20. máj
Bernardín Sienský
Vďaka dnešnému svätcovi poznáme nápis v skratke IHS zobrazený v žiariacom slnku, ktorý znamená Ježiš Kristus. Zaviedol ho Bernardín Sienský, ktorý bol už v rannom detstve sirotou. Narodil sa v roku 1380 neďaleko Florencie a o tri roky na to mu zomrela matka. Keď mal šesť rokov, zomrel mu aj otec. Našťastie si ho vzala k sebe jeho teta, inak by skončil v sirotinci. U tej vyrastal v úplnej duchovnej čistote. Už ako dieťa prosil tetu, že nebude radšej v ten deň jesť, ako by nemala dať almužnu chudákovi. Každé ráno začínal službou pri oltári ako miništrant pána farára a potom deťom rozprával celú kázeň ako si ju stihol zapamätať. Už v detstve Bernardín Sienský robil to, čím sa preslávil oveľa neskôr - teda šíril Božie slovo.
Vyštudoval právo a teológiu. Keď mal dvadsať rokov, do Sieny kde žil, prišla strašná morová epidémia. Zomierali ľudia, aj lekári. Nik nechcel vstúpiť do nemocnice. Bernardín zhromaždil dvanástich mladých mužov a spoločnými silami opatrovali chorých v nemocniciach a chodili z domu do domu hľadať ďalších. Pritom pochovávali mŕtvych. Aj Bernardín sa nakazil, ale uzdravil sa. Po morovej epidémii rozdal chudobným celý majetok, čo ešte mal, a vstúpil do kláštora svätého Františka v Siene.
Raz doňho a do jeho spolubrata mnícha hádzali deti kamene. Bernardín na to vôbec nereagoval. Jeho spoločník sa rozčuľoval, ale Bernardín Sienský mu povedal: "Nechaj ich. Nech robia, čo robia. Veď nám pomáhajú dosiahnuť večnú slávu. Cvičia nás v trpezlivosti a trpezlivosťou ovládneme vlastnú dušu."
Bernardín Sienský si dokázal urobiť z protivenstva zásluhu. Aj dnes ľudia ľuďom krivdia. Tí málokedy chápu, že trápenie sa im po smrti pripíše k dobru.
V kláštore sa rozhodol stať kazateľom. Mal slabý hlas, ale toľko sa modlil, že dosiahol silu hlasu. Začal slávne kazateľské pôsobenie v celom Taliansku. Už v Siene oduševnil ľudí tak, až sa tí vyzbierali a za veľkú sumu peňazí si postavili nový chrám. V Miláne upokojil rozvášnených občanov vraždiacich sa v pouličných bitkách rodov. Podobne v Perugii požiadal rozvadené strany, aby sa rozdelili do dvoch skupín. Na tých, čo sa chcú udobriť a na tých, čo to odmietajú. Keď ho mešťania počúvli, Barnardín im povedal: "Takto raz budete stáť pred Božím súdom." A rozvadené strany sa zmierili.
Proti nemu sa zdvihla vlna odporu. Trikrát sa pokúšali zaviesť proti nemu cirkevný proces, aby mu zakázali kázať. Ponúkali mu miesta biskupov, ale on všetky odmietal. Ako hovoril, keby mal biskupstvo, nemohol by sa starať o všetkých veriacich v celom Taliansku.
Raz ho knieža z Milána skúšal a poslal mu na jeho potreby päťsto dukátov. Bernardín Sienský ich láskavo vrátil so slovami, že on na svoje potreby nič nepotrebuje. Tak mu ich knieža poslal naspäť s tým, aby s nimi urobil, čo si myslí, že je správne. Bernardín šiel do milánskych väzníc a za tieto peniaze vykúpil poddaných, ktorí boli odsúdení za dlžoby.
Stal sa generálnym vikárom Františkánov a zaslúžil sa o zjednotenie s východnou cirkvou. Dva roky pred smrťou sa úradov vzdal a opäť chodil z mesta do mesta ako kazateľ. Smrť ho zastihla v dedine San Silvestro 20. mája v roku 1444, keď mal Bernardín Sienský šesťdesiatštyri rokov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára