Zo Spišskej Belej je mestečko poučenia
„Ľudia, ktorí dlhšie neboli v Spišskej Belej, ako sem prídu hovoria, že je to neskutočná zmena, ktorá sa tu udiala,“ vyznáva sa rímskokatolícky farár Peter Petrek z rímsko - katolíckeho farského úradu, kde v podstatranskom mestečku pôsobí už deviaty rok. „Nám mnohí ľudia závidia pána primátora a jeho ľudí, ktorí dokážu z rôznych grantov, zdrojov, medzi ktorými sú aj európske fondy, nájsť dostatok investícií na obnovu a výstavbu.“ Novú strechu získal aj kostol sv. Antona Pustovníka v centre mesta. Ide o najmodernejšiu titan-zinkovú krytinu, ktorej úžitkový vek je až na sto rokov a v zahraničí sa bežne používa na chránené pamiatky, akým je aj chrám spolu s farou.
Opäť aktuálna jantárová cesta
Ešte pred desiatimi rokmi bolo mestečko pod Vysokými Tatrami Spišská Belá spomínané najmä pre známu tabakovú fabriku. Tá však zanikla. A zdalo sa, že tu už len líšky budú dávať dobrú noc. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa však táto odveká križovatka obchodných ciest naraz prebudila ako po dlhom zimnom spánku. Spišská Belá leží totiž na jantárovej ceste prepájajúcej sever a juh Európy. Až do 9. storočia sa odhaduje vek pôvodnej kaplnky sv. Antona Pustovníka, ako sa dnes volá kostol v pamiatkovej zóne. Kaplnka bola opevnená a slúžila na ochranu obchodných karaván. Dnes sa teda táto križovatka spájajúca aj obchodné cesty východu so západom opäť obnovuje.
Spišská Belá má historické korene až v dobe bronzovej 3500 rokov pred Kristom. K významným nálezom patria tri meče z doby bronzovej z belianskych rašelinísk Krivý kút a z Trstenných lúk, kde sa po roku 2000 zrazu objavili vzácne živočíchy bobry. Práve tie priviedli Belančanov opäť k miestam vyťaženej rašeliny, kde dnes už majú vybudovanú aj kópiu pôvodného kolového obydlia pravekého človeka, ktoré sa tu pri ťažbe rašeliny našlo v minulom storočí. Z projektov rezortu životného prostredia začali rašeliniská opäť revaitalizovať.
Aj farárov láka cyklochodník
Európske projekty tu neslúžia len na obnovu, revitalizáciu, či rozvoju turistického ruchu v meste, ale aj na ochranu a obnovu prírodných zdrojov. K najpopulárnejším oblastiam patrí Beliansky rybník a odtiaľto vedúci desaťkilometrový cyklochodník do Tatranskej Polianky postavený taktisto z prostriedkov operačného programu cezhraničnej spolupráce. Evanjelický farár Martin Fečko si o ňom myslí: „Boli to dobre investované prostriedky, cyklochodník využívajú všetky vekové skupiny, aj náš zborový dozorca brat Jozef Gemza a aj pre mňa je inšpiráciou, aby som si obul kolieskové korčule.“
„V meste sa stavajú domy až na troch miestach, takže sa rozrastá,“ vysvetľuje miestny rybár František Hrušovský: „Stavajú sa aj nájomné sociálne byty. Tabakový závod síce zanikol, ale na jeho mieste dnes vyrábajú komponenty do pračiek, sú tu pobočky firiem z Popradu, ale aj výroba kuchynského nábytku, takže sú aj pracovné príležitosti.“ Preto podľa Františka Hrušovského Spišská Belá má veľkú perspektívu a na záver dodáva: „A to všetko vďaka tomu, že máme primátora, ktorý to dokáže z rôznych fondov poskladať na prospech našich občanov.“
Nadštandardné turistické služby
„Nielen obyvateľstvo je spokojné, ale rozvíja sa nám aj turistický ruch,“ hovorí primátor mesta JUDr. Štefan Bieľak o rekonštrukcii centrálnej mestskej zóny z Regionálneho operačného programu, odkiaľ získali takmer 1,3 milióna eur. „Vzniklo nám tu námestie pred radnicou na zhromažďovanie občanov, ale zároveň sa dotvorila historická cesta mestom,“ vysvetľuje Štefan Bieľak, ktorý sa snaží prepájať jednotlivé európske projekty do zmysluplného celku. Vďaka zasa operačnému programu cezhraničnej spolupráce „sme osadili informačné tabule s dvadsiatimi zastaveniami mestom v jazykových mutáciách. Turisti si môžu v našom informačnom centre zadarmo požičať audio sprievodcu, ktorý im všetko vysvetlí a povie.“
Evanjelický pán farár Martin Fečko to tiež vysoko oceňuje: „Pre evanjelickú cirkev je náučný chodník mestom veľkým prínosom, lebo náš cirkevný zbor má bohatú históriu a turisti si môžu o nej prečítať informácie už pred farskou budovou a pred kostolom. Je to možno aj výzva, aby navštívili kostol, alebo aj farský úrad, kde máme zriadenú pamätnú izbu Samuela Webera.“ Kňaz Samuel Weber patrí k významným slovenským historikom, ktorý tu žil a tvoril na prelome 19. a 20. storočia. V Spišskej Belej napísal viacero významných historických a iných kníh, ktoré uchovávajú aj v jeho pamätnej izbe na fare, po ktorej vás farár Martin Fečko s radosťou prevedie.
Dobrovoľní hasiči ako pýcha mesta
Takto v Spišskej Belej vzniklo mestečko poznávania a poučenia s obnovenými fasádami renesančných meštiackych domov, zrekonštruovanými námestiami, opravenými historickými pamiatkami vzácnej historickej mestskej zvonice, kaštieľa v časti Strážky, kde má expozíciu Slovenská národná galéria a s dvomi múzeami tunajšieho rodáka slávneho matematika, optika a zakladateľa modernej fotografie Jozefa Maximiliána Petzvala a múzea tu pôsobiaceho lekára, botanika a ľudomila Tomáša Geisingera.
Evanjelický kňaz Samuel Weber v Spišskej Belej založil v roku 1878 dobrovoľný hasičský zbor, ktorého bol až do smrti v roku 1908 predsedom. Hasičský zbor je dnes známy aj z najťažšej slovenskej súťaže v Bratislave, kde sa beží na čas v plnej hasičskej zbroji na 23. poschodie budovy Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v rámci memoriálu Vladimíra Ružičku – hasiča, ktorý zomrel pri plnení pracovných povinností. Predseda zboru Maroš Vaverčák zo Spišskej Belej bol členom družstva profesionálnych hasičov, ktorí túto súťaž vyhrali v roku 2007 a preto môže nosiť aj víťaznú prilbu.
Budovu hasičskej stanice rekonštruovali z Regionálneho operačného programu. Vedúci stavebného útvaru mesta Ing. Štefan Vilga hovorí, že „obnovenie technického stavu budovy hasičskej zbrojnice je pre náš dobrovoľný hasičský zbor čosi ako odmena za to, čo všetko robia nielen pri ochrane a zabezpečovaní bezpečnosti v meste a okolí, ale aj pri výchove mládeže.“
Dobrovoľný hasičský zbor vedie Maroš Vaverčák, ktorý je profesionálnym hasičom v Kežmarku a tomuto povolaniu sa venuje aj vo voľnom čase doma v Spišskej Belej. Takisto je so stavom novej hasičskej budovy spokojný: „Máme vyše päťdesiat členov, z ktorých viac ako dvadsať chodí k zásahom, pričom sa striedame tak, aby dobrovoľná hasičská služba bola priebežne v meste zabezpečená neustále." Kto si myslí, že dobrovoľní hasiči nemajú veľa práce, toho ľahko vyvedie z omylu: "Za rok máme okolo pätnásť zásahov, kým trebárs okrskový dobrovoľný hasičský zbor ich má okolo desať. Snažíme sa pomáhať aj v iných okrskoch a byť naporúdzi profesionálnym hasičom."
Strojník Jozef Lorenčík ho dopĺňa: "Zasahujeme najmä pri vypaľovaní trávy v blízkosti mestských lesov, čo je častý jav v blízkosti rómskych osád, ale v minulom roku sme zasahovali aj pri ekologickej hrozbe zamorenia vodných tokov ropnými látkami, ktoré sa mohli dostať aj do miestnej rieky Poprad, čomu sme však našťastie zabránili." Jozef Lorenčík zároveň v mestskom dobrovoľnom hasičskom zbore pracuje s deťmi: "Niekedy je to ťažšie, keď prichádzajú do puberty, inokedy sa nám však darí viac."
Mladí hasiči na scéne
Momentálne sa Jozef Lorenčík teší, lebo v Spišskej Belej sa im podarilo dať dokopy družstvo dorasteniek. Pätnásťročná Ivana má byť prečo na členstvo v družstve hrdá: "K hasičskému zboru ma pritiahol brat, ale pravdou je, že tu pôsobí aj moja staršia sestra a dobrovoľnými hasičmi boli aj moja mama a otec, takže sú radi, že pokračujem v tejto rodinnej tradícii."
Počas každoročných osláv sv. Floriána – patróna hasičov, či pri iných významných udalostiach pre mesto sa prehliadka hasičskej techniky stáva vyhľadávanou atrakciou. Vďaka ako hovorí primátor mesta Štefan Bieľak „synergii prepojenia projektov z európskych zdrojov začína konečne naše mestečko žiť aj turistickým ruchom.“ Teda dobre realizované projekty prinášajú ďalšie širšie efekty. „Tá návštevnosť začína byť celkom slušná a to nielen z okolitých krajín, akými sú Poľsko, Česko, Maďarsko, Ukrajina, ale aj z nemecky hovoriacich štátov únie, pričom turista dostane bezplatne ručne maľovanú mapu s pamiatkami, čo sa návštevníkom veľmi páči. Takže okrem pomoci občanom, že sa im mesto zmodernizovalo, majú európske projekty širšie synergické efekty.“
Hasič Jozef Lorenčík zasa dodáva, že vďaka európskemu projektu prestavby hasičskej stanice sa im darí viac oslovovať mládež: "Nie som učiteľ, aby ma deti nasledovali, pracujem v mestskom podniku a mám to ťažšie ich osloviť. Takéto priestory a podpora mesta pri financovaní našej techniky však vytvárajú predpoklady, aby sme boli pre mládež atraktívni." teší sa aj z mladších žiakov, ktorí súťažia zatiaľ v detskej kategórii Plameň.
Jeden z nich deväťročný Oliver dokáže už všeličo. Aj trebárs uviazať striekačku, aby ju mohli na lane vytiahnuť k zásahu, lebo "tam kde nie je výťah, je to nutné urobiť to takto." Na otázku, prečo sa dal k hasičom, pohotovo odpovedá: "Tie autá výborne vyzerajú. Majú skvelé húkačky. A môžeme zachrániť veľa prírody, ak sa naučíme hasiť požiare pri vypaľovaní trávy." Jedným dychom dodáva, že pri skutočnom zásahu ešte nebol, keďže "otec sa ma bojí ešte k nemu pustiť." Verí však, že raz bude aj on skutočným hasičom.
Oliver však dokáže so zanietením hovoriť o tom, že hasič musí mať píšťalku, aby oznámil, kde sa nachádza, prípadne hovorí o dýchacích prístrojoch do zadymených priestorov, ktoré musia byť nastavené na dvojku, lebo potom dajú pískaním signál, že zadymený priestor musí hasič rýchlo opustiť, "aby sa nezadusil." Ďalší jeho kamaráti Matúš a Marek obdivujú staré hasičské auto z roku 1952 Praga RN, ktoré v Spišskej Belej idú práve renovovať.
Matúš už bol v špeciálnej hasičskej veste aj vo vode v miestnom rybníku: "Tá vesta nadnáša takmer ako nafukovačka."
Marek zase viaže na tréningu tie najlepšie uzly: "Sú jednoduché, ale sú aj zložitejšie, teraz viažem námornícky." Vo výbave majú totiž aj čln, s ktorým dobrovoľní hasiči zasahujú na vodných plochách.
Oheň namiesto fitnes centra
Stanka z družstva dorasteniek sa priznáva, že "počas súťaže je to riadny fyzicky výkon. Niekedy schudnem aj celé kilo, viac než vo fitnes centre. Zatiaľ sa nám podarilo vyhrať okresnú súťaž v Kežmarku, čo nás veľmi teší."
Danka skúsenosti dorasteniek zhrnula do pôsobivého vyznania: "Jednoducho nás to baví pomáhať ľuďom, alebo sa teda ešte na to pripravovať, aby sme to zvládli aj v živote."
Strojník Štefan Želonka je zamestnaný v poľnohospodárskej firme: "To, že som dobrovoľný hasič, je pre mňa v práci výhodou. Moji nadriadení sa na mňa spoliehajú, že im pomôžem radami na opatrenia vedúce k lepšej bezpečnosti pri práci."
Predseda dobrovoľného hasičského zboru Maroš Vaverčák vie, že iné dobrovoľné zbory momentálne po obciach zanikajú pre malý záujem: "Niekde majú techniku už len na oprašovanie. Preto je to taký zázrak v Spišskej Belej, že my na technike skutočne zasahujeme." Bez pomoci mesta by to nešlo. Momentálne majú na výjazdy dve autá. Vyradenú Liaz-ku 101 L od kežmarských hasičov, ktorú však uprednostnili pred možnosťou kúpy nového auta Iveco Daily: "Tá liazka bola v plnej výbave s dýchacími prístrojmi aj s hadicami," vysvetľuje Maroš Vaverčák: "A nové Iveco Daily nemalo výbavu, ba je ešte aj nižšie, takže do nášho podtatranského lesného regiónu ťažšie využiteľné. Druhým autom je ešte staršia liazka typ RTHP CAS 25, ale tiež veľmi účinná, takže sme s ňou spokojní."
Počítač nie je pravým detstvom
Zišla by sa im nová "motorka", ako sa v hasičskej terminológii hovorí súťažnej striekačke, ale tá stojí okolo desať tisíc eur, čo je momentálne nad ich možnosti. Majú však aj iné priority. Pritiahnuť do hasičského krúžku pri Centre voľného času ešte viac detí, lebo ako dôvodí ich vedúci Jozef Lorenčík, "vysedávanie len pred počítačom nie je žiadne detstvo." V hasičskej zbrojnici majú okrem nových toaliet, či spŕch aj zasadačku - klubovňu, kde opatrujú historické artefakty, ku ktorým patrí pôvodná hasičská trúbka. Na nej sa kedysi v Spišskej Belej oznamoval požiar a strapce mala preto, že trubač šiel na špeciálne vystrojenom koni po meste a trúbil na poplach.
Európsky projekt revitalizácie centra Spišskej Belej z Regionálneho operačného programu za viac ako 1,2 milióna eur priniesol zasa aj ďalšie prekvapenia. Ako primátor Štefan Bieľak s úsmevom rozpráva, vôbec v meste nemali informácie, kde stáli pôvodné historické mlyny. Pri rekonštrukcii centra však narazili na nové nálezy a aj starší pamätníci si spomenuli, že kedysi v detstve im ich zasa starí otcovia a mamy rozprávali, kde stáli mlyny pre mesto a široké okolie. Takto sa vytvára vzťah k rodisku, k miestu, kde ľudia žijú: „Objavili sa nielen mlyny, ale aj pozostatky historických píl poháňaných vodnou silou, čo boli práve tie miesta, ktoré sa rekonštruovali, o čom sme vôbec netušili.“ Podľa Bieľaka, na miesto objavov nastúpili pamiatkari, urobil sa archeologický prieskum a potvrdili sa staré legendy, o ktorých sa nevedelo, či sú pravdivé. „Najväčším prekvapením však bolo objavenie chodby vedúcej krížom popod námestie nevedno odkiaľ a kam. Uvažuje sa, že mohlo ísť o ochranu, či bezpečnosť občanov, ale stále sú to len dohady."
Skutočne využiteľné vedomosti
Z Regionálneho operačného programu vynovili v Spišskej Belej aj miestnu základnú školu J. M. Petzvala. Vedúca odboru školstva Mgr. Amália Lacušová je s projektom nadmieru spokojná: "Vďaka energetickým úsporám, ktoré sme dosiahli zateplením a obnovením budovy školy, sme mohli ušetrené prostriedky použiť na sociálne a iné aktivity mesta."
Škola získala dve počítačové učebne, čo privítali najmä deti. Deviatak Marcel oceňuje fakt, že "internetové pripojenie v školských učebniach je oveľa rýchlejšie, než máme doma." Preňho je tento fakt dôležitý, lebo sa hlási na strednú grafickú školu a tu už na základnej škole "máme v počítačových učebniach stále nové programy." Ich znalosť mu teda pomôže na strednej škole.
Michaela a Janka sa chystajú tiež na stredné školy. Jedna na bilingválne gymnázium a druhá na strednú umeleckú školu do Kežmarku.
Siedmačke Gabike sa v Spišskej Belej veľmi páči a zatiaľ nevie, kde by sa tu neskôr mohla v živote uplatniť, lebo rozmýšľať o tom má ešte dosť času. Naopak, jej kamarátka Mária je deviatačka a dochádza sem do školy z obce Podhorany, pričom už vie, že ide na strednú pedagogickú školu do Prešova a neskôr sníva o vysokej škole, kde by rada študovala pedagogiku pre prvý stupeň jedna až štyri: "Malé deti sú najmilšie pri učení." A práve sem by sa najradšej po štúdiach vrátila. Podtatranský región v Prešovskom samosprávnom kraji má tradične najvyšší prírastok obyvateľstva na Slovensku, takže sa neobáva, že nebude mať koho učiť.
Deviatak Michel prišiel do Spišskej Belej s rodičmi z Kanady, kde boli za prácou a v domovine sa mu páči práve pre región Vysokých Tatier. Vedľa neho sediaca spolužiačka Janka bude študovať ďalej propagačné výtvarníctvo. Modernizovaná základná škola im umožňuje získať dobrý východiskový bod pre ďalšie uplatnenie.
Z Bratislavy do malého mesta
Špeciálna jazyková učebňa, ktorá vznikla vďaka operačnému programu, je však tou skutočnou hodnotou, akou sa na základnej škole J. M. Petzvala právom chvália.
Mladá učiteľka angličtiny Mgr. Dagmar Buričová môže porovnávať: "Do Spišskej Belej som sa prisťahovala z Bratislavy. Učím tu druhý rok a bola som veľmi prekvapená vybavením tejto školy s interaktívnymi tabuľami a jazykovým laboratóriom, kde majú deti k dispozícii sluchadlá. Môžu si tak látku opakovať s audioprehrávačmi, čo im umožňuje si ju lepšie zapamätať a upevniť si tak svoje vedomosti."
Škola má 21 krúžkov a navštevujú ju žiaci z ďalších piatich spádových obcí. Z európskych zdrojov získala na obnovu viac ako 1,1 milióna eur, vďaka čomu zrekonštruovali aj telocvičňu, kde dnes deti trénujú viaceré športy.
Zástupkyňa riaditeľa Mgr. Viera Konečná si preto myslí: "Dúfame, že naše deti budú mať lepší život. Snažíme sa ich v našej škole čo najlepšie naň zorientovať, preto sme radi, že im môžeme poskytnúť vzdelanie na najnovšej počítačovej technike a s kvalitným vybavením."
Zdraví bohatí aj chudobní
Spišská Belá získala mestské práva už v roku 1271 a hoci nemá stotisíc, ani desaťtisíce obyvateľov, patrí dnes ku klenotom slovenských spišských miest. Mgr. Amália Lacušová si myslí, že Spišská Belá si to právom zaslúži: "V okolitých mestách, či sú to Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, alebo Bardejov, či v okolitých obciach, nikde nenájdete také pestré multikulturálne obyvateľstvo ako práve u nás. Žijú tu príslušníci ukrajinskej, maďarskej, nemeckej, židovskej, poľskej, či goralskej národnosti spolu so Slovákmi. A medzi nimi nájdete členov katolíckej, evanjelickej, grékokatolíckej, či židovskej cirkvi. A všetci v mieri a spokojnosti." Nečudo, že Amália Lacušová patrí k ďalšej zaujímavej "menšine" ľudí z hlavného mesta Slovenska z Bratislavy, ktorí sa prisťahovali do kraja pod Belianskymi Tatrami, kde majú veľa zaujímavostí. Patrí k nim na prvých miestach aj Belianska jaskyňa, ktorá má 860 schodov a stabilnú teplotu po celý rok plus 5 stupňov Celzia.
Amália Lacušová dodáva: "V sezóne sa do jaskyne bez telefonického objednania ani nedá dostať. Chodia do nej takmer všetci občania pravidelne, lebo má vynikajúce účinky na choroby dýchacích ciest a zdraví chcú byť všetci, nielen bohatí, ale aj chudobní."
CELKOVÉ NÁKLADY
265 052,72 eur
VÝŠKA NENÁVRATNÉHO PRÍSPEVKU
225 297,36 eur
ZAČIATOK A UKONČENIE REALIZÁCIE
10/2009 - 07/2012
OS 4 – REGENERÁCIA SÍDEL – INFRAŠTRUKTÚRA NEKOMERČNÝCH ZÁCHRANNÝCH SLUŽIEB
Cieľom opatrenia 4.2. je zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie zariadení nekomerčných záchranných služieb vrátane obstarania ich vybavenia.
Stanislav Háber
snímky autor
