haber-stanislav: V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí

V Leviciach si už nikto nikomu nič nezávidí

„Buď prežijem, alebo budeš vdova,“ napísal na jednu z pohľadníc zo zahraničia, kam ho život zavial, pán Jozef Adamec. Videl kus sveta, veď staval mnohé priemyselné podniky v Sýrii, v Mongolsku, v Bangladéši, ale aj v Bulharsku. Na staré kolená už ako 79 ročný robí dobrovoľného údržbára vo voľnom čase v domove dôchodcov Senior House v Leviciach, ktorý vznikol vďaka projektu podporenému z Regionálneho operačného programu. Vždy má pri sebe všetko náradie, matičky, skrutky, klinčeky, ktoré sám nakupuje a tak pomáha iným pri vešaní obrazov, či pri drobných opravách. Chce byť jednoducho stále užitočný. A zabáva svojich spolubývajúcich trebárs aj solárnym klobúkom, na ktorom sa mu vďaka slnečnej energii točí ventilátor.

„Vnuk mi na klobúk dal nápis: Pozor elektrické zariadenie 380 voltov,“ smeje sa vitálny dôchodca, ktorý po smrti manželky sa sám prihlásil, že chce žiť medzi ľuďmi a tak prišiel do Senior Housu.

V správach pozorne sleduje situáciu v Sýrii, kde sa devastuje aj mesto Homs. Tu takmer zahynul v roku 1969 pri čelnej zrážke autobusov, ale dobrodružné zážitky má aj z Mongolska, na čo spomína pri prezeraní starých fotografií, či z Bangladéša, kde jazdil aj na slonoch.

„Ja som vlastne Belgičan,“ prekvapuje pán Adamec svojím rozprávaním, keďže sa v roku 1935 v Belgicku narodil:

„Môj otec pracoval v belgických baniach a na Slovensko sme sa ako rodina vrátili do Brezna až v roku 1939, keď začínala 2. svetová vojna a otca v bani zavalilo.“

Dnes do Levíc do Senior Housu chodia aj zahraniční klienti väčšinou z Nemecka, veď zdravotné sestry vedia nemecky a prihlásiť klientov na cudzineckú políciu k trvalému pobytu, či do zdravotnej poisťovne nie je v rámci EÚ už žiaden problém: „Poskytujeme tu totiž skutočne rodinné pohodlie,“ vysvetľuje riaditeľka levického domova pani Mgr. Mária Solčanská, ktorej krédom je, „že úsmev dokáže ľuďom často krát viac pomôcť, ako akákoľvek iná služba, ktorú potrebujú k životu.“

A v Leviciach sa usmievajú všetci. Pani Alojzia Hrivíková je už po štvrtej mozgovej príhode, ale pobyt v Senior House jej dokáže trápenie spríjemniť: „Máme sa tu veľmi dobre, je tu vynikajúca starostlivosť.“

Ako dodáva pani riaditeľka, Senior House má kapacitu 58 miest a spravuje ho nezisková organizácia. Domov vznikol z opustenej administratívnej budovy miestnej nemocnice, na ktorú sa pristavalo tretie a štvrté poschodie vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov. Izby sú jedno a dvojlôžkové každá s vlastným sociálnym zariadením, ba majú aj manželské apartmány.

Nechýba ani balkón, takže starkí majú vlastne malý bytík so všetkou starostlivosťou.

Do Senior Housu však nechodia iba na jeseň života. Pani Eelena Jurišová má 80 rokov a po operácii bedrového kĺbu ju už po troch mesiacoch práve tu postavili znova na nohy: „Čaká ma ešte pobyt v kúpeľoch Kováčová a potom sa vrátim domov.“

Sociálna sestra pani Mgr. Simona Vámošová však šokuje rozprávaním o ešte zaujímavejšom prípade:

„Mali sme tu manželov, ktorý prišli s tým, že mužovi dávali lekári už najviac týždeň – dva života, bol nechodiaci a manželka tu s ním prišla, aby nezomieral sám. Po troch mesiacoch spoločne odišli späť domov a manžel odišiel dokonca na vlastných nohách.“

Ako zdôrazňuje pani riaditeľka Solčanská, každý prípad je individuálny, ale každému klientovi sa vyše dvadsaťčlenný kolektív snaží vyjsť v ústrety v jeho túžbach: „Na izbách majú aj vlastný nábytok, či elektrické spotrebiče bez príplatku a rovnako bez príplatku majú v pobyte zahrnuté aj služby maséra, pedikérky, či kozmetičky.“

Pán Jozef Hegeduš zo Šiah prišiel náhle pri tragickej autonehode pred dvanástimi rokmi o manželku a aj o len šesťročného vnuka. Odvtedy trpí ťažkými depresiami. Po odporúčaní odborníkov sa rozhodol prísť žiť do Levíc, kde sa stal významným pomocníkom všetkých obyvateľov domova.

„Nemali sme na jeseň ozdobné tekvice, keďže v obchodoch boli veľmi drahé,“ spomína pani riaditeľka Solčanská a dodáva, „a pán Hegeduš nás všetkých prekvapil, že ich sám u nás vypestuje,“ dnes sa spoločne tešia z úrody tekvíc, ktoré rastú popri plote v záhrade domova.

„Darí sa mi tu vypestovať aj iné druhy zeleniny,“ hrdo ukazuje pán Hegeduš. Po zbere úrody ženy uvijú vždy aj dožinkový veniec, keďže radi robia to, čo robili v časoch svojho produktívneho veku doma. V Senior House sa pani riaditeľka rozhodla ich životné zážitky zapisovať, aby sa uchovali nielen dobové tradície, ale aj životné skúseností predchádzajúcich generácií.

Ako dodáva pani riaditeľka: „Sociálny status obyvateľov je rôzny, od vysokoškolského pedagóga, až po obyčajného družstevníka.“

Zaujímavo tento fakt zhodnotila pani Helena Bodková, ktorá ja v zariadení spolu so svojím manželom pánom Imrichom Bodkom, ktorý má už úctyhodných 91 rokov: „Tu sme si všetci rovní, už si nemáme jeden druhému čo závidieť.“

Pri spomínaní rozprávajú dôchodci rôzne príbehy zo svojich osudov. Niektoré sú smutné, ale aj veselé. Takže sa aj často nasmejú, veď smiech je korením života a rýchlejšie im pri ňom zbehne všedný deň.

Napríklad, keď pani kuchárka Denisa Šabová pripravuje každý deň na desiatu klientom koláč podľa ich želania: „Niekedy ma aj požiadajú, aby som im dala recept.“ Inokedy si zasa sami pečú v rámci pracovnej terapie, akurát čo im vymiesia cesto, lebo to už je pre nich dosť náročná činnosť. Vo výbave majú aj moderný hovoriaci výťah, ktorý im oznámi, na ktorom zastal poschodí.

V novej práčovni zasa pani Ivana Jakabová má často aj ženskú spoločnosť: „Jedna pani prišla reklamovať, že som jej zle vyžehlila nohavice. Tak som ju poprosila, nech mi ukáže, ako to mám robiť a ona mi vysvetlila, že jej ich mám žehliť pekne na puky, tak jej ich odvtedy žehlím podľa jej priania.“

Čiže si jeden druhému pomáhajú aj dobrými radami ako v skutočnej rodine. Upratovačke pani Zdenke Horňákovej zasa po uprataní často ponúkajú všakovaké dobroty: „Často je to jabĺčko, či iné ovocie, lebo starkí sú veľmi milí.“

„Zariadenie poskytuje skutočne nadštandardné služby,“ hovorí vrchná sestra pani Anna Mária Béresová, ktorá vďaka svojej bohatej praxi má s čím porovnávať: „V mnohých iných zariadeniach, kde som predtým pracovala, veľa služieb, ktoré poskytujeme, ešte stále chýba.“ Pritom pobyt finančne vychádza podľa stupňa sociálnej odkázanosti od 330 eur mesačne až po 550 eur pri samoplatcoch.

V zariadení je však často personálu viac, keďže využívajú možnosť získať v Senior House prax aj budúci sociálni opatrovatelia v rámci kurzov Červeného kríža, k akým patrí aj pani Timea Charková: „Chcem byť opatrovateľkou a som rada, že tu môžem získať tak potrebnú prax.“ Výzdobu si robia klienti sami s pomocou opatrovateliek, čo ich veľmi baví, podľa ročného obdobia a tradičných sviatkov, akými sú Vianoce či Veľká noc a i.

O nadštandardnom prístupe hovorí aj 83 ročná pani Karolína Hudáková pôvodne z Nemčinian: „Doma som viackrát odpadla a kým prišli deti z práce, našli ma ležať na zemi. Tu sa mi to stať nemôže a deti ma chodia pravidelne navštevovať.“

„Ja som si tu zasa našla dobrú kamarátku,“ vraví 81 ročná pani Elena Šuláková pôvodne z Nových Zámkov.

K svojim blízkym chodievajú pravidelne na návštevy, ale do Levíc sa radi vracajú, lebo tu majú vždy bohatý program, stálu starostlivosť a dobrý kolektív, čiže sú medzi ľuďmi.

Ak chcú byť sami, majú vlastnú ako vraví s úsmevom pani riaditeľka truc terasu, odkiaľ vidia na ostatných, ale nemusia sa zapájať do spoločných aktivít.

V rámci možností vybavujú aj nadštandardné priania, keď jeden z klientov chcel kurzový lístok a pravidelne dvakrát do týždňa tipuje športové zápasy, tak ako bol zvyknutý robievať doma.

„Zvieratá ľuďom zvyknutým žiť na vidieku chýbajú, preto sa im snažíme pobyt u nás spríjemniť rôznymi akciami, k akým tradične patrí canisterapia,“ hovorí riaditeľka levického domova pani Solčanská.

Predseda združenia Psi ľuďom pán Mgr. Pavol Mázik vie zaujímavo rozprávať o spôsoboch liečby rôznych postihnutí práve vďaka prítulnosti štvornohých miláčikov.

Zároveň ukladá jednu z klientiek medzi dvoch psov, ktorých telesná teplota je vyššia ako ľudská, čiže dokážu ľuďom odovzdávaním svojho tepla zlepšiť zdravotný stav prehriatím postihnutých tkanív a zvieracím rýchlym dýchaním dochádza k jemnému masírovaniu a uvoľňovaniu svalstva človeka.

Na tvárach obyvateľov Senior Housu vidieť, že ich psia prítomnosť teší. Okrem pomoci pri liečbe najmä po mozgových príhodách je viditeľné zlepšenie najmä psychiky človeka pri kontakte so zvieraťom.

Rovnako celá záhradná výzdoba je dielom klientov od kvetov po zeleninu, pričom v zimných mesiacoch radi pomáhajú trebárs aj lúskaním orechov v presklenej jedálni.

Ak je zlé počasie, hrávajú šachy, či dámu vďaka daru šachového stolíka od jedného z klientov.

Investícia do spríjemnenia života ľudí na sklonku života, podčiarkuje najlepšie zmysel využitia európskych fondov

v podobných projektoch, veď bez práce týchto ľudí v minulých desaťročiach by nebola ani naša prítomnosť.

Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately

Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.