haber-stanislav: V Leopoldove sa husi už kúpu len doma

V Leopoldove sa husi už kúpu len doma

„Chodím sa sem korčuľovať,“ pochvaľuje si trinásťročná Terézia Halásová zrenovované centrum v Leopoldove z Regionálneho operačného programu. Cez námestie sv. Ignáca z Loyoly musí prejsť do tunajšej Základnej školy každé ráno aj osemročný Adam Blaško, ktorý nevie ešte, čo sú to presne tie európske štrukturálne fondy, ale svoj názor má: „Veľmi sa mi páči detské ihrisko.“

Súčasťou renovácie centra je totiž aj celá jedna časť parku venovaná najmenším deťom s preliezačkami a zábavnými drevenými hračkami v prírode.

Malú anketu so žiakmi základnej školy uzatvára štrnásťročná Petra Hargašová, ktorá do Leopoldova dochádza z Maduníc: „Zo školy sa sem chodia hrávať hádam všetky deti bez rozdielu veku.“

„Volali sme ho husacie námestie, lebo tu boli len bariny až po kostol, kde sa chodili husi čľapkať,“ smeje sa sedemdesiatročný pán Ladislav Pelczl, ktorý dodáva: „Každému sa dnes v Leopoldove páči, je to niečo fantastické. Povedľa Váhu vedú mnohé cyklistické trasy. Dnes ak z nich niekto zájde aj k nám do mesta, obdivuje pekné centrum.“

Vhodne do parku zapadá aj pamätník hrdinovi zo Slovenského národného povstania letcovi Jaroslavovi Gucmanovi, ktorý zomrel pri oslobodzovaní Ostravy. Pritom bol najmladším pilotom v zmiešanej česko – slovenskej leteckej divízii a žiaľ, tento hrdina zahynul vo veku len dvadsaťštyri rokov.

Od čias 17. storočia, kedy cisár Leopold dal postaviť protitureckú pevnosť, sa Leopoldov stal rodiskom mnohých hrdinov. V tomto vyše štvortisícovom mestečku je pevnosť naďalej známou stavbou u nás, lebo dnes práve tu sídli najstaršia väznica na Slovensku. Pevnosť vybudovaná v roku 1669 sa od roku 1856 stala totiž domovom pre väzňov.

Domáci zvuk policajných sirén už ani nevnímajú. A primátora majú bývalého riaditeľa väznice pána JUDr. Milana Gavorníka, ktorý má na stole v pracovni neustále zapnutý kamerový bezpečnostný systém: „Predtým, než došlo k renovácii centra, rástla tu zeleň len tak na divoko ako v džungli. Stála tam studňa, pri ktorej všelijaké osoby popíjali celý deň a ľudia sa tadiaľ báli nielen po zotmení chodiť. Teraz je situácia iná. Vybavenie centra dopĺňame o ďalšie bezpečnostné kamerové vybavenie aj vďaka spolupráci s Ministerstvom vnútra SR. Každá kamera nám môže pomôcť.“

Referent správy Mestského úradu pán Mgr. Ján Marko hovorí: „Renovácia centra bol akoby symbolický darček Leopoldovu pri oslavách štyridsiateho výročia udelenia štatútu mesta. Dnes sa snažíme centrum nielen udržiavať, ale ďalej rozvíjať. Chystáme náučný historický chodník mestom od centra od Mariánskeho stĺpu, k historickému pranieru až k mostu na Trolaskách. Tento most je tehlový z 18. storočia a dnes nevedie nad žiadnou riekou. Stojí kúsok od centra a je dôkazom, že kým nebol Váh zregulovaný v 20. storočí, tak táto rieka meandrovala aj cez centrum Leopoldova.“

A cez toto centrum, ktoré sa vhodným zásahom do predchádzajúcej prírodnej divočiny zmenilo na lesopark, dnes stále niekto niekam chodí. Pani Gabriela Krileková zdôrazňuje: „Leopoldov je známy najmä svojou väznicou. Preto sem chodí veľa ľudí. Dnes sa už za naše centrum nemusíme hanbiť.“

Lesopark v centre využívajú aj ľudia z okolitých miest a obcí. Pani Renáta Ondrejičková v parku na lavičke hovorí: „My bývame v Červeníku. Sem do Leopoldova chodím s deťmi na zmrzlinu. Je to tu dosť priestranné a deti sa tu radi zabavia.“

Malé ratolesti očarúva najmä fontána, pribudli však aj nové lampy s osvetlením, či odpadkové koše, zastávka autobusov sa posunula bližšie k centru mesta a okolo kostola vznikli nové parkovacie miesta, ako aj chodníky, ktoré sú vybavené bezpečnostnými prvkami pre nevidiacich a slabozrakých.

„Veľmi pekne sa chcem za všetkých občanov mesta poďakovať tým, ktorí nám pomohli centrum takto zrenovovať z európskych fondov, lebo sa tu nepomerne pohodlnejšie dnes žije,“ hovorí sympatický pán Ján Pataj idúci po lesoparku na bicykli: „Mám sedemdesiat rokov a celý život som prežil v Leopoldove, preto viem terajší stav oceniť.“

Samozrejme, že za pomoc z európskych fondov je vďačný aj primátor pán Milan Gavorník: „Okrem centra sa nám podarila aj renovácia materskej škôlky z Regionálneho operačného programu, čomu sme veľmi radi. Predtým som pracoval s ľuďmi vo väznici, takže poznám dobre ľudské charaktery,“ odpovedá pán primátor aj na otázku, aké je to dnes riadiť mesto v porovnaní s tým, aké to bolo, keď velil vyše tisícke väzňov: „Dnes ako primátora ma dojíma, keď idem blahoželať občanom k životnému jubileu, za čo som veľmi vďačný tejto funkcii, že môžem ľuďom, ktorí si to zaslúžili, urobiť drobnú radosť. Predtým vo väznici som sa s väzňami neobjímal, čo je podstatný rozdiel,“ za to pán Milan Gavorník dnes dobre vie, aká je potrebná prevencia pred kriminalitou, a že žiadna investícia do nej nie je zbytočná.

A niet lepšej prevencie ako je investícia do vzdelania. Moderná materská škola má bohatú históriu, veď za dvadsaťpäť rokov, čo je v nej riaditeľkou pani Helena Foltánová sa na nej už pokazilo všetko, čo sa mohlo: „Budova už bola v dezolátnom stave. Každú chvíľu vietor vyrazil niektoré okná, radiátory sa kazili, dlážky praskali, stále sme niečo opravovali a pernamentne sme boli v havarijnom stave.“

Škôlka okrem nového vzhľadu získala aj informačno – komunikačnú techniku: „Využívame televízor, ale najmä interaktívnu tabuľu,“ vysvetľuje učiteľka pani Jana Potocká.

Učiteľka pani Monika Šlapková dodáva: „Celá škôlka je krásne upravená. Deti sa po lete už k nám tešia, lebo vraj sa už doma nudia.“

A deti sa pri interaktívnych hrách pri počítači prekrikujú, kto má doma aké zvieratká.

Malá Laurinka sa chváli: „My máme koňa. Vlastne nie, dvoch koňov máme a dve mačičky. Ale na koníkoch som ešte nejazdila, lebo mamička vraví, že sú ešte špinaví. Najprv ich budú umývať.“

Jej spolužiačka Emka zasa vraví: „Tu v škôlke si na počítačoch aj všeličo kreslíme. Nie je to ťažké.“

Na prácu s interaktívnou tabuľou sa poctivo pripravovali aj pani učiteľky: „Robili sme z toho skúšky, museli sme sa naučiť ovládať túto techniku,“ vysvetľuje učiteľka pani Miriam Joštová a dodáva: „Dnes sú deti už vzdelané z rodín, musíme držať s dobou krok.“

Päť a pol ročnému Maťkovi ruky po klávesnici počítača len tak lietajú, pričom priznáva: „V škôlke máme lepšie hry ako doma. Preto sem rád chodím.“

Učiteľka pani Miriam Joštová vysvetľuje: „Nechceme im tieto naše hry napaľovať domov, lebo doma majú iné hry a potom by sa do škôlky už tak netešili. Je lepšie, ak sa z nich učia tu v škôlke spolu s inými deťmi.“

Pravdou je, že počítačové programy sa len tvária, že sú hrami: „Vždy ide o vzdelávacie programy, ktoré deti učia trebárs správnym hygienickým návykom, alebo pomenovať správne časti ľudského tela,“ objasňuje riaditeľka pani Helena Foltánová.

„O tom, že k nám deti radi chodia, svedčia aj počty, koľko ich chodí do našej škôlky,“ dôvodí učiteľka pani Anna Kamenárová. Počty detí sa po rekonštrukcii takmer zdvojnásobili a pohybujú sa okolo sto každý rok, hoci v Leopoldove počet obyvateľov pribúda len mierne. Škôlku tak ako tunajšiu základnú školu využívajú totiž deti aj zo širšieho okolia, dokonca aj z blízkeho okresného mesta Hlohovec.

„Aj rodičia vnímajú lepšie skutočnosť, že sme škôlka na úrovni aj vybavením, keď vidia už na prvý pohľad, že je to tu krajšie,“ pridáva názor učiteľa pani Katarína Antalová. Riaditeľka pani Helena Foltánová má ešte veľa plánov. Opravili sa detské sociálne zariadenia a najmä kuchyňa.

Každý rok sa niečo mení, lebo rekonštrukciou škôlky získali významné energetické úspory ročne: „Som maximálne spokojná s vybavením kuchyne,“ hovorí vedúca školskej jedálne pani Zuzana Danišová.

„Myslím si, že na okolí má máloktorá kuchyňa takéto podmienky,“ dodáva aj kuchárka pani Simona Lietavová.

Kuchyňu prerobili vďaka energetickým úsporám, aké získali po rekonštrukcii škôlky už v prvom roku od jej ukončenia. Najlepší prehľad o výškach nákladov má údržbár pán František Chovan, ktorý v škôlke pracuje už takmer tridsať rokov: „Za prvý rok po modernizácii sme znížili spotrebu plynu na polovicu. Z európskych fondov sa urobila kompletná rekonštrukcia kotolne, zateplili sa priestory, vymenili okná a zateplila sa strecha. Sám som pracoval na montáži priestorových termostatov, či časových spínačov pre novú kotolňu. Tieto nové kondenzačné kotle sú veľmi úsporné.“

„Obrysy pieskoviska sú šesťuholníkové zámerne,“ vysvetľuje pani riaditeľka.

Pani Helena Foltánová dodáva: „Ide totiž o tvar, v akom je postavená aj naša leopoldovská pevnosť. Sme totiž hrdí na našu históriu. Pevnosť síce Turci obliehali v 17. storočí, ale nikdy ju nedobili. Správali sa často k miestnym veľmi kruto. Zajatci si museli ľahnúť do bažín a oni si na nich naukladali kože, aby sa na takom živom lôžku dobre vyspali.“

V škôlke vďaka dvojpercentným príspevkom z ročnej dane od rodičov vybudovali modernú opičiu dráhu. Na energetických úsporách im zostáva oproti výdavkom pred rekonštrukciou okolo osem tisíc eur. Pani riaditeľka je hrdá na to, že „aj upratovačka má novú krásnu kanceláriu, najbližšie teda nakoniec urobíme aj tú moju.“

Primátor pán Milan Gavorník ľutuje fakt, že základnú školu z Regionálneho operačného programu nemohli rekonštruovať pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Faktom však je, že získali moderné predškolské zariadenie a mesto konečne aj „dôstojné verejné priestranstvo na námestí sv. Ignáca z Loyoly, kde teraz môžeme usporadúvať rôzne podujatia akými sú oslavy Nového roka, vianočné sviatky, pivný festival, stavanie mája, hody a ďalšie, čo doteraz možné nebolo.“

V Leopoldove sa teda husi už kúpu iba na súkromných dvoroch a nerobia občanom hanbu v centre mesta.

Os 4 – Regenerácia sídiel: Nové centrum v Leopoldove

Cieľom osi 4 je zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev, pričom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.

Príspevok z EÚ zdrojov

765 626,65 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

04/2009 – 11/2011

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania: Materská škola v Leopoldove

Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.