Svätí na každý deň - 15. máj: Izidor

15. máj
Izidor

 O zbožnosti Španielov hádam nik nebude pochybovať. A predsa v tomto národe vlastného veľkého svätca často prenasledovali. Bol ním svätý Izidor. Ten životom potvrdil starú známu pravdu citovanú už Ježišom Kristom, že doma človek nebýva prorokom.
 Celý život komusi na Izidorovi prekážalo, že sa modlil ako aj to, že chodil pravidelne každý deň skoro ráno do kostola. Tak sa naučil už v detstve, keď sa narodil v roku 1080 v Madride. Tam je dnes považovaný za patróna hlavného mesta Španielska. Pochádzal z chudobnej rodiny a musel už v detstve tvrdo pracovať s rodičmi na poli. Izidor zomrel vo veku päťdesiatich rokov 15. mája v roku 1130.
 Čo je však pekné, dnešný sviatok patrí aj Izidorovej manželke. Tá bola blahoslavená a veriaci si Sancta Máriu de la Cabeza pripomínajú dnes v Španielsku tiež. Zomrela päť rokov po Izidorovi. Ten v detstve dostal od rodičov silné kresťanské základy. Doma sa naučil ísť najprv ráno na omšu a potom posilnený modlitbou pracovať neúnavne na poli. Lenže tieto vlastnosti spolu s Izidorovou tichosťou vyvolávali u iných robotníkov veľkú závisť. Po obsadení Madridu mohamedánmi, ušiel na sever, kde sa zoznámil s manželkou.
 Žiaľ, ich jediný syn zomrel v útlom veku. Žili teda sami spolu, modlili sa, chodili ráno do kostola a potom tvrdo pracovali u veľkostatkára. U neho Izidora zasa ohovárali leniví robotníci, ale on sa bránil slovami: "Pred dennou robotou chodím do kostola na svätú omšu a modlím sa pobožnosti, ale preto som nikdy nezanedbal svoje pracovné povinnosti. Verím, že v čase žatvy bude úroda na poliach, ktoré obrábam, práve taká dobrá, ba aj lepšia, ako na iných poliach. Ak by nebola, som ochotný rozdiel úrody ako škodu uhradiť."
 Úrodu na Izidorom obrábaných poliach Boh požehnal. Pravda sa teda v plnej kráse ukázala. Po čase bol Madrid oslobodený a Izidor sa vrátil s manželkou do rodného mesta. Tu získal dôveru bohatého človeka. Stal sa správcom jeho majetkov. Ďalej poctivo pracoval a o zárobok sa delil s chudobnými. Mal súcit aj so zvieratami, či s chudobnými vdovami, ktorým zadarmo oral polia. Dokonca sám niekoľko mesiacov namáhavo kopal studňu pre pocestných a pre robotníkov, aby mali kde sa popri práci občerstviť.
 Po Izidorovej smrti bolo ľuďom hneď jasné, že zomrel veľký svätec. Jeho úcta sa rozšírila najmä potom, ako kráľ veľmi nebezpečne ochorel a lekári si už nevedeli rady. Vtedy im napadlo vziať z kostola pozostatky svätého Izidora a preniesť ich do kráľovho paláca. Už keď vyniesli truhlu z chrámu, kráľa prešla zimnica, a keď truhlu doniesli do paláca, kráľ Filip III. bol úplne zdravý. Nečudo, že Izidorove pozostatky dal kráľ uložiť do striebornej bohato vyzdobenej truhly. Následne bol svätý Izidor vyhlásený za patróna Madridu a osobitne si ho v Španielsku uctievajú roľníci.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)