6. novemberHomobon
Je radosť byť bohatý? Je to šťastie mať dostatok? Pre spravodlivého to môže byť cesta do neba. Homobon z talianskeho mesta Cremona v 12. storočí nebol najprv bohatý a potom svätý. Šiel opačnou cestou. Najprv sa snažil zachovávať všetky prikázania, a až potom ho Boh požehnal tak, až sa stal bohatým. Niekomu by to nešlo do hlavy, že obchodník sa môže stať bohatým aj čestným obchodovaním. Ľudia od nepamäti na obchodníkov pozerajú ako na podvodníkov, ktorí rôznymi fígľami za nič chcú získať strašne veľa. Homobonovi nezáležalo na zisku, ale na tom, čo sa píše v evanjeliu, že človek má vo všetkom hľadať Božie kráľovstvo a to ostatné mu Pán Boh pridá.
Homobon sa vyučil za obchodníka u otca, ale nejednal sa ako kadejaký trhovník za každú cenu za tovar, ktorý predával. Naopak, vždy povedal len presne toľko, za koľko najmenej mohol tovar predať. A predsa zbohatol tak, že si mohol dovoliť pomáhať iným. Nie nadarmo ho volali otcom chudobných. Aj vedieť dávať je dar. Homobon často pomáhal schudobneným mešťanom a ich rodinám, ktoré boli príliš hrdé na to, aby žobrali. Na prvom mieste bol pre Homobona vo všetkom Boh. Aj pri výbere manželky. Keď mu rodičia povedali, že sú už starí a mal by sa oženiť, požiadal ich, aby mu oni vybrali dievča. Táto ľudská pokora vyplývala z jeho pokory k Bohu.
Mnohých dokázal Homobon priviesť späť k viere, keď videli, ako každé ráno predtým, než otvoril obchod, šiel na omšu do kostola. Ako svätil starostlivo sviatky, aj ako nehľadel na vlastný prospech, ale myslel pri všetkom, čo robil, na iných. Nik predsa neočakával, že práve on - obchodník sa bude pliesť do sporov a roztržiek. A predsa, keď sa v meste Cremon začali zvady, ktoré vyústili do strašnej bitky, Homobon s krikom vbehol medzi bijúcich sa mešťanov a prosil ich, aby sa zmierili. Tí boli takí prekvapení jeho nebojácnosťou, že im naozaj klesli zbrane v rukách a rozišli sa v pokoji.
Predstavme si, že by sa dnes našiel obchodník, ktorý by si zapýtal len toľko za tovar, koľko by mohol žiadať najmenej. Ak by mal pevnú vieru, že dôležitejšie je Kráľovstvo nebeské ako jeho zisk, iste by našiel pokoj srdca. Rovnaký, ako našiel Homobon, ktorý zomrel nebadane na raňajších bohoslužbách v kostole. Tak ako by si želal zomrieť nejeden veriaci. Nie nadarmo sa modlíme za šťastnú hodinu našej smrti. Homobonovi bola pridaná k jeho nebeskému kráľovstvu, ktorému toľko veril, že povzniesol na jeho úroveň aj remeslo, aké je väčšinou ťažko zlučiteľné s nebeským pokojom.
Obchodníci majú v Homobonovi od 12. storočia patróna, ku ktorému sa môžu utiekať v starostiach, ako udržať obchod. Majú v ňom príklad, že hoci Homobon pracoval s peniazmi, ktoré sú väčšinou považované za nečisté, pristupoval k nim ako k prostriedku, s ktorým môže pomáhať iným, a nie ako k cieľu. Homobon si usilovne budoval dobrými skutkami a modlitbami poklad v nebi, čo sa ukázalo aj krátko po smrti, keď sa na jeho príhovor udialo viacero zázrakov. Homobon je príkladom obchodníka, ktorý nehľadal zisk v množstve bohatstva, ale v hromadení dobrých skutkov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára