Svätí na každý deň - 21. november: Obetovanie Panny Márie

21. november

Obetovanie Panny Márie

Dnes Cirkev oslavuje obetovanie Panny Márie Bohu. Jej rodičia boli už starí, keď ich vo viere požehnal Stvoriteľ nepoškvrneným počatím, z ktorého sa im narodila dcéra. Podľa mnohých mysliteľov a svätcov, Panna Mária bola bez viny, ako potvrdil svätý Tomáš Akvinský: "Bola najčistejšia, ak berieme do úvahy vinu. Nemala na sebe hriech ani smrteľný, ani všedný, ani dedičný!"

Svätí rodičia Joachim a Anna obetovali v chráme svoju dcéru podľa náboženskej tradície. Podľa nej po pôrode sa dieťa obetovalo Bohu, aby bolo zbavené dedičného hriechu. Joachim a Anna vedeli, že ich dcéra je počatím mimo hriechu, ale dodržali náboženskú povinnosť. Obetovali ju tak, že Panna Mária zostala v chráme slúžiť Bohu. Stalo sa to v chráme chrámov vtedajšieho sveta v Jeruzaleme. Deti vychovávané v chráme v Jeruzaleme posluhovali kňazom. Na to boli obetované. Navyše sa Panna Mária osobne obetovala Bohu s tým, že zložila sľub čistoty a nepoškvrnenosti panenstva. V tom čase to nebol bežný úkon. Podľa starozákonných prorokov v izraelskom národe očakávali príchod Mesiáša. Preto dievčatá a ženy nemali záujem o dodržiavanie celibátu. Chceli byť matkami Spasiteľa. Panna Mária sa obetovala bez ohľadu na túto túžbu, z lásky k Bohu. Židovskí rabíni považovali dobrovoľné panenstvo za urážku Boha. O to bol sľub čistoty, ktorý zložila Panna Mária, pred Bohom cennejší. A práve ju si Boh vybral, aby porodila Spasiteľa.

Anjel jej v zvestovaní vysvetlil, že sa tak stane takým spôsobom, že jej čistota nebude porušená. A Panna Mária na to odpovedala známymi slovami: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova."

A tak sa Slovo telom stalo bez toho, aby bola porušená panenská čistota Božej Rodičky. Poznanie tohto zázraku nás aj dnes po tisícročiach napĺňa radosťou. Dôvod je jasný, vďaka tomuto zázraku sa naplnili v praxi slová, že "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život."

Náš večný život nám pomohlo od Boha sprostredkovať čisté dievča, ktoré bolo obetované, hoci nemalo dedičný hriech. Aj sama sa obetovala natoľko, až sa On rozhodol, aby práve Mária vo svojej panenskosti priviedla na svet Ježiša Krista. Svätý Bernard o tomto zázraku povedal: "Ten dal panne porodiť, ktorý jej predtým dal, aby mu sľúbila panenstvo."

To je krásne tajomstvo, ktorého pochopenie zrejme nedokáže ľudská myseľ obsiahnuť. Boh chcel, aby mu sľúbila panenstvo a potom jej dal dar porodiť, hoci bola panna. Boží Syn ako súčasť trojjedinej Božskej osoby nemohol hádam ani inak prísť na svet, ale len tak, že sa narodil zázračným spôsobom. Aby však takýto zázrak mohol nastať, musela sa Panna Mária obetovať Bohu.

Tento krok Obetovania Panny Márie nie je len historickým míľnikom v dejinách viery. Je to aj súčasť nášho terajšieho náboženského rituálu pri udeľovaní sviatosti svätého krstu deťom. Pri ňom vyzýva kňaz rodičov, aby dieťa obetovali, slovami: "Milí rodičia, teraz obetujte svoje dieťa nebeskému Otcovi." A na to rodičia hovoria: "Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol Tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh." Vo všetkom máme najprv hľadať Božie kráľovstvo, nuž najprv obetujeme dieťa na slávu Boha. A ak dieťa životom oslávi Stvoriteľa svojimi skutkami, poslúži to dieťaťu logicky na spásu. Ak sa tak stane, každý rodič musí byť šťastný, lebo jeho dieťa dosiahne spasenie, ktoré je celému svetu na osoh. Nejde o rituál, v ktorom si pripomíname historickú tradíciu. Pri svätom krste ide o vyslovenú túžbu, ktorou oslovujeme Stvoriteľa, aby dieťa týmto šťastím požehnal.

Šťastím a radosťou, akú prežívala Panna Mária, keď porodila Spasiteľa. Na slávu Bohu a na spásu sveta. Preto je Obetovanie Panny Márie pre nás radostným sviatkom. Pripomíname si pri ňom aj vlastnú obetu, ktorou nás obetovali pri našom krste tak, ako kedysi Obetovali Pannu Máriu a táto jej obeta priniesla hojnosť ovocia pre všetky pokolenia ľudí žijúce na Zemi až do konca sveta.