Jelene a medvede
z Poľany využívajú eurofondy
„Mišo, poď sem!“ a na tento povel dobehne
k nohe lesníka z Lesnej správy Kyslinky na Poľane pána Miroslava Rakytu diviak. Hodí sa
pred ním na chrbát a nechá sa škrabkať na bruchu ako pes.
Pán Rakyta však k diviakovi iných ľudí
nepúšťa. Je to divé zviera, ktoré si našlo k nemu cestu na Lesnú správu
v Kyslinkách na Poľane, kde pán
Rakyta pôsobí už 22 rokov: „Mišo na pekáč
nepôjde, je to člen rodiny. Vždy sa na noc z lesa sám k nám vráti.“
Na Odštepnom
závode Kriváň Lesov SR, štátny podnik, vďaka podpore z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja realizovali v rámci Programu cezhraničnej spolupráce
s maďarskými lesníkmi z Ipeľských lesov, akciovej spoločnosti projekt
s názvom Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny.
„Faktom je, že zvieratá, ak nenájdu
dosť potravy vo svojom prirodzenom prostredí, idú ju hľadať inde,“ vysvetľuje pán Pavol Kráľ: „Stalo sa nám,
že sme mali medveďa s čipom, ktorého sme monitorovali. Celé leto bol
v kukuričnom poli. Kmital hore – dolu do lesa a späť do poľa, lebo
vyprázdniť sa chodil do lesa, kým v kukurici spal a žral. Vypásol sa
tak, že na jeseň mal 250 kíl.“
Maďarskí
a slovenskí lesníci sa doteraz stretávali na územiach svojich katastrov
viac sporadicky. Vedúci odboru projektov EÚ pán Ing. Jozef Zatlukal z Lesov SR, š. p. hovorí:
„Vďaka projektu sa naša spolupráca
s maďarskými lesníkmi dostala na vyššiu úroveň pri ochrane zvierat, akými
sú u nás šelmy medveď, vlk, rys, či jeleňovitá zver a v Maďarsku
aj muflóny.“
Pracovné
stretnutia prehĺbili vzájomné vzťahy, veď Poľana a pohorie Börzsöny blízko susedia, čiže zver tadiaľto migruje.
Generálny riaditeľ Ipeľských lesov, a. s. pán Ing. László Kiss
vysvetľuje podstatu projektu:
„Šlo nám o ochranu zveri pred
nedostatkom prirodzenej potravy. Snahou bolo dosiahnuť optimálny počet, vekovú
štruktúru a dobrý zdravotný stav zvierat s ohľadom na prírodné
podmienky, v ktorých žijú.“
Riaditeľ Odštepného závodu
Kriváň pán Ing. Pavol Kráľ ho dopĺňa: „Ak nemá zver dostatok potravy
v lesoch, kde sa zdržuje, migruje nižšie na polia, kde sa často stáva
obeťou pytliakov, či mechanizmov.“
Tento problém je najvypuklejší
v zimnom období, keď na Poľane napadnú aj dva metre snehu. Ak zvieratá
nenájdu dostatok vhodnej kvalitnej potravy vo svojom prirodzenom lesnom
prostredí, idú ju hľadať do nižších polôh. V rámci projektu
zrekonštruovali 59 kilometrov chodníkov pre zver, pre lepšiu migráciu zveri
v náročnom teréne.
Horár pán Ján Malatinec
z Lesnej správy Kyslinky so smiechom hovorí: „Chodníky sú pre zver.
Horár chodí cez les, presnejšie cez lesný porast. Chodníky im očistíme od
nečistôt, miestami ich zosvahujeme, aby boli zarovnané.“
Poľana patrí medzi biotopy
európskeho významu a jej vrchná časť sa nachádza v 5. stupni ochrany,
kde už lesníci nezasahujú do prírodných procesov: „Červená značka oddeľuje
les od nami spravovaného územia a od oblasti, kde sú lesy
v prirodzenom stave,“ ukazuje pán Pavol Kráľ a dodáva
„Poľana má sopečný pôvod a obvod jej
krátera má 12 kilometrov. Prírodné podmienky sú tu skutočne divoké
a krásne. Ide o unikátne rastlinstvo a faunu, aké sa tu
zachovali a sú jedinečné nielen na Slovensku.“
Zároveň v lese majú ochranári
spolu s lesníkmi aj švajčiarsky projekt, z ktorého vybudovali drevené
oplôtky na zachovanie vzácnych drevín, aby ich zver nezničila v čase, kým
ešte rastú.
V rámci európskeho projektu
zasa zlikvidovali viac ako 22 kilometrov starých oplotení v tých častiach
lesa, kde sa stromy vysádzali pred desaťročiami a už neplnia svoj účel.
V nadmorskej výške nad
tisíc metrov, ale aj oveľa nižšie, nie je žiadnym prekvapením, ak narazia
lesníci na medveďa.
Pán Ján Malatinec ukazuje čerstvé stopy medvedej laby na chodníku.
Výrobný námestník Odštepného
závodu Kriváň pán Ing. Pavel Hriň upozorňuje:
„Na 1500 hektárov by mal žiť najviac
jeden medveď. Poľana má aj s poľovnými revírmi 25 tisíc hektárov, čiže by
ich tu malo byť najviac okolo dvadsať kusov. Pri sčítavaní zveri sme však
narátali opakovane na Poľane až do sto jedincov.“
Aj to je ako zdôrazňuje pán
Pavel Hriň vizitka dobrej práce lesníkov. Tí už medveďov poznajú podľa
výzoru tváre, či iných čŕt a tridsiatim siedmim z nich už dali aj
mená. Najstarší je Maximus, ktorý váži odhadom okolo 300 kíl.
Majú ich nafotografovaných aj
s menami ako Adriano, Krištof, jeden bojovný medveď je Atilla, druhý Mišo,
potom dievčatá Belka, Kristína, Tereza, Dorota, Zuza, ale aj Hnedula, či
Bledula. Ženy sa pomenovaniu medvedíc podľa seba nebránia, skôr naopak, chceli
by, aby ďalším medvediciam dali mená podľa nich.
S našou najväčšou šelmou
majú na Poľane množstvo príhod. Stalo sa, že medveď napadol lesnú robotníčku,
ktorej rozhrýzol členok a dnes už v lese nepracuje. Iný maco sa
zatúlal až do nemocnice v Lučenci. V noci na postriežke dokážu vďaka
nočnému videniu lesníci narátať aj desiatku medveďov na jednom mieste.
Poľovný referent
z Odštepného závodu v Kriváni pán Ing. Ján Nôžka jedného
medveďa aj vo svojej horárni vychoval: „Túlal sa bez matky asi dva týždne.
Prečo s ním nebola, si môžeme len domýšľať, či ich vlci rozohnali, alebo
sa zatúlal niekde pri potoku, kde ho potom už podľa pachu nenašla. Keď už začal
obťažovať ľudí, tak som ho vzal k sebe, mal vtedy asi štyri kilá. Vyrástol
pri horárni, kam som mu každý deň dával mlieko a mäso na jednom mieste.
Potom odišiel do lesa. Nepúšťal som k nemu iných ľudí, aby si neprivykol
a mohol sa ešte do prírody vrátiť.“
To sa aj podarilo
a Minimus, ako ho pán Nôžka nazval, sa potom už vyše roka neukázal.
Zostali mu po ňom zaujímavé fotografie, ako sa kamarátsky spolu v snehu
pasovali, keď už medveď vyrástol. Na jar bol oveľa statnejší
a vykŕmenejší, než iné mláďatá a dokázal sa v lese už uživiť
sám.
Riaditeľ závodu v Kriváne pán
Pavol Kráľ vie pútavo rozprávať o význame ochrany zveri a hodnôt v tomto
prírodnom prostredí: „Poľanský jeleň je veľmi kvalitný. Preto na zlepšenie
genetického materiálu ho vyvážame aj do zahraničia. Už roky ho dodávame do českých
lesov, ale aj do Poľska.“
Preto v prirodzenom lesnom
prostredí na Poľane majú zriadenú genetickú zverničku. Na Poľane žije okolo
tisíc kusov jeleňovitej zveri a viac škôd ako medveď tu lesníkom robia
podľa pána Pavla Hriňa vlci: „Registrujeme tu až dve svorky vlkov,
ktoré nám strhnú ročne až tridsať percent jeleňovitej zveri.“ Čiže takmer
tristo kusov, čo je dosť veľké číslo.
Vlkov však nelovia na žiadosť
poľských partnerov, ktorí dúfajú, že časom vlci z nášho regiónu budú
migrovať aj k nim, keďže v Poľsku už vlkov ako my nemajú.
V rámci projektu sa v neďalekom
pohorí Börzsöny však nevybudovali len chodníky pre zver na migráciu
zvierat ako na Poľane. Maďarskí lesníci zrevitalizovali tu 15 umelých vodných
biotopov, postavili 14 nových kŕmnych zariadení, 62 soľníkov, umiestnili 62
programovateľných automatických kŕmnych zariadení.
Tie dokážu vydávať krmivo
v lese pomocou naprogramovania vždy v určený čas cez deň
a lesníci doplnia zásoby krmiva raz za 3 až 5 týždňov, takže nerušia zver
v jej prirodzenom prostredí. Automatické kŕmne zariadenia majú na
maďarskej strane na každých 350 hektárov jedno.
Zároveň sa rozmiestnilo 62
fotopascí a podarilo sa zrevitalizovať, vytvoriť a udržať mokrade
s bahniskami pre zvieratá, ktoré sa tu v nich zbavujú parazitov.
„Voda na Poľane je veľmi dôležitá,“ zdôrazňuje riaditeľ závodu v Kriváni pán
Pavol Kráľ: „Vyviera tu množstvo pramienkov.“
Z projektu preto renovovali
a postavili až 32 nových studničiek s válovmi, z ktorých sa môže
zver pohodlne napiť.
Referent technickej prípravy
výroby a eurofondov z Odštepného závodu Kriváň pán Ing. Štefan
Sarvaš nosí do soľníkov zvieratám kamennú soľ: „Získavajú z nej
dôležité minerály, aby v lepšej kondícii prežili zimu.“
Konateľ spoločnosti, ktorá
stavala kŕmne zariadenia v rámci projektu pán Ing. Vojtech Gallo tvrdí:
„Nové senníky a kŕmne zariadenia
sme stavali na betónovom podklade, na ktorý sa postavili z dreva
jednotlivé stavebné konštrukcie.“
Informácie o výstavbe
dopĺňa aj ďalší zo stavebníkov konateľ spoločnosti pán Ing. Matúš Strelec:
„Prvý senník sme si poskladali
v dielni, či sme ho dobre naprojektovali a potom sa už ďalšie skladali
priamo na mieste. Je to pekná tesárska robota. Najlepšiu publicitu projektu nám
robia srnky a jelene, ktoré sa tu chodia kŕmiť.“
Tú horšiu publicitu však robia
medvede. Referent odboru projektov EÚ z Lesov SR, š. p. pán Ing.
František Král ukazuje, kam až na novom senníku si urobila šelma svoju
značku:
„Takto si medvede značkujú svoje teritórium,
pričom nové stavby hneď ničia.“
Práca s divými zvieratami
je pre všetkých náročná. Lesníci aj ochranári majú spoločný záujem, hoci sa to
často prezentuje, akoby boli v spore. Ako zdôrazňuje riaditeľ Odštepného
závodu Kriváň pán Pavol Kráľ:
„Pri tomto projekte sme
spolupracovali aj s odborníkmi z Chránenej krajinnej oblasti Poľany.
Pôvodne sme z projektu mali osadiť desať náučných tabúľ o prírodných
hodnotách pre turistov, ale v spolupráci s ochranármi sa nám ich
podarilo osadiť až dvadsať.“
„Na tabuliach sme mali povinnosť
uvádzať texty v slovenčine a maďarčine,“
dopĺňa informáciu referent
z odboru projektov EÚ z Lesov, š. p. pán František Král: „Lenže
turisti sem chodia aj zo zahraničia, tak sme pridali aj anglické texty.“
Nie je žiadna zvláštnosť
stretnúť na Poľane cyklistov. „Je tu krásne,“ vyznáva sa pán Štefan
Ďurica z Hriňovej:
„Už dva roky jazdím na bicykli po
Poľane, kam chodí pravidelne veľa turistov.“
Pri Lesnej správe na Kyslinkách
sa nachádza aj významné lesnícke miesto na Slovensku, lebo ako informuje
riaditeľ Odštepného závodu Kriváň pán Pavol Kráľ, horárne tu stáli ešte
predtým, než vznikol štátny podnik Lesy SR: „Na Kyslinkách na Poľane sa tu
stavali horárne ešte za čias grófov na začiatku 20. storočia vďaka budovaniu
vígľašskej lesnej železnice v rokoch 1904 až 1906.“
Dodnes tu pôsobia horári, ktorým
modernizujú staré budovy. Pán Pavol Kráľ dodáva: „Pôvodne sme tu mali
režijné kone na prácu v lese, ale ich chov bol u nás zrušený. Dnes si
najímame súkromných povozníkov s koňmi do ťažko prístupných oblastí
Poľany.“
Pán Jozef Zatlukal z odboru projektov EÚ túži po vybudovaní
protipožiarnej nádrže práve pri Kyslinkách,
„aby sme mali v prípade potreby
zásobáreň vody pre vrtuľníky, či pre hasičské autá, keby došlo k požiarom
na Poľane.“
Na Kyslinkách stretnete aj
mamičky s detskými kočiarmi, keďže tu pôsobia v horárňach spolu
s manželmi – lesníkmi. „Žije sa tu lepšie ako v meste,“ tvrdí
presvedčivo pani Ing. Lucia Komorová na prechádzke s dcérkou 14
mesačnou Jankou.
Na projekt s maďarskými
lesníkmi, na ktorý získali slovenskí lesníci prostriedky, hovorí: „Vždy je
dobré, keď prídu peniažky, za ktoré sa chránia a zveľaďujú stavy zvierat,
kým tá zver tu ešte je.“
Pán Štefan Sarvaš zo závodu Kriváň si myslí: „O zver a les sa
starali lesníci pred nami vďaka tunajším prírodným podmienkam, teraz sa staráme
my, aby sme mali čo zanechať naším deťom.“
Z projektu sa postavilo aj
deväť veľkokapacitných zásobníkov na objemové krmivo a osem krytov na dužinaté
krmivo, čo sú vlastne pivnice vysoko v horách, kde sa na zimu uskladňuje
mrkva, kaleráby, repa, či ďalšie plody na prikrmovanie zvierat v zime.
Sú zateplené a udržujú
stabilnú teplotu, aby sa zásoby nepoškodili.
Pán Ján Nôžka sa zaoberá aj lesnou pedagogikou. Deti
z okolitých dedín a miest podpoľania majú o prácu v lese
živý záujem:
„V rámci krúžku mladých priateľov
poľovníctva sa zúčastňujeme aj množstva súťaží.“
„V rámci projektu sa nám podarilo
vysadiť aj stovky plodonosných drevín,“ ukazuje pán František Kráľ na oplotené mladé stromčeky jabloní
a jarabiny vysoko na svahu Poľany.
Tak získajú zvieratá aj čerstvé
ovocie, aby mali lepšiu výživu.
Ako zdôrazňuje riaditeľ závodu
v Kriváni pán Pavol Kráľ:
„Lúky na Poľane kosíme, kým je tráva
mladá a plná vitamínov. Kvalitné seno dokáže v zimných mesiacoch
udržiavať zvieratá v dobrej kondícii, aby vydržali do najbližšej jari.“
Preto má výstavba nových
senníkov veľký význam. Ako dodáva pán Štefan Sarvaš:
„Senník má kapacitu päť ton
a betónový podklad zabezpečí, aby sa potrava nemiešala s rozbahnenou
zemou, čím sa zvýšili aj hygienické podmienky pre zvieratá.“
Platí, čo o projekte
s maďarskými lesníkmi hovorí šéf Odštepného závodu v Kriváni pán
Pavol Kráľ: „Nebyť zdrojov z európskych fondov, nemohli by sme
toľko investovať do zmien podmienok života zvierat v lese a ochrániť
tak prírodné hodnoty.“
A to je aj celý zmysel
tohto projektu, ktorý bol realizovaný na viac ako 20 tisícoch hektároch Poľany
a dvadsiatich tisícoch hektároch pohoria Börzsöny
v Maďarsku.
Program cezhraničnej
spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013
Prioritná os 2 – Životné prostredie, ochrana
prírody a dostupnosť
2.2.1. Spoločná starostlivosť
o prírodné prostredie
Cieľ
projektu: Podpora aktivít na ochranu prírodných hodnôt a tiež zvýšenie povedomia
v oblasti ochrany prírody.
Projekt
Spoločne za
zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny
Partneri
Lesy SR, štátny podnik
Ipoly Erdö Zártkörüen Müködő Reszevénytársaság
Príspevok
z EÚ zdrojov (z ERDF)
614 313,77 eur
Začiatok
a ukončenie realizácie projektu
10/2012 – 09/2014
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára