Svätí na každý deň - 20. november: Edmund

20. november

Edmund

Edmund ako kresťanský kráľ na anglickom tróne nesedel mnohým protestantským historikom do dejín a tak ho niekedy aj neuvádzali medzi menami panovníkov. Môžeme si ho predstaviť v dnešnom svete ako dieťa, ktoré sa muselo začať veľmi skoro starať o živobytie. Taký bol aj Edmund, keď ho posadili na kráľovský stolec v pätnástom roku jeho života. Deti, ktoré okradnú o časť mladosti, mávajú ako dospelí ťažký život. Aj dnes poznáme množstvo jedincov medzi mládežou, ktorým okolnosti života akoby ukradli detstvo, keď na nich zverili zodpovednosť dospelých.

Predstavme si v takej situácii kráľa. A　Edmund mal len pätnásť rokov, keď sa ocitol na kráľovskom tróne v roku 856. Bolo to síce dávno, ale tak ako vtedy, aj dnes majú mnohí mladí ľudia na sebe zodpovednosť skôr, než by ju dokázali uniesť oproti situácii, keby mali viac veku a skúseností. Napriek tomu Edmund vládol múdro. Nehanbil sa verejne modliť v nádeji v Kristove slová, že tam, kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v jeho mene, je aj On medzi nimi. Preto Edmundovým priateľom bol sám Spasiteľ. S ním sa v modlitbách radil, ako má veľmi mladými rukami riadiť krajinu. Mal strach najmä z pochlebovačov, ktorých nepočúval, lebo sa bál najväčšej hrozby, aká hrozí aj dnes mocným na celom svete, a to pýchy. Vedel naspamäť všetkých stopäťdesiat Dávidových žalmov zjavne preto, že sám Dávid patril k vyvoleným už v mladom veku. Tak ako bol vodcom a kráľom Edmund.

Tá najťažšia skúška v　jeho živote nebola v tom, že zasadol na trón v mladom veku bez dostatočných skúseností. Prišla v podobe nepriateľov. Boli to dánski piráti, ktorí vraždili obyvateľstvo. Obzvlášť kruto zaobchádzali s rehoľníkmi a rehoľníčkami. Aj dnes majú ľudia nepriateľov. Aj dnes sa nájde dostatok nemilosrdných ľudí, ktorí sa neštítia za svojím cieľom použiť aj násilie. Edmund bol kráľom. Mal zodpovednosť voči občanom. Nuž vytiahol do boja proti dánskym votrelcom, nad ktorými najprv vyhrával, ale neskôr začal prehrávať. Bolo to logické. Kým Dánov pribúdalo aj po porážkach, lebo im prichádzali stále nové posily z pevniny, Edmund mal stále to isté vojsko. Preto urobil priam neuveriteľný krok pre akéhokoľvek panovníka. Ním dokázal, že viera v jeho živote bola dôležitejšia než akákoľvek iná svetská zbraň. Jednoducho, aby muži v jeho vojsku neboli vyvraždení, vojsko rozpustil. Snažil sa s Dánmi uzavrieť mier. Nepodarilo sa mu to. Dáni žiadali jeho podrobenie sa ich dobyvateľským chúťkam, čo ako kráľ hoci aj bez vojska, statočne odmietol. Zajali ho. Priviazali k stromu a nahého dlhé hodiny bičovali. Zakaždým ich drzé návrhy odmietal, nuž ho nakoniec popravili sťatím.

To sa stalo v 30 roku jeho života. V Anglicku pätnásť rokov pod jeho vedením nepoznali vojnu. Zažívali mier a rozkvet. Edmund sa obzvlášť staral o chudobných a chorých. Sám zomrel dobitý na smrť rukou vraha - kata. Kráľ Kanut nad jeho hrobom o 150 rokov neskôr vystaval obdivuhodné opátstvo na morskom pobreží v Bury St. Edmunds v Kingstone, v ktorom sa na príhovor mŕtveho kráľa Edmunda udialo viacero zázrakov. Preto Edmunda uctievajú dodnes ako kráľa - mučeníka. Je to radostné poznanie, že kedysi žil na svete panovník, ktorý volil radšej vlastnú smrť, ako smrť svojho vojska, či poddaných. Obetoval hrdinsky vlastný život v prospech celého národa.