Posledne
výťah mi ťa vezie z objatia
utekáš hneď po otvorení dverí
celkom som zabudol na beh
na prúdenie krvi v žilách
na to ako sa smeješ a
s malým špicatým jazykom
sa mi ozývaš smiechom
zvoniacim strieborným
hláskom
napätia sa nedotýkaj
varuješ ma s úsmevom
a ja celý popletený
kladiem si ťa ako na obetu
na rovný stôl
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára