sobota 29. decembra 2012

Svätí na každý deň - 29. december: Tomáš Becket

29. december

Tomáš Becket


Takmer štyristo rokov po smrti sa rozhodol anglický kráľ pozostatky svätca Tomáša Becketa navždy zničiť. Urobil tak Henrich VIII. v roku 1538. Becket zomrel 29. decembra 1170 na schodoch oltára svätého Benedikta v chráme v arcibiskupstve Canterbury. Na mieste, odkiaľ dával veriacim sväté prijímanie, ho zasiahli rany vrahov. Tí sekali mečami do Tomášovej hlavy, kým ešte volal: "Zomieram v mene Pána Ježiša a za obranu Cirkvi!"

Predtým, než sa stal canterburským arcibiskupom, bol kráľovským lordom kancelárom. Vtedy Becket ešte nebol vysvätený za kňaza, ale len za diakona. Snažil sa o čo najlepšiu správu štátu, za čo ho kráľ Henrich II. odmeňoval. Keď sa uprázdnil stolec po canterburskom arcibiskupovi, ponúkol mu ho. Tomáš varoval Henricha II. slovami: "Ak Boh dopustí, že budem arcibiskupom v Canterbury, isto vie, že sa skoro zmení vaša milosť a priazeň. Nech mi je dovolené povedať vášmu veličenstvu, že robíte niektoré veci, ktoré sa protivia cirkevným zákonom. Nuž sa bojím, že budete žiadať odo mňa niečo, čo nebudem môcť pripustiť. Moji nežičlivci vám nezabudnú predložiť môj nesúhlas ako zločin a použijú tento prostriedok, aby mi podkopali pôdu."

Ustúpil však kráľovej zaťatosti a prijal funkciu arcibiskupa. Do bodky sa naplnila jeho prorocká reč. Becket sa vzdal hodnosti lorda kancelára, čo sa Henrichovi II. nepáčilo. Po vysviacke za arcibiskupa začal hájiť Božie veci s rovnakou vervou, ako bránil práva úradu vo funkcii lorda kancelára. Vo funkcii arcibiskupa sa nezmenil. Bol rovnako horlivý ako predtým, len teraz slúžil Bohu a Cirkvi, nie kráľovi a štátu. Jeho priority sa zmenili. Na prvom mieste bol Boh a až potom kráľ.

Túto skutočnosť využili jeho neprajníci a štvali kráľa proti Becketovi, až si Henrich II. vymyslel na arcibiskupa ťažkú skúšku. Rozhodol sa dostať Cirkev pod svoju správu, čo Becket odmietol a navštívil Svätého otca, ktorý bol vtedy vo Francúzsku so žiadosťou, aby ho pápež zbavil úradu. Svätý otec ho požiadal, aby zotrval vo funkcii arcibiskupa v Canterbury naďalej, hoci aj v exile vo Francúzsku. Tomáša sa ujal francúzsky kráľ Ľudovít VII. Anglický kráľ považoval Becketov odchod za priznanie sa k neposlušnosti voči hlave štátu. Jeho rodinu vyhnal z Anglicka a zhabal mu majetok.

Po čase sa anglický kráľ pokúsil o úskok. Ponúkal na oko arcibiskupovi zmierenie, ak sa vráti do úradu. Tomáš jeho úskok prehliadol a Henricha odmietol, hoci ho na zmierenie nahováral aj Ľudovít. Francúzsky vládca sa na Becketa nahneval, že neprijal ponuku na zmier od Henricha, ale po čase pochopil jeho konanie a požiadal arcibiskupa o odpustenie.

Tomáš bol v exile vo Francúzsku sedem rokov, keď sa rozhodol pre radikálny krok, že sa vráti do Anglicka. Urobil tak v čase, keď mu všetci radili presný opak na čele s francúzskym kráľom. Keď chceli predtým od arcibiskupa, aby sa vrátil do Anglicka, Becket to odmietal, lebo vedel, že ide o úskok Henricha. Teraz, keď už bolo všetkým jasné, že sa do Anglicka nemôže vrátiť, rozhodol sa tam ísť arcibiskup z Canterbury dobrovoľne. Známe sú Becketove slová, že "keby ma mali aj na kusy rozsekať, nedal by som sa zdržať od toho, aby som nešiel k svojmu stádu. Nebojím sa ani umučenia, ani smrti."

Štyria dvorania sa na nepriamy popud Henricha II. rozhodli arcibiskupa zavraždiť. Urobili tak priamo v chráme za prítomnosti veriacich, ktorí odtiaľ s krikom ušli. Vrahovia tiež zomreli násilnou smrťou a v Anglicku vypukla občianska vojna, keď proti kráľovi povstali jeho synovia. Panovník spoznal svoj omyl, ospravedlnil sa pápežovi za vraždu arcibiskupa a zriekol sa nariadenia, aby veci Cirkvi spadali pod kráľa. Rozhrešenia od Svätého otca sa dočkal až potom, ako vykonal verejné pokánie pri hrobe svätého mučeníka Tomáša Becketa. To, čo nedosiahol za života ako arcibiskup, získal od kráľa po svojej mučeníckej smrti.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára