Svätí na každý deň - 17. november: Alžbeta Bratislavská

17. november

Alžbeta Bratislavská


Alžbeta Uhorská nazývaná aj Bratislavská, lebo sa presne nevie, kde sa narodila, a uvažuje sa aj o tom, že by jej rodným mestom mala byť Bratislava, preukázala v živote nevšednú silu. Jej sochu môžu obdivovať návštevníci bratislavského hradu, kde žila do štyroch rokov. Narodila sa ako princezná a zomrela v mladom veku v 24 rokoch v chýre svätosti ako vdova po zemskom grófovi Ľudovítovi z Durínska a Hesenska. Preto dostala ďalší prívlastok Alžbeta nielen Uhorská, či Bratislavská, ale aj Durínska.

Už ako dieťa, ktoré bolo od štyroch rokoch vychovávané na dvore budúceho manžela na hradoch Wartburg a Eisenach rozdávala peniaze, ktoré mala, chudobným dievčatám. Dávala všetko, čo mohla a chodila v rúchu bez okrás. Keď ju budúca svokra Žofia donútila dať si na hlavu korunu, v kostole ju pred krížom zložila. Alžbete sa vysmievali, že je vychovaná skôr na slúžku, než na panovníčku. Jej budúca svokra Žofia sa snažila u syna docieliť, aby zrušil zásnuby. On si štrnásťročnú Alžbetu vzal za ženu, lebo ju miloval takú, aká bola.

Nová vládkyňa Durínska a Hesenska ľuďom nevládla, ale ťažko im slúžila. Chodila posluhovať ženám pri pôrode ako slúžka a manžel jej nestíhal dávať toľko peňazí, koľko rozdala. Narodili sa im tri deti, ale neustávala v konaní dobrých skutkov. Až prišiel v rokoch 1224 a 1225 po opakujúcej sa neúrode v Nemecku veľký hladomor. Ľudia sa živili korienkami, či trávou. Ľudovít nebol doma, lebo musel sprevádzať cisára na pracovnej ceste v Taliansku. A mladá vládkyňa rozdala všetko obilie, čo mali v hradných sýpkach. Dole vodou odišiel aj poklad zo štátnej pokladnice. Poštvala si proti sebe svokru Žofiu a švagrov - bratov jej manžela.

Preto, lebo hrad Wartburg bol na kopci, kam hladní, vysilení a často chorí ľudia nevládali zájsť, postavila im na úpätí vrchu nemocnicu, kde ich denne ošetrovala a nosila im jesť. Pod Alžbetinými rukami zmizli celé kráľovské majetky. Po Ľudovítovom návrate na trón sa šľachtici, úradníci a príbuzní radovali ako Alžbetu pokarhá. Ľudovít ich zahriakol a postavil sa na obranu ženy, ktorá podľa jeho názoru musela takto konať, lebo ak by vymreli poddaní, bohatstvo by im bolo na nič. Keď poddaní prežili hlad, vládcovia ľahko zasa získajú majetky. Tým pobúrenie šľachty sčasti upokojil, ale len na krátko. O dva roky šiel do križiackej vojny, kde zomrel. Alžbetu vyhnali z trónu aj s tromi deťmi. Poddaní jej nepomohli, lebo boli zastrašovaní novou mocou, že kto by jej pomohol, spáchal by zločin. Otec a uhorský kráľ Ondrej II. jej napísal list, aby prišla domov na kráľovský dvor. O Alžbetinu ruku sa uchádzal cisár Fridrich II., ktorého odmietla. Na otcovu ponuku odpovedala listom, ktorý sa dochoval, slovami, že ona "je vo svojej chudobe šťastnejšia," ako jej otec v bohatstve.

Ľudovítov nástupca v Durínsku uznal nakoniec svoju chybu, odstúpil a na trón neskôr zasadol Alžbetin a Ľudovítov syn Herman. Stalo sa tak na Ľudovítovom pohrebe, kam prišla Alžbeta s deťmi z lesa od pustovníka, ktorý jediný sa nebál prichýliť ich v chatrči napriek zákazu, ktorý vydal nový panovník, že nik nesmel Alžbete a jej deťom pomôcť. Predstavme si nevestu u boháčov, ako potajme poza ich chrbát vyberá pomocou kreditných kariet milionárske účty v bankách len preto, aby nakŕmila hladných žobrákov. Niečo podobné robila Alžbeta a　na pohrebe jej manžela sa nový panovník hanbil za ziskuchtivosť, preto abdikoval z trónu, ale Alžbeta ho požiadala, aby zostal, kým bude jej syn dospelý a ona sama odišla do nemocnice, kde spávala na slame a tu aj 24 ročná zomrela.