5. novemberImrich
Syn svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, Imrich, zomrel vo veku okolo dvadsaťštyri rokov. Dochovalo sa o ňom množstvo podložených historických správ, ktoré nám vykresľujú princa a chystaného kráľa v Uhorsku v peknom svetle. Už ako dieťa sa chodil tajne v noci modliť. Jeho otec kráľ Štefan trval na tom, že sa musí oženiť. Imrich bol proti, lebo dal sľub čistoty Bohu, ale na naliehanie otca, aj predstaviteľov cirkvi, súhlasil so svadbou s Chichou dcérou Křesimíra, ktorý bol kráľom Chorvátska a Dalmácie. Požiadal princeznú, aby súhlasila s jeho sľubom čistoty, na čo ona privolila a tak dodržiavali celibát.
V tom čase žilo v Panónii množstvo barbarov. Starí Maďari sa začali pokresťančovať najmä po vstupe do Karpatskej kotliny, keď sa zoznámili s vierou starých Slovákov. Po smrti Svätopluka II. došlo po bitke pri Bratislave v roku 907 k zániku Veľkej Moravy, na ktorej troskách vzniklo Uhorsko s prvým kráľom Štefanom. A jeho syn Imrich bol s kresťanstvom konfrontovaný vďaka staroslovenským kňazom, k akým patril aj svätý Maurus.
Imrich ako čistý človek a kráľov syn videl už pri pohľade na ľudí často do ich duší. Keď s otcom navštívili kláštor Benediktínov na Panónskom vrchu, všetci im vyšli v ústrety. Imrich každého bozkal toľkokrát, koľko si zaslúžil úcty podľa čistoty srdca. Jediného, koho bozkal viac ako raz, dva, či tri razy, bol Maurus, ktorého bozkal až sedemkrát.
Štefan sa pýtal syna, prečo to urobil a on mu povedal, že u Maurusa videl obzvlášť veľkú čistotu, keď ešte aj keď uvidel kráľa, tak sa modlil a oči uprel na nebo.
Maurus sa stal v Päťkostolí, v dnešnom Pécsi biskupom. Tu napísal prvé faktografické dielo zo slovenského prostredia a to od slovenského autora. Imrichom obdivovaný Maurus bol Slovák. Napísal dielo o dvoch slovenských svätcoch - o svätom Svoradovi Andrejovi a o svätom Benediktovi, ktorých pamiatku si pripomíname 17. júla. Legendu o nich napísal, keď mal 64 rokov a Svorad bol už takmer štyridsať rokov mŕtvy a Benedikt zomrel tri roky po Svoradovi.
A o ďalšie tri roky po Benediktovi zomrel aj Imrich, mladý kráľovič, pre ktorého už uhorský kráľ Štefan nestihol pripraviť korunováciu. Osem dní pred ňou Imricha poranil v lese diviak tak nešťastne, že na druhý deň kráľovič zomrel. A týždeň po jeho smrti zomrela aj jeho panenská manželka Chicha.
Pre Slovákov sú všetky tieto udalosti radostné, lebo dokazujú našu starú kultúru a vieru, ktorých sa od nás učili noví maďarskí prisťahovalci. Osobitne je zaujímavé priateľstvo medzi starými Slovákmi a starými Maďarmi po zániku Veľkej Moravy a vzniku uhorského štátu s prvým kráľom Štefanom, ktorý sa v dejinách preslávil ako šíriteľ viery a pokoja. V jeho šľapajach pokračoval aj syn, ktorý predčasne zomrel. Stal sa svätým spolu s otcom, či kráľom Ladislavom a s čanádskym biskupom Gerhardom. Gerhard zomrel zasa spolu s nitrianskym biskupom svätým Bystríkom v septembri v roku 1047, keď ich oboch zavraždili pohanskí starí Maďari v Budíne.
Do tohto času spadá aj historicky prvá návšteva Svätého otca Slovenska. Stalo sa tak v roku 1052, keď nemecký cisár neúspešne obliehal osem týždňov Bratislavu. Straty na životoch boli také veľké, až to nevydržal ani pápež Lev IX., ktorý osobne prišiel do Bratislavy obe rozhádané strany udobriť, čo sa mu podarilo pomocou svadby. Nemecký cisár zasnúbil svoju dcéru so synom uhorského kráľa Ondreja. Svätý otec druhýkrát navštívil Slovensko až o 948 rokov neskôr a to na jar v roku 1990, keď do Bratislavy prišiel pápež Ján Pavol II.
Imrich sa stal svätým vďaka pápežovi Gregorovi VII., ktorý v 12. storočí vyhlásil za svätých všetkých, ktorí sa pričinili o obrátenie Panónie na kresťanskú vieru, pričom sa stali spolu so starými Maďarmi svätými aj spomínaní slovenskí mnísi.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára