Atraktívne Kúty chcú pritiahnuť deti

 

Atraktívne Kúty chcú pritiahnuť deti

 

"Do školy chodím na bicykli," ukazuje šesťročný Patrik na školskom dvore svojho dvojkolesového tátoša. Na ňom sa vidí, ako raz bude v dospelosti ovládať rôzne lode, či lietadlá, prípadne veľké stroje. Bicykel sa v detskej fantázii zmení, na čokoľvek si spomenie.

 

Zamilované dievčatá

 

 

 

 

 

Možno sa zmení aj na také stroje, aké budovy školy Andreja Radlinského v Kútoch zmenili na nepoznanie vďaka Regionálnemu operačnému programu. Starosta Kútov Ing. Branislav Vávra hovorí: "Máme vyše štyri tisíc obyvateľov a snažíme sa najmä pre mladých vytvárať príjemné prostredie na život. Bez prostriedkov Európskej únie by sme nemali dostatok vlastných peňazí na prestavbu školských zariadení. Z úspor, ktoré sme získali vďaka zatepleniu budov, dokážeme opäť investovať do ďalších opráv."

 

 

 

Vo vnútri je škola otvorená detskej fantázii. Pani riaditeľka Mgr. Marta Šimková so smiechom ukazuje na pôsobivú nástenku. Na nej sú fotografie všetkých detí, lenže kde - tu podobizne chlapcov chýbajú. Pani riaditeľka dobre vie, čo je za tým: "Niektoré dievčatá si fotografie chlapcov, ktorí sa im páčia, vzali potajme aj bez dovolenia. Musíme teda našich najväčších fešákov opäť odfotiť."

 

Programová skladačka

 

V Kútoch na základnej škole spájajú viacero rôznorodých programov. Okrem spomínaného Regionálneho operačného programu, z ktorého vznikli dva projekty, čo šetria prostriedky na vykurovaní a škola ich môže použiť inak, je to aj Operačný program Vzdelávanie z Európskeho sociálneho fondu. Z neho sa vzdelávajú tunajší učitelia a inovujú sa najmä informačné technológie, čiže programy sa dopĺňajú.

 

Vďaka Regionálnemu operačnému programu majú pôvodne päťdesiatročnú centrálnu budovu opravenú v novom šate, rovnako aj o čosi mladší, ale predsa už tiež vyslúžilý pavilón získal nadstavbu s novou strechou, pričom vo vnútri pribudlo viacero moderných vyučovacích pomôcok. Na škole v Kútoch mali v deväťdesiatych rokoch medzi prvými zavádzanú počítačovú techniku a chodili sa k nim na ňu školiť aj úradníci z okresného mesta zo Senice. Dnes majú moderným pripojením na internet vybavené dve učebne. Pani učiteľka Mgr. Beáta Hromeková hovorí, že množstvo informácií, ktoré číhajú na deti na webe, môže síce aj uškodiť, ale "ak my dospeláci v spolupráci s rodičmi dokážeme ustrážiť kvalitu nových informácií, aké deti môžu pomocou internetu získať, potom deti získavajú absolútne spoľahlivú pomoc, ktorá im svojou vizualizáciou pomôže prehlbovať vlastné vedomosti."

 

Virtuálni podnikatelia

 

 

Na otázky, či im v niečom učebňa pomohla, odpovedajú viacerí šiestaci, že doma internet nemajú. Tu sa im na hodine informatiky poskytla príležitosť nájsť si niektoré informácie aj na iné predmety. A aj tí, čo majú prístup na internet, oceňujú ten školský, lebo je oveľa rýchlejší a programy v počítačoch sú kvalitnejšie. Medzi nimi sú aj deti z rómskych viacpočetných rodín, kde na počítačovú vybavenosť jednoducho nie sú prostriedky.

 

Deti práve na hodine tvoria prezentáciu, akou by sa predstavovali, keby mali vlastnú cestovnú kanceláriu a prilákali zákazníkov. Hrajú sa na podnikanie a upevňujú si správne návyky. Je to obzvlášť dôležité, lebo v tejto oblasti nezamestnanosť presahuje 12 percent, aj keď miestni nachádzajú uplatnenie či už v Česku, v neďalekom Rakúsku, alebo aj iba v čosi vyše šesťdesiat kilometrov vzdialenom hlavnom meste v Bratislave.

 

 

Únia pritiahla podnikateľov

 

 

 

V škole zapojili do jej rozvoja aj miestnych podnikateľov. Ako vysvetľuje členka rady školy pani Mgr. Renáta Antálková, majú veľa pozitívnych výsledkov: "Ihrisko dnes máme multifunkčné a školský dvor vyzerá úplne inak ako pred piatimi rokmi, keď sa tu nedalo robiť nič a dnes je tu možné športovať. Robíme tu akcie pre rodičov a miestnych podnikateľov, aby videli, že ak záleží na rozvoji ich detí Európskej únii, ktorá dala najväčší vklad, potom môžu pomôcť aj oni. Pozitívne príklady priťahujú. Chceme ešte vybudovať priestor na kolieskové korčule a oddychovú zónu."

 

V Kútoch sa majú čím chváliť. Darí sa im zavádzať do praxe viacero projektov orientovaných na marginalizované rómske komunity. Materská škola bola takisto rekonštruovaná z Regionálneho operačného programu. Pracovníčka stavebného úradu pani Alena Valová hovorí: "V škôlke sa pristaval nový pavilón, ktorý sme potrebovali, veď tu máme takmer 130 detí ročne."

 

 

Príťažlivé mydlo

 

Riaditeľka škôlky pani PaedDr. Anna Knapová je hrdá na to, že sa im podarilo uspieť medzi prvými 110 škôlkami s projektom na prípravu detí z rómskych komunít na vstup do základnej školy. Tak sa aj tu naplnilo to, čo na základnej škole. Teda projekt z Regionálneho operačného programu vytvoril predpoklady na spojenie s Európskym sociálnym fondom, odkiaľ idú prostriedky do materskej škôlky na podporu detí z marginalizovaných rómskych komunít.

 

"Aj chrbátik ruky musíš namydliť tak, ako sme sa to učili a rúčky boli celé čisté," dozerá na umývanie malých žiačikov riaditeľka Anna Knapová. Kúty sú v Atlase rómskych komunít, kde len 18 percent detí chodí do predškolského zariadenia. Pani riaditeľka má v tejto oblasti bohaté skúsenosti: "Uspeli sme s projektom výučby detí v predškolskom zariadení, aby sa im ľahšie zvládal proces prechodu na základnú školu, aby poznali lepšie jazyk, farby, predmety, zvieratá a v neposlednom rade si osvojili správne hygienické návyky."

 

Chyťme sa za ruky

 

 

 

V rámci operačného programu Vzdelávanie tak materská škôlka získa prostriedky, aby rómske deti a deti zo sociálne odkázaného prostredia mohli navštevovať predškolské zariadenie. Riaditeľka o tom hovorí: "Študovala som dlhoročne rómsku problematiku a viem, že pomôcť im môžeme vtedy, ak budeme pre nich atraktívni. Ak uvidia, že to ich deťom pomáha, tak nám ich zveria do opatery. A my, ak ich chytíme za ruku, vytvoríme im prostredie, kde sa budú rozvíjať v podnetnejšom prostredí ako v osade na ulici. Nehovoriac o tom, že strava u nás je kvalitnejšia a pestrejšia. Už sa nám stalo, že krátko po príchode k nám tieto deti začali aj priberať do váhy, akú by vo svojom veku mali mať, ale, žiaľ, boli predtým podvýživené." Venujú sa im s láskou, čo vidno aj na pani učiteľke Margite Kopiarovej obklopenej deťmi.

 

V škôlke v Kútoch nečakajú len na pomoc Európskej únie. Hľadajú všakovaké projekty a pomoc prijímajú aj od rôznych organizácií. Snažia sa byť v tejto oblasti aktívni. Deti sa tu hrajú s počítačmi vďaka projektu od známej počítačovej firmy. Z ušetrených prostriedkov z projektu Regionálneho operačného programu si mohli dovoliť kúpiť modernú interaktívnu tabuľu. Mladá pani učiteľka Mgr. Anna Maďaričová si o tom myslí: "Isto, že nám to pomáha, veď vďaka interaktívnej tabuli využívame všetky moderné edukačné možnosti na upevňovanie vedomostí u detí už v predškolskom veku, aby lepšie zvládli prechod na základnú školu."

 

 

Pite zdravú vodu

 

A rovnako v škôlke ako aj na základnej škole využívajú program školského ovocia, ktoré je podporované z projektu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na základnej škole im zasa pitnú fontánku namontovala v rámci prezentácie Bratislavská vodárenská spoločnosť. Starosta obce Branislav Vávra si aj tak ešte povzdychne: "Vždy máme sa ešte čím trápiť. Potrebujeme prostriedky na dokončenie kultúrneho domu. Takmer každý týždeň sa snažíme pripravovať najmä pre mládež rôzne akcie, ak je však zlé počasie, máme pre nedokončený kultúrny dom obmedzené priestory. Kým iné mestá a obce zatvárajú, my onedlho otvoríme v Kútoch prvé centrum voľného času. Chceme, aby sa v Kútoch cítili mladí príjemne."

 

 

 

 

 

 

Kúty nevymierajú. Darí sa im udržiavať si populáciu približne na rovnakej úrovni s miernym nárastom. Hľadajú však každý detail, ktorý by ešte mohli vylepšiť. Starosta ukazuje na škôlku, kde im z projektu nevyšla rekonštrukcia všetkých stavieb. Na základnej škole sa zasa rekonštrukcia netýkala okolia. Konkrétne ich trápi vstup do budovy. Starosta Branislav Vávra vysvetľuje: "Školu máme vynovenú, ale pred ňou stojí ešte starý plot. Ten chceme odstrániť a urobiť celkové úpravy zelene, aby sa škola otvorila okoliu aj navonok."

 

 

Dôležité trasy štátu

Osídlenie Kútov je z historického pohľadu známe už od mladšej dobe kamennej. Obec ležala na strategickej križovatke ciest, na akej leží aj dnes, pričom je známa vďaka dopravnej polohe a železničnému uzlu v smere na Českú republiku na významnej trati Bratislava-Brno-Praha. V rovnakom smere vedie tadiaľ aj dôležitá diaľničná trasa. Ide o miesto sútoku riek Myjavy a Moravy. Obyvateľov získavajú teda aj z prirodzenej migrácie. Momentálne pre nich pripravujú štrnásť nových bytových jednotiek. A o byty majú záujem najmä mladé rodiny, ktoré si potrpia aj na kvalitné školské prostredie.

 

 

 

 

 

Z Regionálneho operačného programu sa rekonštruovala na základnej škole aj telocvičňa, ktorú využíva aj školský klub hasičov. Na tých je pani riaditeľka Marta Šimková patrične hrdá. Rada zapózuje s miestnym školským hasičským preborníkom Denisom Pavelkom, ktorý sa umiestňuje na stupňoch víťazov aj na hasičských súťažiach. Dobrovoľnou hasičkou je aj jeho mama, ktoré vedie hasičský klub detí.

 

 

 

 

 

 

Majstri na scéne

 

Školskí volejbalisti sa stali majstrami Trnavského kraja, čo na jednu dedinu je silný výkon. Zároveň tu hrávajú florbal, ale populárna je aj gymnastika.

 

Majú nové multifunkčné ihrisko, ktoré využívajú aj ľudia z okolia.

 

Pani zástupkyňa riaditeľky Mgr. Iveta Pantáková priniesla do 9. A. finančnú odmenu triede za pomoc pri zbere papiera. Robia ho dvakrát do roka a nie je žiadnom zvláštnosťou, že za pol školského roka nazbierajú deti aj šestnásť ton: "Deviataci sa o papier vzorne starajú," vysvetľuje Iveta Pantáková: "Preto majú nárok na mimoriadnu odmenu. Tento rok vyčistili aj okolie a trávniky od kontajnerov, do ktorých sa papier nosil."

 

 

 

 

 

Kresby pre školu

 

 

Na deň Zeme si urobili v škole vzdelávaciu stenu, na ktorej prezentujú za aký čas sa ten - ktorý odpad v prírode sám rozloží. Igelitové vrecko, v ktorom majú desiate, sa rozkladá dvadsaťpäť rokov, ale trebárs polystyrén až desať tisíc rokov. Sklo sa nerozloží nikdy. Obyčajný papier štyri mesiace, ale cigaretový ohorok až päť, plechovka pätnásť a obal na jogurt až sedemdesiat rokov. Aj takýmto spôsobom vzniká vzťah k prírode a okoliu, k domovine.

 

 

Na škole majú množstvo krúžkov, z ktorých práce vystavujú a vyzdobujú nimi triedy, či chodby školy. Šikulkovia je krúžok pre prvý stupeň, kde vytvárajú od obrázkov až po ručné práce. V rámci projektu tenis do škôl zo Slovenského tenisového zväzu tu vznikol miestny tenisový oddiel vďaka podpore jednej súkromnej banky.

 

 

 

 

 

Niet čo kúpiť

 

Rekonštrukcia budov z Regionálneho operačného programu neprebiehala jednoducho. Ako hovorí stavebný dozor Ing. Miloslav Kaščák, "stavalo sa počas prevádzky školy, takpovediac za pochodu, ale výsledok stojí za to."

 

Telocvikár Mgr. Milan Kridl je v škole len tri roky, ale "za ten čas sa tu veľmi veľa zlepšilo k lepšiemu. Z maličkých Kútov sa chlapci prebojovali vo volejbale až na majstrovstvá Slovenska. Ďalším dominantným športom je basketbal. Namontovali sme päť nových basketbalových košov. Predtým tu bol len jeden. Kúpilo sa molitanové doskočisko na gymnastiku na najvyššej úrovni na akej je na trhu možné získať."

 

 

Volejbal, basketbal, futbal, hokejbal a florbal sú najpopulárnejšími športmi, na ktoré sa vďaka úsporám za vykurovanie, ktoré vznikli z dvoch projektov Regionálneho operačného programu, vytvorili materiálne podmienky. Telocvikár Milan Kridl hovorí: "Už tu na telesnú výchovu nemáme v podstate aké pomôcky kúpiť, lebo momentálne všetko máme."

 

 

 

Pôvod diskvalifikuje

 

 

 

 

 

 

Ako učiteľ, ktorý dbá o fyzickú zdatnosť detí, má však Milan Kridl aj smutnejšie skúsenosti: "Máme tu pohybovo nadané rómske deti. Medzi nimi jeden žiak hodil sedemdesiat metrov kriketovou loptičkou, keď jeho súperi vo vekovej kategórii hodia najviac 60 metrov. Tešil som sa, že pôjde na okresnú olympiádu a všetko vyhrá. Žiaľ, neprišiel tri dni do školy. Šiel som ho hľadať, že čo sa stalo? Odpovedal mi: pán učiteľ, mňa vyšetruje polícia. Ja mám iné problémy, než hádzať kriketovou loptičkou."

 

 

 

Neuveriteľne šikovných má telocvikár Milan Kridl aj rómskych futbalistov, ktorých pri presadzovaní do najvyššej žiackej súťaže mal problém umiestniť práve pre slabý sociálny pôvod: "Družstvo, ktoré by ich vzalo, sa o takého hráča musí kompletne postarať po materiálnej stránke. On ťažko môže rodičov požiadať, aby mu kúpili cvičné kopačky na tréningy, ak má doma ďalších päť súrodencov. Jedného som mal absolútne šikovného, ale ako prišiel domov, otec mu dal motorovú pílu, aby narezal drevo na zimu a takmer si odrezal prsty, pritom výborný volejbalista." Vzdychne si učiteľ od starostí za tieto deti, ktoré unikajú pre svoj pôvod z prostredia vrcholového športu. Preto má zmysel podporovať projekty orientované na sociálne slabšie skupiny marginalizovaných rómskych komunít práve cez školy.

 

 

 

 

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania: Základná škola v Kútoch

 

 

 

Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia. Rekonštrukcia a modernizácia Základnej školy a materskej školy v Hriňovej.

 

(1.            Projekt rekonštrukcie

Odstránením problémových častí jedálne sa dosiahla úspora energií vo výške 76,80 percenta.

Zvýšili sa hygienické štandardy vzdelávania mládeže, ktoré teraz už vyhovujú platným normám. Pôvodne bola budova jedálne postavená v roku 1985 a strecha na nej už zatekala a vypadávali staré okenné rámy aj s tabuľami, čo bol havarijný stav.

Prístavbou vznikli štyri nové učebne v pavilóne mimo centrálnej budovy.

 

Príspevok z EÚ zdrojov

483 284,44 eur

 

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

07/2009 – 06/2012

 

 

 

 

(2. Projekt rekonštrukcie

Centrálna budova školy bola postavená v roku 1961. Strecha na nej zatekala. Rekonštrukciou sa dosiahla úspora energií o 56,45 percenta vďaka zníženiu dovtedy vysokej spotreby plynu a výmeny rozvodov kúrenia, ktoré boli v havarijnom stave.

Ušetrené prostriedky tak škola investuje do nákupu nových pomôcok v rámci výučby najmä informatiky, teda do nových informačných technológií, vďaka čomu vznikli dve nové počítačové učebne s kvalitným pripojením na internet, čo využívajú najmä deti zo slabých sociálnych pomerov najmä z rómskych komunít.

 

Príspevok z EÚ zdrojov

1 001 753,31 eur

 

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

09/2008 – 11/2011

 

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania: Materská škola v Kútoch

 

Realizovala sa prístavba pavilónu P2 ako bezbariérového, aby sa poskytli možnosti kvalitnejšieho vzdelávania aj telesne postihnutým integrovaným žiakom.

Materská škola je jediná v Kútoch a prístavbou vznikli štyri nové triedy a opravila sa dovtedy zatekajúca strecha, pribudla nová zdravotnícka technika a vymenili sa telesá vykurovania v celom objekte.

Úspora nákladov na energie tak vzniká vo výške 40,76 percenta, čím získavajú zdroje na nákup nových učebných pomôcok. Konkrétne sa im takto podarilo zakúpiť interaktívnu tabuľu.

Vďaka úspechu s projektom inklúzie rómskych žiakov, získali aj prostriedky na poskytovanie bezplatnej výchovy detí zo sociálne slabého prostredia a to už od troch rokov veku dieťaťa. Na každé získali tak možnosť poskytnúť im sociálny a zdravotný balíček, papuče, pyžamá, ale aj oblečenie.

 

  

 

 

 

 

Príspevok z EÚ zdrojov

308 487,83 eur

 

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

06/2009 – 06/2012

 

Os 4 – Regenerácia sídiel

 

Cieľom osi 4 je zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev, pričom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.

         V Kútoch ide v projekte o debarierizáciu verejného priestranstva, zrekonštruované chodníky budú mať výstupy na úrovni ciest bez zvýšených obrubníkov. V obci vznikne centrálne priestranstvo na zhromažďovanie občanov. Verejné osvetlenie už nespĺňalo bezpečnostné kritéria. Opravilo sa sedem zastávok a pribudlo 12 telies verejného osvetlenia.

         Zároveň bola zrekonštruovaná verejná komunikácia v dĺžke 1380 metrov, chodníky v celkovej dĺžke 1557 metrov a pribudla verejná zeleň v rozlohe 3145 metrov štvorcových, rovnako spevnená plocha o rozlohe 970 metrov štvorcových.

Príspevok z EÚ zdrojov

223 052,32 eur

 

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

08/2009 – 08/2013

Stanislav Háber
snímky autor

 

Svätí na každý deň - 6. jún: Norbert

6. jún

Norbert

    V Jasove pri Košiciach majú dnes sviatok. Pripomínajú si tu v jedinom premonštrátskom opátstve na Slovensku zakladateľa tohto rádu svätého Norberta. Ten zomrel 6. júna v roku 1134 vo veku päťdesiatdva rokov. Zanechal po sebe monumentálne dielo spásy, ktoré neustále oslovuje nové generácie veriacich.
    Norbert je pochovaný pre Slovákov v známom meste a to v Prahe v premonštrátskom kostole na Strahove. Pritom stačilo málo a Norbert by prežil svoj život úplne fádne a prázdno. Príliš zavčasu totiž dosiahol vysoké štátne pocty a žil ľahtikárskym životom. A to aj v čase, keď vykonával funkciu subdiakona a kanonika dokonca na cisárskom dvore. Venoval sa veselým zábavám a hoci bol nemeckým panovníkom menovaným do hodnosti kaplána, nemienil sa nechať vysvätiť za kňaza.
    Vtedy prišlo u Norberta k obráteniu, ktoré sa právom porovnáva s obrátením Šavla na apoštola Pavla. Norbertovmu obráteniu sa priznáva moc božskej prozreteľnosti. Norbert sa raz vybral vyparádený na koni za priateľmi na veselú zábavu, keď ho na poli zastihla strašná búrka. Blesk tresol priamo pred koňa do zeme a jazdec spadol na pole tak nešťastne, že bol niekoľko hodín v bezvedomí. Keď sa prebral, videl márnosti svojho života. Pochopil, že pred večnosťou sa nikam neukryje. Ani pred hlasom svedomia. V tej strašnej víchrici a búrke si kľakol v blate na poli na kolená, zopäl ruky k nebu a vykríkol: "Pane, čo chceš, aby som urobil?"
    Tak svet získal svätého Norberta. Vo veku tridsaťpäť rokov sa nechal vysvätiť za kňaza a stal sa s požehnaním pápeža potuľným kazateľom. Z Nemecka, kde sa narodil v roku 1082 musel odísť. Poznali ho tu ako roztopašného mladíka. Norbert predal celý nemalý majetok, rozdal ho chudobným a napomínal priateľov, aby sa spamätali, kým nebude neskoro. Tí ho za to znenávideli.
    Preto musel odísť za hranice a to do Francúzska. Tu sa stal obľúbeným kazateľom. Jeden z biskupov ho prehovoril, aby sa natrvalo usadil. Norbert súhlasil. Objavil nehostinné miesto v bažinách v Prémonštráte, kde postavil prvý kláštor. Založil nový mníšsky rád Premonštrátov, alebo tiež nazývaných Norbertínci, ktorí používali moderné kazateľské metódy. Využívali písané slovo a navštevovali verejné priestranstvá. Tieto metódy zdokonalili potom, ako založili druhý kláštor v Antverpách. Svätý otec vymenoval Norberta za arcibiskupa v Magdeburgu. Prišiel tam v rúchu žobráka. Strážnik arcibiskupského paláca nechcel žobráka vpustiť dnu. Keď zistil svoj omyl, padol na kolená, ale Norbert mu povedal: "Ty ma lepšie poznáš ako tí, čo ma do tejto hodnosti povýšili."
    V Nemecku ho prijali pri návrate s nadšením, ale keď začal naprávať nedostatky, cirkevní predstavitelia sa ho chceli násilím zbaviť. Musel z Magdeburgu utiecť. Zatiaľ sa rozpútal v cirkvi boj o pápežský stolec, ktorý hrozil rozkolom - schizmou. Norbert najprv riešil pomery v Ríme. Zároveň sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo aj na cirkevnom poli v Nemecku. Hneď po návrate z Ríma však svätý Norbert zomrel.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

5. jún
Bonifác

    Dnes majú v Nemecku sviatok. Spomínajú si na svätého Bonifáca. Jeho meno znamená v preklade dobro konajúci a dal mu ho pápež pri vysviacke za biskupa z vďaky za obrátenie Germánov. Nebol ich prvým misionárom, lebo na územie dnešného Nemecka chodili pred ním misionári z Írska, ale ako prvý dal cirkvi v Nemecku pevnú štruktúru. Ustanovil ju tu ako inštitúciu.
    Bonifác sa narodil v roku 673 v Anglicku v zámožnej rodine. Jeho sestra bola anglická kráľovná a jej dcéra, Bonifácova neter, bola svätá Walburga. Hoci bol v kláštore na výchove od siedmich rokov, kňazom sa stal vo veku tridsať rokov. Otec z neho chcel mať politika ako z dcéry mal kráľovnú. Ťažko ochorel a sľúbil Bohu, že syna dá do kláštora, ak vyzdravie.
    Bonifác sa neskôr neuspokojil s miestom riaditeľa cirkevnej školy, ktoré získal v mladosti, ale túžil po misii do Nemecka k pohanským kmeňom. Vybral sa tam a požiadal kráľa Frízov, aby smel hlásať kresťanstvo jeho kmeňu, ale neuspel. Frízi práve bojovali s kresťanskými Frankmi, preto odmietali aj ich náboženstvo. Bonifác sa musel vrátiť do Anglicka, ale nevzdal sa. Šiel za pápežom. Ten mu dal plnú moc na obrátenie Germánov spolu s listami pre biskupov a kráľov.
    Teraz začal Bonifác v Bavorsku. Odtiaľ šiel do Durínska a Frízska, kde už nevládol kráľ, čo ho predtým odmietol. V Hessensku zoťal symbol pohanstva - obrovský dub, o ktorom pohania verili, že v ňom býva boh hromu Odin. Pohania boli presvedčení, že Bonifáca za to Odin potrestá. Nič sa mu nestalo. Bonifác z duba zhotovil svätyňu svätého Petra a pohania prijali kresťanstvo. Pápež ho povolal do Ríma, kde ho vysvätil za najvyššieho biskupa pre germánske kmene. Práca sa mu darila. Franský kráľ ho podporoval a Bonifác povolal z Anglicka nových kňazov, mníchov aj radové sestry, ktoré pomáhali pri výchove nemeckých žien. Staval kostoly a kláštory po celom Nemecku.
    Nový pápež ho vymenoval za arcibiskupa a ustanovil ho za legáta, teda veľvyslanca Ríma s právom svätiť nových biskupov. Bonifác bol tretíkrát v Ríme. Po návrate rozdelil Bavorsko na štyri biskupstvá so strediskami v Salzburgu, v Rezne, vo Frizigene a aj pre náš ďalší vývoj dôležitom Pasove. V Mainzne sa stal Bonifác prvým mohučským metropolitom a prímasom celého Nemecka. Tým sa zavŕšila etapa vzniku cirkevnej hierarchie v Nemecku, ktorá ovplyvnila aj šírenie kresťanstva na Slovensku.
    Pre nás je osobitne radostný fakt, že sa Bonifác o nás zmienil v liste anglickému kráľovi. Napomínal panovníka vo vlasti, ktorý nežil mravným životom. Bonifác mu napísal: "Slovania chránia manželskú lásku tak horlivo, že sa žena vzpiera ďalej žiť, ak jej muž zomrie. Keď si teda pohania, ktorí nepoznajú pravého Boha, vážia čistotu, ako máš o nej zmýšľať ty, keď si kresťan?"
    Vo veku sedemdesiatpäť rokov Bonifác vysvätil svojho nástupcu za nového mohučského prímasa. Stal sa ním mních svätý Lulla. Bonifác zomrel ako mučeník. Pohanskí kňazi ho 5. júna v roku 755 vo Frízsku zavraždili. Stalo sa to v dnešnom meste Dokkum v Holandsku. Bonifác zakázal sprievodu bojovať s pohanmi, ktorí ich tu prepadli, so slovami: "Zložte zbrane a neodplácajte sa zlým za zlé! Dôverujte Bohu a trpte pre jeho česť. On spasí naše duše."
    Pochovali ho vo Fulde, kde opatrujú jeho bibliu preťatú mečom vrahov so stopami krvi svätého Bonifáca. Na jeho hrobe sa schádza každý rok konferencia nemeckých biskupov.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Svätí na každý deň - 4. jún: František Caracciolo

4. jún

František Caracciolo

    Väčšina mladých ľudí rozmýšľa, ako si vybudovať kariéru. Náš dnešný svätý František Caracciolo konal inak. Vo veku dvadsiatichpiatich rokov založil rád Menší rehoľní duchovní, ktorých volali marianisti, alebo tiež caracciolini. Mohlo by sa zdať, že teda bol úspešný mladý muž. Lenže táto rehoľa mala okrem tradičných rehoľných sľubov, akými sú sľub chudoby, čistoty a poslušnosti aj štvrtý sľub. Ten sľub hovoril: nikdy neprijať žiadnu cirkevnú hodnosť.
    Zároveň cieľom rehole Františka Caraccioleho bolo starať sa nielen o chorých, ale najmä o väzňov. Teda sľub neprijať žiadnu hodnosť, žiaden úrad bol akoby proti logickému snaženiu mladosti po tituloch, uznaniach a inej svetskej sláve.
    V tomto prípade Františkovi ako zakladateľovi rádu priniesli sľuby náklonnosť samotného pápeža, ktorý rád potvrdil bulou. Príprava väzňov na večnosť bola krásnym poslaním. Ľudia vo väzení sú trestaní za svoje hriechy a zlé skutky už za živa, ale to neznamená, že nemajú nádej na spasenie vo večnosti. Nik z ľudí o nikom nemôže povedať, že je zatratený. Preto František Caracciolo chcel, aby aj väzni mali nádej. Poznal sám, čo je to byť v očiach iných akoby zatratený.
    V mladosti ťažko ochorel. Jeho choroba mu znetvorila tvár. Každý sa od neho stránil. Bol chorobou poznačený a ľudia si vytvárali o ňom názor podľa predsudkov. Presne tak ako sa iní ľudia pozerali a pozerajú sa aj dnes na väzňov. Potom títo ľudia rýchlo strácajú nádej na polepšenie sa po opustení múrov väzníc. Už sú poznačení. Podobne ako František Caracciolo. Preto sa rozhodol založiť rehoľu. Rehoľníci sa sami zriekli dopredu možnosti robiť kariéru a venovali sa len otázkam prípravy iných na večnosť.
    František Caracciolo sa narodil v roku 1563 v talianskych Abruzzách v slávnej rodine. Jeho príbuzní boli známi v Neapole v časoch jeho kráľovstva. Teda nebol chudobný. Rozhodol sa pre dobrovoľnú chudobu. Najmä potom, ako sa zasvätil Panne Márii a jeho ťažká choroba zázrakom zmizla. Po vyzdravení rozdal majetok biednym a vstúpil do kňazského seminára v Neapole.
    Tu bol za dva roky štúdia predčasne vysvätený za kňaza ako mimoriadne nadaný študent. Začínala sa pred ním otvárať sľubná kariéra. František Caracciolo poznal vrtkavosť svetského šťastia. Preto sa rozhodol založiť rád, v ktorom sa dopredu jeho členovia zriekli všetkých hodností. Len tak sa mohli venovať najbiednejším a väzňom.
    Pápež bulou potvrdil novú reholu v roku 1588. Svätý otec poslal Františka do Španielska, aby aj tam založil kláštor rádu. Tu Carracciola kráľ neprijal, nuž sa vrátil do Ríma. Pokúsil sa ešte raz prísť založiť kláštor do Madridu, čo sa mu nakoniec podarilo a španielsky kráľ ho teraz prijal veľmi vľúdne. Po návrate zo Španielska náhle ochorel. Zomrel 4. júna v roku 1608. František Caracciolo zomieral tak, že v jednej ruke držal kríž a v druhej obrázok Panny Márie. Povedal: "Poďme! Poďme duša moja, do neba!" Zomrel vo veku štyridsiatichštyroch rokov.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Svätí na každý deň - 3. jún: Karol Lwanga a spoločníci

3. jún

Karol Lwanga a spoločníci

    Dnešný deň si pripomíname mučeníkov Afriky. Sú pomenovaní podľa hlavného kráľovského pážaťa. Bol ním Karol Lwanga, ktorý bol 3. júna v roku 1886 v Ugande upálený ako prvý z nich. Za ním šli na smrť dvanásti ďalší mučeníci.
    Karol Lwanga deň pred odsúdením na smrť tušil, čo sa stane. V noci sa modlil s katechumenmi - teda so žiakmi pripravujúcimi sa na krst, v kráľovom paláci. Štyroch ešte stihol pokrstiť. Chcel, aby šli na smrť už ako kresťania. Na druhý deň si dal kráľ Ugandy zavolať pážatá. Nakázal im, aby vystúpili tí, ktorí sa modlia: "Tí z vás, ktorí sa nemodlia, nech zostanú po mojom boku."
    Keď kráľ videl, že ku Karolovi Lwangovi pristúpilo pätnásť ďalších pážat a palácových strážcov, veľmi sa nahneval. Kričal na nich: "Vy sa naozaj modlíte?!"
    A oni odpovedali: "Áno, pane, my sa naozaj modlíme!"
    Kráľ bol veľmi nahnevaný, keď sa znova pýtal: "A chcete sa aj naďalej modliť?"
    Odpovedali mu: "Áno, až do smrti!"
    Kráľ na to povedal: "Tak ich zabite!" Rozsudok bol vynesený. Pritom kráľ Ugandy pôvodne s kresťanmi sympatizoval. Bol koniec 19. storočia. Kresťania začali v Afrike plniť dôležitú úlohu pri výchove nových generácií. Aj ugandský kráľ túžil po kresťanskej viere. Odmietal sa však vzdať starej morálky. To bol dôvod, prečo kresťanov znenávidel. Mal k tomu po ruke aj pokušiteľa zo svojich poddaných. Jedného z nich práve kresťania odhalili, že chystal kráľovraždu. Ugandský panovník si ho v zvrátenej morálke nechal aj napriek tomu pri sebe.
    Tomuto odhalenému vrahovi sa podarilo časom kráľa priviesť na myšlienku, že veriaci sú vlastne špióni vyzvedajúci pre cudzie európske mocnosti. A tak dal kráľ zavraždiť anglikánskeho biskupa. Jakub Haunington zomrel vraj ako špión spolu s kresťanmi, ktorí predtým zachránili kráľovi život. Tí sú dnes tiež uctievaní ako svätí spolu s umučeným Karolom Lwangom a jeho ďalšími dvanástimi umučenými pážatami ugandského kráľa.
    Pôvodne boli odsúdení šestnásti, ale traja dostali milosť. Tí potom dosvedčili všetky okolnosti procesu, ktorý sa viedol s mučeníkmi. Medzi nimi okrem Karola Lwangu vynikal katov syn. Odmietol slobodu, ktorú mu vybavil vďaka funkcii hlavného kata jeho otec. Ten dal syna násilne odviesť z cely odsúdených. Páža pôvodne odsúdené na smrť preto, že konvertovalo na kresťanstvo, sa k mučeníckym priateľom na druhý deň vrátilo so slovami: "Ja nechcem ujsť, chcem zomrieť so svojimi priateľmi!"
    Kat bol zúfalý. Trinásť odsúdencov šli za živa upáliť. Zviazali ich do balíkov po dvojiciach spolu. Zrazu kat rozviazal svojho syna. Zložil ho dole z hranice a prosil ho, aby odišiel. Vtedy mu syn povedal: "Kráľ ti rozkázal zabiť ma. Tak ma zabi, chcem zomrieť pre Ježiša Krista!"
    Na to otec a kat v jednej osobe požiadal iného kata, aby zaňho dokončil toto smutné dielo. Katovho syna zviazali a dali späť na hranicu k jeho druhom, s ktorými zomrel v plameni. Dohromady šlo o dvadsaťdva mučeníkov z Ugandy, na ktorých si dnes spomíname. Ich smrť priviedla ku kresťanstvu milióny Afričanov, ktorí si na nich dnes spomínajú a uctievajú ich pamiatku v Kampale v hlavnom meste Ugandy.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)