30. december
Gašpar del Bufalo
Stodvadsaťtri rokov od smrti svätého Gašpara del Bufalo, ktorého sviatok si dnes pripomíname, Svätý otec Ján XXIII. v chráme svätého Petra v Ríme na jeho adresu v roku 1960 povedal: "Bol opravdivý a najväčší apoštol pobožnosti k presvätej Ježišovej krvi na svete."
V ťažkých časoch pre Taliansko v 19. storočí, keď Napoleon odvliekol v okovách pápeža z Ríma a Gašpara tiež vyhnali do vyhnanstva, si vyvolil ako cestu života presvätú Ježišovu krv. Skrze hlásanie úcty k nej obrátil množstvo bludárov a vrátil Rímu pokoj potom, ako sa z vyhnanstva vrátil do Večného mesta po Napoleonovom páde.
Vtedy začali Taliansko sužovať hordy zlodejov a násilníkov, ktorí sa ukrývali v horách. Gašpar nebol policajt a nemal ani žiadnu armádu, ale predsa ho pápež poveril úlohou, aby z Ríma urobil bezpečné mesto. Spoľahol sa na silu viery a hlásal Božie slovo aj tam, kde také niečo považovali priam za zločin, teda najmä medzi ateistami, ktorí sa ho chystali viackrát zabiť, ale nikdy to neurobili. Akoby sa presvätou Ježišovou krvou bránil. Oznamoval jej spásonosné účinky s takou radosťou a presvedčivosťou, že sa nik neodvážil mu ublížiť.
Gašpar del Bufalo sa však bál nechať vysvätiť za kňaza. Mal obrovskú úctu pred týmto povolaním. Jeho pokora je dojímavá, aj keď možno naivná a veselá, lebo Gašpar pocítil Božie volanie na cirkevnú službu až veľmi skoro. Už ako šesťročný sa postil a pokúsil sa aj ujsť rodičom, ktorí mali len jeho, aby mohol podľa svojho sna ísť hlásať evanjelium pohanom. A tento sen sa mu neskôr v dospelosti splnil, keď hlásal evanjelium novodobým pohanom priamo v rodisku v Ríme, kde sa 6. januára 1786 narodil. A keď tu koncom decembra v roku 1837 ako päťdesiatjedenročný zomrel, nik nepochyboval, že svet stratil veľkého svätca, ktorý vďaka úcte k presvätej Kristovej krvi dokázal vrátiť Rímu jeho dôstojnosť a pritom aj bezpečnosť.
Stál sám s krížom a s kalichom premenenej Kristovej krvi proti bandám lúpežných banditov schovávajúcich sa v horách. Tento slabý kňaz dokázal priam nemožné. Gašpar už ako dvadsaťdvaročný založil Zbožný spolok najsvätejšej Krvi a neskôr Kongregáciu misionárov najsvätejšej Krvi s tým, že svoje dielo rozšíril aj na rovnakú kongregáciu sestier. Tak získal armádu v podobe radových sestričiek a mníchov, ktorí bojovali proti chudobe, biede a bezbožnosti. Gašpar pochádzal zo skromných pomerov. Pomoci chudobným, z ktorých pochádzal, zasvätil celý život. Pritom aj on prežil pokušenia. Mohol sa vyhnúť vyhnanstvu, ak by odprisahal vernosť Napoleonovi, čo odmietol.
Po návrate do Ríma mu pápež uložil, aby sa venoval ľudovým misiám. Tak šiel hlásať Božie slovo pohanom vo svojej vlasti, keď už dobrovoľne opustil Rím a za prostriedok šírenia viery si vybral najsvätejšiu Kristovu krv. Tá spája veriacich do jednej rodiny a tú sa snažil Gašpar del Bufalo s úspechom obrátiť späť k Bohu v časoch po napoleonských vojnách, ktoré patrili k najstrašnejším v 19. storočí. Takže aj keď sa bál prijať vysviacku kňazstva, lebo sa cítil byť nehodným tejto pocty, životom dokázal prinavrátiť funkcii kňaza jej dobré meno.
Pre Slovákov má 30. december osobitný význam a môžu ho sláviť ako sviatok všetkých dobrých kňazov. V tento deň totiž v roku 1977 vznikla slovenská samostatná cirkevná provincia a kňazi už nepatrili do pôsobnosti biskupov v Maďarsku. Odvtedy môžu na Slovensku vykonávať svoju službu kňazi na prospech veriacich bez zásahov biskupov z iného štátu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára