17. máj
Paschal Baylon
Serafín eucharistie - taký krásny anjelský titul si životom zaslúžil svätý Paschal Baylon. Ak by sme si mali predstaviť svätca v rozprávkovej podobe, mal by asi podobu Paschala. Bol totižto pastierom oviec.
Taký bol chudobný, že nemohol chodiť ani do školy. Narodil sa na Turíce na výročie zoslania Ducha Svätého, ktorého prisľúbil apoštolom Ježiš Kristus a to v roku 1540 v Španielsku. Paschal Baylon rovnako na Turíce 17. mája v roku 1592 zomrel. Zomieral šťastný, že ide do domu Pánovho. Veľmi sa na to tešil. Paschalov sviatok je radostným sviatkom pripomenutia si jeho čistého života. Narodil sa v chudobnej roľníckej rodine. Získal však najväčšie a najkrajšie bohatstvo, aké mohol získať. Bola to viera a láska k práci.
Pásť ovce musel už ako dieťa, inak by jeho rodičia nemali na chlieb. Keď bol väčší, začal pásť ovce u bohatého statkára. Tu sa rozhodol, že sa naučí čítať. Do práce na pasienky si bral so sebou Sväté písmo. Prosil okoloidúcich náhodných pocestných, aby mu ukázali, ktoré písmenko čo znamená. Tak sa sám naučil výborne čítať.
Potom sa mu Sväté písmo stalo najradostnejším čítaním. Rovnako rád študoval životopisy svätých. Potom to už boli len modlitby. Každý, kto sa stretol so svätým pastierom, bol očarený čistotou Paschala Baylona. Nakoniec aj statkár, u ktorého pracoval. Ten mu ponúkol, že si ho adoptuje a prepíše na prostého, ale milého pastiera celý majetok. Paschal to odmietol.
Vystúpil zo služby a šiel do františkánskeho kláštora. Tu ho nechceli chudobného prijať, nuž sa dal najať za pastiera oviec a pásol ich dva roky pri kláštore. Mnísi za ten čas pochopili, aký svätec sa k nim hlási. Prijali ho medzi seba a stal sa vrátnikom kláštora.
Viackrát poníženému mníchovi núkali, že ho vysvätia za kňaza. Paschal Baylon to z pokory preto, že nikdy neštudoval, odmietal. Pomáhal však kazateľom dobrou radou, ba napísal aj knižku myšlienok o prítomnosti Ježiša v oltárnej sviatosti a niekoľko asketických úvah. Kazateľom hovoril: "Jazyk vždy hovorí ušiam." Tak hodnotil ich štúdia z kníh pri príprave kázní. Paschal ich nabádal, aby sa viac modlili pred krížom, ako študovali učené knihy. Mal na to aj svoje zdôvodnenie: "Lebo srdce hovorí srdcu."
V kláštore Paschal odmietal aj drobné hriechy ako ťažké previnenia. Keď jeho nadriadený chcel, aby na vrátnici Paschal hovoril, že nie je prítomný, lebo chcel mať pokoj od návštev, Paschal sa bránil: "Odpusťte mi, to nemôžem povedať, lebo by to bola lož a hriech." Namiesto toho predstavenému navrhol, že bude hovoriť návštevám iné vysvetlenie: "Otec gvardián je zaujatý a nemôže sa s vami stretnúť."
Španielsky provinicál františkánov si vybral Paschala na doručenie dôverného listu generálnemu predstavenému v Paríži. Paschal tak bez slova urobil. Nikdy sa nesťažoval po návrate na to, ako ho cestou vtedajší hugenoti vo Francúzsku mlátili. Odvtedy mal až do smrti bolestivú ranu, ktorá sa mu nehojila, ale Paschal bolesť obetoval Bohu. List doručil, vrátil sa a o šestnásť rokov zomieral s radosťou. Do nebeského domova sa tešil svätý pastier ovečiek a prostý rehoľník.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára