3. jún
Karol Lwanga a spoločníci
Dnešný deň si pripomíname mučeníkov Afriky. Sú pomenovaní podľa hlavného kráľovského pážaťa. Bol ním Karol Lwanga, ktorý bol 3. júna v roku 1886 v Ugande upálený ako prvý z nich. Za ním šli na smrť dvanásti ďalší mučeníci.
Karol Lwanga deň pred odsúdením na smrť tušil, čo sa stane. V noci sa modlil s katechumenmi - teda so žiakmi pripravujúcimi sa na krst, v kráľovom paláci. Štyroch ešte stihol pokrstiť. Chcel, aby šli na smrť už ako kresťania. Na druhý deň si dal kráľ Ugandy zavolať pážatá. Nakázal im, aby vystúpili tí, ktorí sa modlia: "Tí z vás, ktorí sa nemodlia, nech zostanú po mojom boku."
Keď kráľ videl, že ku Karolovi Lwangovi pristúpilo pätnásť ďalších pážat a palácových strážcov, veľmi sa nahneval. Kričal na nich: "Vy sa naozaj modlíte?!"
A oni odpovedali: "Áno, pane, my sa naozaj modlíme!"
Kráľ bol veľmi nahnevaný, keď sa znova pýtal: "A chcete sa aj naďalej modliť?"
Odpovedali mu: "Áno, až do smrti!"
Kráľ na to povedal: "Tak ich zabite!" Rozsudok bol vynesený. Pritom kráľ Ugandy pôvodne s kresťanmi sympatizoval. Bol koniec 19. storočia. Kresťania začali v Afrike plniť dôležitú úlohu pri výchove nových generácií. Aj ugandský kráľ túžil po kresťanskej viere. Odmietal sa však vzdať starej morálky. To bol dôvod, prečo kresťanov znenávidel. Mal k tomu po ruke aj pokušiteľa zo svojich poddaných. Jedného z nich práve kresťania odhalili, že chystal kráľovraždu. Ugandský panovník si ho v zvrátenej morálke nechal aj napriek tomu pri sebe.
Tomuto odhalenému vrahovi sa podarilo časom kráľa priviesť na myšlienku, že veriaci sú vlastne špióni vyzvedajúci pre cudzie európske mocnosti. A tak dal kráľ zavraždiť anglikánskeho biskupa. Jakub Haunington zomrel vraj ako špión spolu s kresťanmi, ktorí predtým zachránili kráľovi život. Tí sú dnes tiež uctievaní ako svätí spolu s umučeným Karolom Lwangom a jeho ďalšími dvanástimi umučenými pážatami ugandského kráľa.
Pôvodne boli odsúdení šestnásti, ale traja dostali milosť. Tí potom dosvedčili všetky okolnosti procesu, ktorý sa viedol s mučeníkmi. Medzi nimi okrem Karola Lwangu vynikal katov syn. Odmietol slobodu, ktorú mu vybavil vďaka funkcii hlavného kata jeho otec. Ten dal syna násilne odviesť z cely odsúdených. Páža pôvodne odsúdené na smrť preto, že konvertovalo na kresťanstvo, sa k mučeníckym priateľom na druhý deň vrátilo so slovami: "Ja nechcem ujsť, chcem zomrieť so svojimi priateľmi!"
Kat bol zúfalý. Trinásť odsúdencov šli za živa upáliť. Zviazali ich do balíkov po dvojiciach spolu. Zrazu kat rozviazal svojho syna. Zložil ho dole z hranice a prosil ho, aby odišiel. Vtedy mu syn povedal: "Kráľ ti rozkázal zabiť ma. Tak ma zabi, chcem zomrieť pre Ježiša Krista!"
Na to otec a kat v jednej osobe požiadal iného kata, aby zaňho dokončil toto smutné dielo. Katovho syna zviazali a dali späť na hranicu k jeho druhom, s ktorými zomrel v plameni. Dohromady šlo o dvadsaťdva mučeníkov z Ugandy, na ktorých si dnes spomíname. Ich smrť priviedla ku kresťanstvu milióny Afričanov, ktorí si na nich dnes spomínajú a uctievajú ich pamiatku v Kampale v hlavnom meste Ugandy.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára