Z chrbta bicykla

Z chrbta bicykla

 

Vo štvrtok pred Veľkou nocou som musel o polnoci na pohotovosť. Ukázalo sa, že mám angínu. Už prvá dávka antibiotík zabrala. Ráno som sa zobudil celkom fit. Veľký piatok zbehol ako voda aj s trojhodinovým bicyklovaním po hrádzi Dunaja. Mám nový bicykel a už kedy si ho užijem? Keby som ho nechal v pivnici, zostarol by, ani by som si naň nesadol.

 

 

Na bielu sobotu ma však na bicykli poobede chytil lejak ešte pri Čuňove. Domov do Podunajských Biskupíc to nebolo za rohom. K tomu ešte Prístavný most a cesta popri Malom Dunaji. Riadne mi drkotali zuby. Ale po chvíli to prešlo. Keď som prišiel domov, voda zo mňa tak liala, že som si povedal, nemá to zmysel. A šiel som sa ešte prejsť na bicykli po hrádzi do Hamuliakova a späť. Hlavný dážď ustal, už len tak popŕchalo na cestu.

V nedeľu bolo fajn, aj keď striedavo oblačno a na veľkonočný pondelok som si natrhal v dunajských luhách pri Dunaji za igelitku medvedieho cesnaku. Na večeru som dojedol veľkonočné dobroty. Medzi iným aj pol kila zmrzliny. V utorok ráno ma v práci tak rozbolelo z ničoho nič hrdlo, že som si bežal od kolegu, ktorého otec je včelár, po prvú pomoc. Dal mi propolisovú tinktúru a med so zamiešaným propolisom. Popri práci si tak zajedám medík. Prečo ma to hrdlo znova bolí? Ja to nepochopím...

 

Z domu som si nabalil aj medvedí cesnak. Už mi nič nechýba. Svet je krásny a najkrajší z chrbta bicykla. Už len to hrdlo keby prestalo bolieť.

 

Stanislav Háber