pondelok 19. mája 2014

Báseň na každý deň: Figurín

 
 

Figurín

 
Vieš ako zúrim
 
keď ťa niekto vyzlieka
 
pohľadom a ten starý
 
chlipník v Nemecku sa
 
triasol ako huspenina pri
 
pohľade na tvoje oči
 
kým mladý Fritz ti
 
daroval pred mojim zrakom
 
bielu ružu fakt som bol
 
nahnevaný v tom úzkom
 
hotelovom prítmí kde si
 
bola opäť iba moja a tí
 
dvaja si mohli oblizovať
 
svoje ruky ktoré som ti
 
daroval rozkrájané na žeravé
 
pahreby nahrnuté na moje
 
hlavy sa začali rozpadávať
 
s polovičným náskokom som
 
zhltol kvasenú kapustu na
 
biskupskom handelplaci
 
 
 
Kým autá sa rútili v bielej hmle
 
nenávisti k odtrhnutým lupienkom
 
rozprášených slamienok po klobúku
 
sveta sa mi nechce šmýkať čo ti poviem
 
tam v mystickej katedrále môjho ega
 
staviam hrubé múry za ktoré mi
 
nik nepresiakne ničím čo nechcem
 
 
 
V pokore zohavený popolom
 
vlastného tela sa rozpadávam na voskové
 
mlieko nasiaknuté vôňou pižma
 
ale tak von oknom drž ma
 
aby som nelietal s nohavicami
 
v rázporkoch bytia kde sa rezance
 
krútia nastoknuté na háčiky
 
prázdnych dní v temnici temna
 
 
 
Nechám sa rozmasakrovať tým mäsovým
 
mlynčekom nádejí roztočenom vetrom
 
zvončeky cilinkajú naučeným sovím
 
pohľadom lovím tučné prasa zabité
 
na počesť orosených pavučín
 
tých hodín navoňaných lesným medom
 
kam sa dám
 
ku komu sa stretnem
 
nesúrodý makový rožok nasiaknutý
 
chlebom všetkých zúrodnených dolín
 
nahodených v čipkovanom obruse
 
bodľačín zašliapnutých v blate
 
hranatých figurín
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára