10. novemberLev I. Veľký
Sú vodcovia v dejinách, ktorí sa stali veľkými množstvom úloh, čo museli v živote zvládnuť. K nim patrí aj pápež zvolený v roku 440, Lev I. Veľký. Kresťanstvo bolo ako slobodná viera hlásaná len cez jedno storočie. Európa sa zmietala v množstve vojen. Lev I. mal veľa práce. Nielen pri ochrane cirkvi, ale aby obhájil kresťanské učenie. K jeho najväčším úspechom patrí záchrana Ríma pred pohanským vodcom Húnov Atilom. Vybral sa do jeho vojenského tábora s tým, že si s Atilom pohovorí predtým, než - ako ho nazývali bič Boží - zaútočí na večné mesto. Dochovali sa nám Levove slová, ktoré aj po stáročiach prekvapujú odvahou, keď sám v hlavnom veliteľskom stane Atilovi, ktorý ho prijal sediac na tróne, povedal:
"Senát a rímsky ľud, kedysi podmaniteľ celého sveta, teraz však porazený, žiada ťa o milosť a ušetrenie. Je to veľká česť pre teba, že ťa prosia tí, pred ktorými sa prv mnohí skláňali k zemi. Zvíťazil si! Ale teraz zvíťaz aj sám nad sebou, aby tí, čo pocítili tvoj bič, pocítili aj tvoju dobrotivosť. Voláš sa Božím bičom! Hľaď, aby ti Všemohúci nevzal ten bič z ruky a neobrátil ho proti tebe!"
O Atilovi kolujú historky, že pil konskú krv tak ako mnohí Húni v tých časoch. Pred barbara prišiel pápež a vyhrážal sa mu, že neohrozený bojovník bude porazený. Bez Božej milosti, ktorá privádza do úžasu, by sa to nemohlo stať. Atila na Rím nezaútočil, ale opustil celé Taliansko, aj keď mu ležalo pri nohách. Uveril smelým slovám Petrovho nástupcu. Pápež mu imponoval vo svojej neohrozenosti. Príklad Leva I. hovorí, že poníženosťou človek nič nezmôže. Nesmie sa báť postaviť proti istej smrti. O nej totiž nerozhoduje sila aj tisícov Atilov, ale živý Boh. Atila svätému otcovi Levovi I. odpovedal:
"Čo nedosiahli so všetkými svojimi vojskami, to si ty dokázal málo slovami! Ďakuj Bohu, ktorému slúžiš, Atila jemu a tebe priznáva víťazstvo!"
Odvážne postupoval Lev I. aj na teologickom poli. Podarilo sa mu dosiahnuť očistenie cirkvi najmä od bludu monofyzitizmu, ktorý neuznával Ježiša ako človeka, ale len ako Boha. Lev I. v liste Flávianovi vysvetlil dve prirodzenosti, ktoré sa spájajú v jednej Kristovej osobe a to božská a ľudská. Levovi I. sa to podarilo, hoci s ťažkosťami, lebo Cirkevný snem v Efeze o tejto otázke bol zmanipulovaný. Lev I. cirkevný snem odhalil pred svetom ako Efezské zbojníctvo. Tu tiež úradovala prozreteľnosť, keď hlavný bludár utrpel porážku preto, lebo zomrel cisár, ktorý jeho bludu uveril. A nový nastupujúci cisár bol tak oddaný pravej viere, že efezské tézy iba o božskej prirodzenosti Krista vyhlásil za bludné a neplatné.
Lev I. bol obdarený osobitnou Božiou milosťou. Bol jednohlasne zvolený za pápeža a to v neprítomnosti. Kým v Ríme volili hlavu cirkvi, on vo Francúzsku zmieroval dvoch rozvadených rímskych vojvodcov. Tak ako začínal na poste pápeža, tak aj zomrel. Po Atilovi totiž prišiel pred brány Ríma ďalší pohanský vojvodca Genserich. Ten síce sľúbil, že tak ako Atila tiež Rím ušetrí od hrôzy plienenia, ale sľub nedodržal.
Atila po odchode z Talianska povedal, že preto odišiel, lebo keď Lev hovoril smelé slová, divoký vodca Húnov videl stáť vedľa pápeža muža - starca, ktorý mu hrozil mečom. Pri Levovi I. nik nestál. Mnohí sa domnievali, že sa Atilovi zjavil sám svätý Peter, aby ho vystríhal pred záhubou, aká by ho postihla po dobití a vyplienení Ríma. Genserich bol iný, napriek sľubu pápežovi aj tak Rím vyplienil. Nie je barbar ako barbar.
Lev I. stál na čele vatikánskej cirkevnej správy 21 požehnaných rokov. Napriek množstvu problémov, všetky zvládol, aby zomrel v pokojnej starobe. A vďaka veľkosti problémov, nad ktorými víťazil, má právom prídomok - Lev I. - Veľký.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára