Svätí na každý deň - 1. január: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

1. január

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Výraz Bohorodička sa v spojitosti s Pannou Máriou začal používať približne od 3. storočia. V Novom zákone sa síce nespomína, ale jasne naňho poukazujú evanjeliá. V Jánovom sa hovorí o "Ježišovej matke", u Lukáša zasa je Panna Mária označovaná ako "matka môjho Pána." V Matúšovi nájdeme pomenovanie svätej Panny ako "Jeho matka Mária."

V treťom storočí svätci ako Gregor Naziánsky, či Gregor Nyssenský, Cyril Alexandrijský a po nich aj Ignác Antiochijský a iní začali používať pomenovanie Bohorodička. Tretí všeobecný cirkevný snem v Efeze v roku 431 prijal uznesenie biskupov, že Panna Mária je Bohorodička. Snem vysvetlil, že v Kristovi sú zjednotené dve prirodzenosti a to božská s ľudskou. Tento záver prijal v 5. storočí ľud s nadšením a niečo z neho sa dnes môže preniesť aj na nás.

Na formovanie pojmu Bohorodička mal vplyv boj vnútri cirkvi s bludným učením Nestoriusa, ktorý kázal v Carihrade, že Panna Mária porodila Krista, ale len ako človeka. Nestorius v pomýlení tvrdil, že učenie o Bohu "v plienkach zavinutom, a na kríži pribitom" je pohanská bájka.

Proti tomu ostro vystúpil svätý Cyril Alexandrijský. Nestorius bol predstaviteľ antiochijskej teologickej školy, takže tu šlo o prvenstvo carihradského patriarchátu pred alexandrijským. Dnes by sme povedali, že Nestorius popieraním cirkevnej vierouky o bohorodičstve Panny Márie sledoval politické ciele, kým Cyril Alexandrijský bránil pravú vieru.

Všetkým pochybovačom bohorodičstva podal vysvetlenie svätý Tomáš Akvinský v 13. storočí, keď napísal túto úvahu: "Človek sa skladá z tela a duše. Duša je, pravdaže dôležitejšia. Nijaká matka nedáva synovi dušu, tú môže stvoriť iba všemohúci Boh. Matka pripravuje telo, nie dušu, teda nie celého človeka, ale iba jednu jeho časť, a to časť druhoradú. A predsa z toho ešte nik neusúdil, že matka je skutočne matkou iba synovho tela, a nie jeho osoby. Teda: keď tvoja matka je skutočne matkou tvojej ľudskej osoby, a nielen matkou tvojho tela, prečo by Mária nebola Matkou Boha, keď dala telo druhej Božskej osobe? Keď je tvoja matka matkou celej tvojej osoby, matkou celého človeka, hoci ti dala iba telo, potom Mária je Matkou Božou, lebo dala telo Bohu. Kto by to popieral, popieral by aj tajomstvo vtelenia Syna Božieho, pravého Boha a pravého človeka!"

Právom Panne Márii patrí označenie Bohorodička. Tieto skutočnosti potvrdil Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa začal na sviatok Materstva Panny Márie 11. októbra 1962 a vo vieroučnej konštitucii o Cirkvi Lumen gentium - teda Svetlo národov uviedol: "Syn Boží pre nás ľudí a pre naše spasenie zostúpil z nebies a vtelil sa skrze Ducha Svätého z Márie Panny. Pannu Máriu, ktorá pri anjelskom zvestovaní prijala Božie Slovo do srdca i lona a priniesla na svet Život, uznávame ako Matku Božiu a Vykupiteľovu. Vzhľadom na zásluhy Syna bola vykúpená vznešenejším spôsobom a je s ním spojená úzkym a nerozlučným zväzkom. Dostalo sa jej tej najvyššej úlohy a hodnosti: byť matkou Božieho Syna, a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. Ako Adamov potomok je spojená so všetkými ľuďmi, čo majú byť spasení. Má v Cirkvi najvyššie a pritom nám najbližšie miesto po Kristovi. Mária nebola iba pasívnym nástrojom v Božích rukách, ale spolupracovala na ľudskom spasení dobrovoľnou vierou a poslušnosťou. Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Mária poslušnosťou. Čo zviazala Eva neverou, to rozviazala Mária vierou."

Druhý vatikánsky koncil pripomenul vieru cirkevných otcov, že skrze Evu prišla smrť, ale skrze Máriu život. Jediným sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom je Kristus. Panna Mária je však Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica, lebo mala účasť na Kristových tajomstvách od jeho narodenia až po jeho smrť na kríži, keď jej materinské srdce prenikol meč bolesti.