15. novemberAlbert Veľký
Svätý Albert Veľký v detstve a mladosti vôbec nebol veľký, ale bol najmenší z najmenších. Všetci sa mu v školách smiali. Hoci sa snažil, ťažko chápal učebnú látku. Nech robil, čo mohol, nedarilo sa mu. Preto aj osemsto rokov od tých čias udivuje, že sa z neho stal Albert Veľký.
V čase najväčšieho trápenia sa zjavila Panna Mária a povedala mu, že bude učený. Upozornila ho, že múdrosť nezíska vďaka rozumu, ale vďaka srdcu - teda pre lásku, ktorú cíti k Bohu a k nej. Keď vo veku 80 rokov zomieral v roku 1280, zostalo po ňom tridsať zväzkov vedeckých poznatkov. Tie zahŕňali vedomosti 13. storočia vo vtedajších všetkých vedných odborov. Jeho žiakom bol svätý Tomáš Akvinský, ktorému Albert Veľký predpovedal budúcnosť učeného muža v čase, keď o Tomášových danostiach ešte nik nevedel. Albert sa zároveň zo zjavenia Panny Márie dozvedel, že tesne pred smrťou o učenosť príde, čo sa aj stalo a od tej chvíle sa Albert pripravoval už len na smrť. Dal si vykopať hrob, pri ktorom sa modlil.
Jeho život mohol vyzerať úplne inak, keby bol počúvol rodičov, opustil cirkevné školy a oženil sa s dievčaťom, ktoré mu vybrali. To Albert odmietol, vstúpil do kláštora a stal sa veľkým učiteľom stredovekej mládeže. Dostal dar od Boha, že ľahko chápal každý prírodovedný, či filozofický problém, ale nenechal si toto bohatstvo poznania pre seba. Rozdával ho každému, kto si ho chcel vypočuť. Prednášal vo svetových mestách, ale najviac v Kolíne. Tam ho chodili počúvať aj pomazané šľachtické, či cirkevné hlavy. Nakoniec sa zameral už len na bohoslovie.
Láska k Bohu mu bola všetkým. Stal sa biskupom v Regensburgu. Tento úrad od pápeža musel prijať, ale po dvoch rokoch sa mu podarilo vrátiť späť k žiakom do Kolína. Pri preberaní biskupského úradu ukázal príklad pokory, keď do Regensburgu prišiel peši ako mnoho iných chudobných mníchov. A natešení mešťania s duchovenstvom, že k nim príde taký slávny učenec, nezbadali, že je medzi nimi, kým si nesadol na biskupský stolec v kostole, v ktorom sa dlho a pokorne modlil pred oltárom s ostatnými.
Napriek povedanému ho mnohí jeho súčasníci považovali za čarodejníka. Pritom Albert využíval rozum a poznanie pre dobro ostatných. V tuhej zime pestoval čerstvé kvety vo vyhrievanom skleníku, ktorým očaril kráľa Viliama Holandského. Zostrojil samohybného robota, ktorého Tomáš Akvinský rozbil, lebo sa bál o Alberta, že by ľudia tento div vôbec nepochopili. Jeho učenosť presiahla svoju dobu možno aj o tisíc rokov dopredu. A predsa opakoval:
"Lepšie je slúžiť Bohu, ako vedieť všetko na svete."
Na to prišiel muž, ktorý bol pôvodne nešťastným chlapcom, ktorému sa nedarilo učiť. Spolužiaci ho považovali za hlúpeho a rodičia sa rozhodli ho zo školy odvolať, aby sa oženil a zaoberal radšej praktickým životom. Tento posledný z posledných sa stal prvým v učenosti vďaka príhovoru Panny Márie, ktorá celý život držala nad Albertom Veľkým ochrannú ruku a k nej sa neustále utiekal v modlitbách.
V roku 1274 sa náhle rozplakal pri odchode z kláštora na cirkevný snem do Lyonu. Prekvapeným bratom oznámil, že práve zomrel Tomáš Akvinský. Nie v kláštore v Kolíne, kde plakal Albert Veľký, ale v kláštore Fossa Nuova v Taliansku. On to vedel, hoci neexistovali mobilné telefóny, ani žiadne spojenia na také vzdialenosti. Albert dokázal aj pre nás, že v Bohu sú všetky múdrosti vedy a aj preto je od roku 1941 vyhlásený pápežom za patróna vedcov na celom svete.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára