11. novemberMartin
Príbeh svätého Martina sa stal vo štvrtom storočí v rímskom vojsku zbožného cisára Konštantína Veľkého. Podobný príbeh by sa pokojne mohol odohrať aj dnes, veď medzi ľuďmi je veľa pohanov. Martinov otec bol rímskym vojakom a do armády musel vstúpiť aj jeho syn, ktorý sa tajne stretával s kresťanmi. Martin bol mladým dôstojníkom. Vchádzal na koni cez vstupnú bránu do francúzskeho mesta Amiens spolu s ostatnými vojakmi. Bola krutá zima. Martin zazrel pod bránou stáť chudáka, ktorý sa takmer nahý triasol na celom tele. Po chvíľkovej úvahe, čo môže preňho urobiť, lebo žold už rozdal chudobným, zobliekol si kabát a rozťal ho mečom na dve polovice. Jednu dal chudákovi. Mnohí spolubojovníci sa mu posmievali, že sa musí zakrývať pred prudkým mrazom iba polovicou kabáta. Našli sa aj takí, ktorí podľa Martinovho príkladu tiež pomáhali chudákom. Martin bol šťastný. A v tú noc sa mu zjavil Ježiš odetý do darovanej polovice kabáta, a povedal anjelom:
"Týmto kabátom ma zaodial Martin, hoci je len začiatočník vo viere a zachránil ma pred zimou."
Na druhý deň požiadal kňaza, aby ho pokrstil. Po smrti cisára opustil vojenskú službu a venoval sa modlitbám u biskupa Hilára. Odtiaľ sa vrátil k rodičom do rodnej Panónie do mesta Sabária, dnes je to maďarské mesto Szombathely, kde prijala krst aj jeho matka. Na znak úcty k jeho životu je v Bratislave postavený najznámejší kostol - Dóm svätého Martina a biskupská katedrála v Spišskej Kapitule, ako aj mnohé iné kostoly na Slovensku, ktoré nesú Martinove meno.
Za nového cisára po smrti Konštantína v cirkvi nastalo šírenie bludu arianizmu, podľa ktorého Kristus nebol skutočným Bohom, ale len človekom. Martin musel rodný kraj pre prenasledovanie od bludárov opustiť. Jeho učiteľ biskup a neskorší svätec Hilár žil tiež vo vyhnanstve. Stretli sa potom, ako Hilárovi dovolili vrátiť sa do Francúzska a tu chcel Martina konečne vysvätiť za kňaza. Zo skromnosti sa vzpieral prijať túto preňho najväčšiu poctu, nuž ho vysvätil len za exorcistu.
Martin sa usadil v Hilárom založenom kláštore v Ligugé. Odtiaľ sa šíril do celého Franúzska chýr o jeho zbožnosti, nuž nečudo, že ho chceli za biskupa do Tours, čo on v pokore odmietal. Preto použili lesť. Zavolali ho k chorej žene, kam keď prišiel, mešťania z Tours obostúpili dom. Martin sa schoval za husacím chlievom, ale gagot ho prezradil. Preto sa vyobrazuje spolu s bielou húskou. Prinútili ho nechať sa vysvätiť za biskupa, ale aj tak sa správal ako chudobný rehoľník žijúci v biednej chyži vedľa biskupského chrámu a potom v kláštore Marmoutier, ktorý dal postaviť. Raz ho pohania postavili na tú stranu, kam mal spadnúť pri stínaní strom. Strom naňho nepadol, ale prevrátil sa nelogicky na inú stranu.
Martin zomrel vo veku 84 rokov na holej zemi posypanej popolom oblečený iba do kajúcneho drsného odevu a nad jeho hrobom je dnes v Tours veľký chrám svätého Martina.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára