nápor turistov, že na moste sa nedá len tak postávať, aby vás dav nestrhol so sebou.“


        K množstvu problémov pri náročnej výstavbe môžeme prirátať podmienky vodohospodárov, ktorí požadovali, aby  piliere nestáli v toku rieky Morava. Zložitým orieškom bolo aj zosúladenie výškopisu a polohopisu súradnicových systémov, keď v Rakúsku zostal starý rakúsko – uhorský  systém merajúci výšku od Jadranského mora (Gauss-Krügerove zobrazenie a súradnicový systém), kým my rátame výšku od hladiny Baltského mora (Křovákovým zobrazovacím a súradnicovým systémom boli vytvorené základné topografické mapy z územia Slovenska), čím vzniká rozdiel 80 centimetrov. Preto museli vytvoriť nový jednotný mapový podklad pre stavbu.
 
 
Oblúk nad riekou vyrobili Lodenice Komárno: „Tie majú skúsenosti s krivkami a s výrobkami, ktoré sú náročné na geometriu,“ dodáva pán Beláček.
 
 
Fakt, že závesy nosnej konštrukcie boli napnuté hneď, bez nejakých redukcií, či opakovaných pokusov, vzbudzuje u odborníkov úžas, ako to celé bolo do detailov presne matematicky vyrátané. Geometria bola naplánovaná do najjemnejších detailov. Len tak sa mohlo stať, že v dejinách existencie Doprastavu ide len o druhý most v histórii, kedy sa závesy predopli hneď na prvýkrát a už sa nemuseli korigovať: „Lisy napli na predpísané napätie závesy a nosná konštrukcia mosta bola dokončená.“
 
        Cezhraničnú spoluprácu Slovenska s Rakúskom má na starosti z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy aj pán Mgr. Marek Dinka, ktorý most využil celkom svojsky v súlade so svojím zamestnaním: „Práve idem na pracovné rokovanie práve k projektom cezhraničnej spolupráce do Schlosshofu. Tak som si povedal, že pohyb na čerstvom vzduchu mi urobí dobre a auto som nechal v Devínskej Novej Vsi.“ Peši je tam rýchlejšie a po ceste ešte skontroluje úroveň niektorých prác, keďže v okolí mosta sa stále pracuje v rámci stále ďalších projektov. Momentálne sa im podarilo uspieť s projektom na vytváranie územných plánov prepojenia malých obcí v pohraničí s územným plánom veľkého hlavného mesta Bratislavy. Je to dôležité, veď most v Devínskej Novej Vsi bol tiež na začiatku v územnom pláne Bratislavy, ale nebol v územnom pláne v Rakúsku. Ide o projekt BAUM. Z 80 obdobných európskych projektov boli ocenené v Bruseli štyri a jeden z nich je práve BAUM o vytváraní prepojení územných plánov. Je to začiatok ďalšej spolupráce a výstavby možno aj ďalšej dopravnej infraštruktúry.


 
 

Bociany kontrolovali kvalitu



        Pán architekt Beláček je ako sám hovorí ešte stará škola. Pri návrhu stavby, pred odsúhlasením projektu si staval modely, aby si overil ako sa bude most správať, aby dokázal hľadať efektívny tvar a redukovať prípadné chyby: „Ide o to, ako to pôsobí a nie o to, ako to vyzerá. Ak v gotike nemali matematiku a nevedeli si to prepočítať, pracovali empiricky; postavili katedrálu, dali dole lešenie a buď to spadlo, alebo zostalo. Od čias renesancie už máme rozvoj matematiky a musíme si teda vedieť veci správne spočítať a nadimenzovať.“ Taký postup sa už dnes v digitálnom čase nenosí. Rovnako nie sú obvyklé ani také detailné šetrné prístupy k životnému prostrediu pri výstavbe, aké sa použili v tomto prípade. Kúsok od spájania mosta hniezdili bociany a hniezdia tam aj naďalej. Vôbec ich výstavba prechádzkovej lávky ľudí cez koruny stromov nevyrušovala pri odchove mláďat.


        „Všetky rozhodnutia sa prijímali kolektívne podľa zásady, že prednosť má prísnejšia legislatíva. A rakúski ochranári majú u našich susedov silné slovo, keď dokázali zastaviť aj výstavbu priehrady pod Viedňou,“ spomína pán Beláček a dodáva: „Preto myslieť si, že sa nám podarí Cyklomost slobody vôbec postaviť a ešte jednoducho, podľa prvého návrhu, by bola veľmi smelá a trúfalá predstava.“ Pri prvých prieskumoch ho na hraniciach ešte kontrolovali rakúski pohraničníci a pozerali sa mu do fotoaparátu, čo tam na hranici fotografoval?


 


        Most slobody pokračuje klenbovými pôvodnými  mostami z 18. storočia, ktoré rakúski odborníci za týmto účelom rekonštruovali.
 


        Stačí prejsť iba malý kúsok a návštevník sa ocitne pri rakúskej národnej pýche, akou je nesporne zámok Schlosshof spolu s barokovými záhradami. Práve preto zámok nazývajú aj rakúskym Versailles.


 
 

        Pani Eleonóra Tollová a pani Barbora Halčáková chodia na most s deťmi na prechádzku: „Je to veľmi pekný priestor a nič krajšie tu pre deti v prírode nemáme,“ hovorí pani Halčáková.


 

Pani Tollová ju dopĺňa: „Páči sa mi, že most stále udržiavajú, a že zakázali na ňom pohyb korčuliarov, lebo už tak je dosť preplnený. Aj my si nosíme korčule až na druhú stranu a potom na nich ideme už po hrádzi k zámku v Schlosshofe. Pekný je most aj v noci ako je nasvietený.“


 
Svetlo kameňom sváru


        S nasvietením mosta mal pán Beláček problémy. Rakúske krajinské životné prostredie nesúhlasilo s osvietením mosta v chránenom území. Až keď sme začali realizovať na slovenskej strane led spodného osvetlenia s extrémne nízkymi nákladmi na prevádzku a dlhou životnosťou, tak sa podarilo osvetlenie presadiť: „Nakoniec uznali, že z pohľadu bezpečnosti je osvetlenie cyklomosta nutné a Rakúšania zmenili v priebehu výstavby stavebné povolenie, čím ho zapracovali do projektu.“


        „Zabudli sme si doklady,“ vysvetľuje pani Alexandra Šoltýsová dôvod, prečo sa vracia predčasne z prechádzky z mosta so svojim dvojročným synčekom Miškom: „Vyšli sme preto len po stred mosta a ideme si po ne domov.“
 

 
        Dieťa musí mať v zahraničí pas, ale inak sú s možnosťami, aké most priniesol do Devínskej Novej Vsi veľmi spokojní. Pas pre malého synčeka v kočiari nemal ani pán Jozef Ružovič, ktorý to vysvetlil, že šli len na prechádzku po moste: „Inokedy chodíme až do Schlosshofu, lebo tam majú pri zámku koníky, čo sa mojim deťom veľmi páči.“


 
Milenci na vrchole


        Cyklomost slobody získava aj ďalší prívlastok ako most milencov. Tí si sem na vrchole mosta dávajú svoje zámky na znak trvania ich lásky do zábradlia. Pri jeho výrobe najprv odborníci tvar zábradlia u pána Beláčka reklamovali, že niečo také subtílne sa nedá vyrobiť: „V podstate je to tvar kvapky. Používané minimálne rozmery profilov sme museli zohľadniť podľa pripomienok ochranárov, keďže v tejto oblasti žije až 50 vtáčích druhov, aby sa operence na moste nezranili.“


        Rieka Morava na svojich brehoch vytvára meandre. Keďže sa dvakrát do roka vylieva, z mosta ich môžete pozorovať ako učebnicu geológie na dlani. Pán Beláček sa prírodou inšpiruje dlhšiu dobu ešte v čase, keď definoval úsporné stavby rodinných domov podľa zásad piatich „E“: ekologické, environmentálne, ergonomické, ekonomické a energetické hľadiská. Doteraz, ak sa chcel dostať na druhú stranu do Schlosshofu, tak z Devínskej Novej Vsi cestoval okľukou cez Petržalku až tridsať kilometrov a Marchegg po železnici. So smiechom dodáva: „Ten most mi veľmi chýbal.“ Z obľuby ako na slovenskej, tak aj na rakúskej strany, akú si Most slobody získal však vidno, že chýbal mnohým viac ako polstoročie.


Celá stavba je pritom od nápadu, až po realizáciu dielom slovenských odborníkov: „Rakúšania ako partneri prijali naše riešenia. Súťaže sa zúčastnili firmy z celej Európy, ale slovenskí stavbári ponúkli cenu o milión eur lacnejšiu.“ Pri pohľade odspodu od brehu vidno, že most podopiera podľa pána Beláčeka ako ju nazval „stromčeková podpera“. To je aj dôvod, prečo most v rieke nemá žiadnu oporu, lebo toto stromčekové riešenie dokáže zmenšiť stodvadsať metrový rozpon mosta.


        Devínska Nová Ves je od roku 1972 mestskou časťou Bratislavy. Je známa najmä automobilkou Volkswagen, už menej tým, že tadiaľto viedla prvá konská železnica na trase Prešpork - Devínska Nová Ves - Schlosshof - Viedeň od roku 1838. Teraz je známa aj netradičným mostom, o ktorý sa zaujímajú turisti aj zo zahraničia. A túto raritu získala vďaka príspevku z európskych fondov.


        Zatiaľ statiku mosta monitorujú cez body na konštrukcii pri pravidelných meraniach. Majú však už vypracovaný systém monitorovania mostnej konštrukcie cez satelit. Zatiaľ je tento projekt ešte nedokončený. Pán Beláček však verí, že je to len do času. Veď dočasne medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom chýbal most iba vyše 60 rokov. Dnes si na to už nik nepamätá, hoci most je v prevádzke zatiaľ iba jeden rok.
 
 
 
Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013



 
Prioritná os 2 – Dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj
 


 
Cieľ osi: Rozvoj prirodzenej atraktivity regiónu, jeho prístupnosti a infraštruktúry založený na


princípe environmentálnej udržateľnosti


Oblasť podpory 2.1 – Doprava a regionálna dostupnosť


Projekt Cyklomost Slobody


Projektoví partneri: Krajinská vláda Dolného Rakúska (Vedúci partner) , Bratislavský samosprávny kraj (hlavný cezhraničný partner), Hlavné mesto SR Bratislava, Mestská časť Bratislava-Devínska Nová Ves.


 

 
Príspevok z EÚ zdrojov


4 191 282 eur


 
Začiatok a ukončenie realizácie


04/2010 - 05/2012
 
 
Projekt Perimost
 


Projektoví partneri: Amt der Niederösterreichischen Landesregierung,
 
 
Abteilung Landesstraßenplanung (Vedúci partner), Bratislavský samosprávny kraj


 
Príspevok z EÚ zdrojov


796 994 eur
 

Začiatok a ukončenie realizácie


10/2011 - 12/2013


 
Prioritná os 1 - Znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť


 
Cieľ osi: Vybudovať cezhraničnú inovatívnu a vzdelanostnú ekonomiku založenú na kultúrnom


dedičstve a sociálnej inklúzii


Oblasť podpory: 1.2 – Kultúrna spolupráca, spolupráca


v oblasti cestovného ruchu


Projekt Behind the Bridge – Za mostom
 
 


Projektoví partneri: - Bratislavský samosprávny kraj (Vedúci partner), Mestská časť Bratislava-Devínska Nová Ves, Donau Niederösterreich Tourismus GmbH, Marktgemeinde Engelhartstetten, Amt der Niederösterreichischen Landesregierung, Abteilung Landesstrassenplanung


 
Príspevok z EÚ zdrojov


387 033 eur
 
Začiatok a ukončenie realizácie


04/2011 - 12/2013
 




 
Stanislav Háber
 
snímky
 
autor
 

 a
 
 
archív MB