18. máj
Ján I.
Dnes si pripomíname pamiatku svätca, vďaka ktorému poznáme náš letopočet. Bol to pápež Ján I., ktorý rozhodol o ustanovení dátumu na pred našim letopočtom a po našom letopočte. Tento Svätý otec bol na Petrovom stolci len krátko, ledva tri roky v čase od roku 523 do mučeníckej smrti vo väzení v roku 526. Stihol však toho veľa.
Letopočet vypočítal od narodenia Ježiša Krista učený mních Dionýz Malý. Ten sa podľa dnešných prepočtov pomýlil o štyri až sedem rokov. Takže rátame roky s touto odchýlkou. Navyše neustanovil rok nula a tak aj nové tisícročie muselo začať ľudstvo rátať až od 1. januára v roku 2001 a nie od 1. januára v roku 2000. Inak žiadne storočie nie je dokončené, kým sa doň nezaráta aj rok podľa čísla oznamujúci novú storočnicu.
Ján I. mal sťažený svoj apoštolát tým faktom, že Rím ovládal kráľ Teodorich. Ten sa pridržiaval bludného arianského učenia, ale našťastie pravoverných kresťanov neprenasledoval. Vychádzal s pápežom v mieri, ale aj tak zapríčinil jeho smrť. Stalo sa tak preto, že Jána I. poslal kráľ Teodorich do Carihradu. Tu sa vo východorímskej ríši stal cisárom Justín I. A ten ariánov prenasledoval. Teodorich si myslel, že pápež napraví novému cisárovi hlavu. Problém bol v tom, že Ján I. rovnako odmietal arianizmus. Snažil sa však udržiavať medzi ariánmi a kresťanmi mier. Justína I. teda ani nemohol Ján I. zmeniť.
Teodorich si namýšľal, že Ján I. mu je zaviazaný za mier v Ríme, keď ako jeho vládca kresťanov neprenasledoval. Preto mal iné predstavy o pápežovej misii v Carihrade, v dnešnom Istanbule. Ján I. toto starobylé mesto navštívil na Vianoce v roku 525 vôbec ako prvý pápež v dejinách. Stretol sa tu s vrelým privítaním veriacich, nuž zostal až do Veľkej noci v roku 526.
Počas najväčších kresťanských sviatkov Ján I. slúžil omše ako prvý pápež v dejinách vo východnej ríši za prítomnosti všetkých najvyšších štátnych predstaviteľov. Cisár Justín I. si pápeža Jána I. patrične uctil. Nečudo, že ako kresťanského panovníka teda Ján I. tohto cisára po prvýkrát v dejinách cirkvi vôbec ako Svätý otec korunoval.
Teodorich v Ríme zúril a hovoril o zrade. Ján I. nedosiahol to, čo si tento namyslený kráľ želal. Dokonca sa pápež vrátil domov bez obáv o život. Teodorich okamžite pápeža uvrhol do väzenia za vlastizradu. Tu po krátkom mučení hladom Svätý otec Ján I. zomrel 18. mája v roku 526.
Teodorich, ktorý dovtedy nepoznal, čo je to prenasledovanie kresťanov, sa začal až teraz prejavovať. Ako arián, teda stúpenec bludu, začal s kresťanmi bojovať na každom kroku. Z ničoho nič kráľ náhle zomrel. Ľudia v tom videli Boží zásah a pápeža Jána I. začali uctievať ako svätého. Teodorich zomrel na osýpky. Zatiaľ Jánovi I. vystrojili pohreb v chráme svätého Petra. Je pochovaný v predsieni baziliky a na kameni má latinsky napísané: "Anistes Domini procumbis victima Christi." V preklade to znamená: „Námestník Pána Ježiša ako obeta Kristovi.“
Ján I. zomrel, lebo chcel mier. Nechcel, aby nikoho prenasledovali za vieru. Sám to nerobil, a bránil svojou láskou v tom aj iným.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára