13. novemberStanislav Kostka
Študentský život býva nástrahou, akú nie každý rovnako zvládne. Stanislav Kostka šiel študovať do Viedne vzdialenej od jeho rodiska Rostkova v poľskom mazovskom kniežatstve, kde sa narodil v roku 1550. Odišiel tam so starším bratom Pavlom, ktorý mu nebol príkladom v morálke. O to viac to mal Stanislav ťažšie, keď bol odkázaný na bratovu pomoc.
Pavol chcel žiť po pansky, ako sa na poľského šľachtica podľa pomýlených predstáv patrí. Preto ako rozpustili Jezuitské kolégium vo Viedni, v ktorom boli ubytovaní s vychovávateľom, museli si nájsť podnájom. Pavol si vybral luxus, kým Stanislav, ktorý omdlieval v detstve už len pritom, ak počul niekoho neslušne rozprávať, sa dostal do ťažkej pozície. Býval na podnájme so svetsky založeným bratom a s rovnakým vychovávateľom.
Stanko chodil denne na omše a modlil sa ruženec k Panne Márii, ktorú považoval za svoju nebeskú Matku. Odprosoval takto v modlitbách Boha za hriechy, ktoré páchal brat s veselou kompániou. Pavol ho často bil, hoci sa vôbec nebránil. Tak sa veselé školské roky stali pre Stanislava neznesiteľným peklom. Trpel pre vieru. Často opakoval:
"Narodil som sa pre väčšie veci."
Trpiteľský spôsob života sa podpísal pod Stankove zdravie, keď len v pätnástich rokoch na smrť ochorel. Vychovávateľ a ani jeho brat mu nemohli splniť jediné želanie, aby mu priviedli k smrteľnej posteli kňaza. Ubytovali sa síce v luxusnom byte, ale pod podmienkou domáceho pána, že do bytu neprivedú nikdy katolíckeho kňaza. Lekári sa zhodli, že zomrie. V noci sa mu zjavila Panna Mária a oznámila mu, že vstúpi do jezuitského rádu. Na druhý deň Stanislav vstal z postele mŕtvych s tým, že ide do kostola poďakovať sa Matke Božej za uzdravenie. Pavol aj vychovávateľ boli šokovaní. Zavolali lekárov a tí potvrdili, že je úplne zdravý. Stanislav im vysvetlil zázrak slovami:
"Panna Mária ma dnes v noci uzdravila!"
Týranie od brata pokračovalo, tak mu Stanko pohrozil, že od neho odíde a nech si to potom zodpovie pred rodičmi. Pavol si myslel, že sa len vyhrážal, ale naozaj odišiel. Odložil šľachtické a obliekol si sedliacke šaty. Pešo prešiel z Viedne až do bavorského Augsburgu, kde ho prijali medzi Jezuitov. Podrobili ho skúške, keď musel mníchom slúžiť a on šťastný písal priateľovi v liste, že "medzi hrncami a metlami je moje nebo."
Poslali ho do Ríma, kde sa mu splnil sen. V osemnástich rokoch zomrel na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie 15. augusta 1568, hoci len deň predtým mu nik z novicov a ani predstavených neveril, že druhý deň čaká na Stanislava smrť tak, ako ju sám predpovedal. Želal si pred smrťou jediné, aby ho položili na zem, lebo sa nepatrí, aby mních zomrel na posteli.
Zomieral pred zrakmi mnohých šťastný so slovami, že vidí Pannu Máriu, ako prišla po jeho čistú dušu spolu so zástupom nebeských panien. Stanislav Kostka bol vyhlásený za prvého blahoslaveného z rádu Spoločnosti Ježišovej a keď bol vyhlásený za svätého, stal sa patrónom Poľska s heslom "ad maiora natus sum - narodil som sa pre väčšie veci."
Smrť Stanislava zmenila aj život jeho brata, ktorý rozdal celý svoj majetok a nakoniec zomrel tiež ako Jezuita.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára