Svätí na každý deň - 19. máj: Peter Celestín

19. máj
Peter Celestín
 Máloktorý svätec bol vystavený pred toľkú prehnanú pozornosť od nábožného ľudu ako svätý Peter Celestín. Dokonca ho táto pozornosť urobila štvormesačným pápežom. Narodil sa v Taliansku v roku 1215 v rodine dvanástich detí. Vo veku piatich rokov mu zomrel otec a matka jedenásť synov dala na remeslo, kým Peter Celestín ako jediný šiel do škôl. Vážil si túto obetu chudobnej rodiny a snažil sa učiť čo najlepšie.
 Keď mal dvadsať rokov, svet sa mu sprotivil a preto sa utiahol do jaskyne. Tu sa modlil a postil tri roky, lenže chýr o jeho svätosti sa rozniesol a začali k nemu chodiť ľudia v celých procesiách. Dobrá povesť mu pripravila nemálo trápenia aj vtedy, keď si ho všimla cirkev a ponúkla mu, že ho vysvätia za kňaza. Peter Celestín to odmietal, lebo poukazoval na fakt, že ani svätý Benedikt nebol kňazom. On chcel byť len pustovníkom, teda na najnižšom cirkevnom stupni sám len s Bohom.
 Nakoniec bol v Ríme vysvätený za kňaza, kde žil dva roky. Potom odišiel späť do milovanej samoty do jaskyne, kde žil päť rokov. Tu vznikla družina jeho nasledovníkov. Spoločne postavili kláštor, v ktorom žili podľa zásad svätého Benedikta a pápež potvrdil ich názov Bratia Ducha Svätého. Po Celestínovej smrti sa nazývajú Celestíni.
 Takmer po tridsiatich rokoch vedenia rádu sa Peter Celestín vedenia zriekol a odišiel späť k jednoduchým pustovníkom. Na západnej strane vrchu Morrone, kde už predtým pustovníčil, si postavil svoju najznámejšiu pustovňu svätého Onofria. Tu ho zastihla šokujúca správa, že bol na konkláve v roku 1294 zvolený za pápeža. To Peter Celestín nemohol prijať. Kardináli Petra presvedčili, aby prišiel do Ríma. Tu si nový pápež Celestín V. o štyri mesiace pred konzistóriom kardinálov vyzliekol pápežské rúcho a prečítal takýto text: "Nepoznajúc ľudskú zlomyseľnosť a pre telesnú slabosť skladám túto najvyššiu hodnosť a kardinálskemu zboru udeľujem splnomocnenie na voľbu nového pápeža."
 Peter Celestín z Ríma odišiel v starom pustovníckom oblečení. Na novom konkláve zvolili kardináli za pápeža Bonifáca VIII., s ktorým Petra Celestína viazalo sväté priateľstvo. Šiel opäť na vrch Morrone, kde ho vyslanci francúzskeho kráľa chceli zajať a využiť v boji proti novému Svätému Otcovi. Petrovi Celestínovi sa podarilo ujsť na loď smerujúcu do Grécka. Na mori sa vietor pustil opačným smerom a loď privialo naspäť do Talianska. Našťastie pápež bol teraz rýchlejší. Poslal Petrovi Celestínovi pomoc. Tridsaťosem strážcov ho strážilo na hrade Fumone, aby sa králi nesnažili už nikdy viac zneužiť tohto pustovníka, ktorý bol štyri mesiace pápežom, na boj proti Rímu.
 Až tu v skromnej izbe upravenej ako pustovňa našiel Peter Celestín konečne pokoj a samotu, po ktorej tak túžil. Pápež mu poslal dvoch kardinálov, ktorým Peter Celestín povedal: "Povedzte pápežovi, aby nebol pre mňa smutný. Ja som veľmi spokojný a nič iné si nežiadam. Neprestanem sa za neho modliť."
 V hrade Peter Celestín aj zomrel 19. mája v roku 1296 vo veku osemdesiatjeden rokov.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)