Obelisk zaliaty tmou
Pred tritisíc rokmi
niekoho pochovali a
potom o tri tisícročia
zasa vystavili v múzeu
čo sa mi nepáči
vždy je to človek
ktorý s tým vie žiť
bez obalu z jogurtu
pred ktorým ty
stojíš s pleťou broskyne
a smaragdová žaba z dna jazera
zazerá tými modrými kvetmi
s ktorými si ma zobrazila
vedľa ryby z kameňa
a presviedčam ťa že každý sa rozhodne sám
ako bude žiť so sebou
pred obeliskom v tme
v ktorej skrývaš svoju silu
sfinga v kove odliata
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára