Svätí na každý deň - 6. jún: Norbert

6. jún

Norbert

    V Jasove pri Košiciach majú dnes sviatok. Pripomínajú si tu v jedinom premonštrátskom opátstve na Slovensku zakladateľa tohto rádu svätého Norberta. Ten zomrel 6. júna v roku 1134 vo veku päťdesiatdva rokov. Zanechal po sebe monumentálne dielo spásy, ktoré neustále oslovuje nové generácie veriacich.
    Norbert je pochovaný pre Slovákov v známom meste a to v Prahe v premonštrátskom kostole na Strahove. Pritom stačilo málo a Norbert by prežil svoj život úplne fádne a prázdno. Príliš zavčasu totiž dosiahol vysoké štátne pocty a žil ľahtikárskym životom. A to aj v čase, keď vykonával funkciu subdiakona a kanonika dokonca na cisárskom dvore. Venoval sa veselým zábavám a hoci bol nemeckým panovníkom menovaným do hodnosti kaplána, nemienil sa nechať vysvätiť za kňaza.
    Vtedy prišlo u Norberta k obráteniu, ktoré sa právom porovnáva s obrátením Šavla na apoštola Pavla. Norbertovmu obráteniu sa priznáva moc božskej prozreteľnosti. Norbert sa raz vybral vyparádený na koni za priateľmi na veselú zábavu, keď ho na poli zastihla strašná búrka. Blesk tresol priamo pred koňa do zeme a jazdec spadol na pole tak nešťastne, že bol niekoľko hodín v bezvedomí. Keď sa prebral, videl márnosti svojho života. Pochopil, že pred večnosťou sa nikam neukryje. Ani pred hlasom svedomia. V tej strašnej víchrici a búrke si kľakol v blate na poli na kolená, zopäl ruky k nebu a vykríkol: "Pane, čo chceš, aby som urobil?"
    Tak svet získal svätého Norberta. Vo veku tridsaťpäť rokov sa nechal vysvätiť za kňaza a stal sa s požehnaním pápeža potuľným kazateľom. Z Nemecka, kde sa narodil v roku 1082 musel odísť. Poznali ho tu ako roztopašného mladíka. Norbert predal celý nemalý majetok, rozdal ho chudobným a napomínal priateľov, aby sa spamätali, kým nebude neskoro. Tí ho za to znenávideli.
    Preto musel odísť za hranice a to do Francúzska. Tu sa stal obľúbeným kazateľom. Jeden z biskupov ho prehovoril, aby sa natrvalo usadil. Norbert súhlasil. Objavil nehostinné miesto v bažinách v Prémonštráte, kde postavil prvý kláštor. Založil nový mníšsky rád Premonštrátov, alebo tiež nazývaných Norbertínci, ktorí používali moderné kazateľské metódy. Využívali písané slovo a navštevovali verejné priestranstvá. Tieto metódy zdokonalili potom, ako založili druhý kláštor v Antverpách. Svätý otec vymenoval Norberta za arcibiskupa v Magdeburgu. Prišiel tam v rúchu žobráka. Strážnik arcibiskupského paláca nechcel žobráka vpustiť dnu. Keď zistil svoj omyl, padol na kolená, ale Norbert mu povedal: "Ty ma lepšie poznáš ako tí, čo ma do tejto hodnosti povýšili."
    V Nemecku ho prijali pri návrate s nadšením, ale keď začal naprávať nedostatky, cirkevní predstavitelia sa ho chceli násilím zbaviť. Musel z Magdeburgu utiecť. Zatiaľ sa rozpútal v cirkvi boj o pápežský stolec, ktorý hrozil rozkolom - schizmou. Norbert najprv riešil pomery v Ríme. Zároveň sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo aj na cirkevnom poli v Nemecku. Hneď po návrate z Ríma však svätý Norbert zomrel.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)