14. november
Ondrej Avellin
Osemdesiatosem rokov žil svätý Ondrej Avellin. Urovnával spory, naprával hriešnikov a opravoval skazené mravy. Mal mnoho nepriateľov a predsa sa snažil o ich nápravu. Urobil niekoľko takých skutkov, ktoré sú nepochopiteľné a preto ho nazývali aj anjelom. Ondrej sa narodil v neapolskom kráľovstve v 16. a zomrel v 17. storočí. Od detstva bol matkou vedený k modlitbám a modlil sa s ňou ruženec skôr, kým vedel rozprávať. Doma si staval oltár namiesto hier vonku. Bol skromný a tvrdil, že ľudská svetská sláva zmenšuje skutočnú Božiu slávu na Zemi.
Napriek utiahnutému spôsobu života bol neustále tŕňom v oku niektorej zo žien. Najprv to bola vdova, pred ktorou sa musel zamykať, lebo sa vybrala priamo až do jeho izby, potom počas štúdií to bolo viacero žien z rôznych spoločenských vrstiev. A to všetko preto, lebo hoci od detstva žil viac duševne ako fyzicky, Boh ho obdaril nezvyčajnou krásou. Pred rôznymi ženskými nástrahami musel roky utekať, kým ho po vysokoškolských štúdiách v Neapole biskup vysvätil za kňaza. Avellin najprv pracoval ako advokát pri cirkevnom súde. Raz dosiahol víťazstvo v prospech priateľa klamstvom, čo ho tak rozľútostilo, že sa vzdal advokátskej praxe. Stal sa radšej dedinským kňazom, kým ho biskup neposlal obnoviť úpadok do kláštora radových sestričiek svätého Michala v Neapole. A tu sa začínajú jeho neuveriteľné skutky. Jedna zo sestričiek, ktorá žila svetským životom, si totiž najala na Ondreja vrahov. Z ťažkých zranení sa vyzdravil a u úradov vyprosil pre vraha milosť.
Vo veku tridsiaťpäť rokov vstúpil do zboru Teatínov v Neapole, kde plnil všetky ťažké pravidlá rádu so sebe vlastnou ľahkosťou. Bojoval proti žiadostiam a to aj proti sebaláske, keď vravel, že "ľudská chvála je krádež Božej cti." Počas noviciátu u Teatínov sa staral o nebezpečného šialenca, ktorý bol násilný a túžil všetkých rehoľníkov vyvraždiť. Ondrej sa staral o šialenca dovtedy, kým sa šialenec neuzdravil. Avellin hovorieval, že "trápenie nie je nič zlé a iba vtedy sa stáva zlým, ak neradi trpíme." Z tohto obdobia pochádza ďalší jeho neuveriteľný skutok. Synovca mu úkladne zavraždili. Avellin poznal meno vraha a predsa ho nevyzradil súdu, kým ho neodhalili a potom prosil o jeho milosť. Možno vedel, že vraha odhalia, veď poznal aj dátum vlastnej smrti. Keď mal päťdesiat rokov, stal sa opátom kláštora Teatínov a opäť čelil útokom závistlivého sveta v meste Piacenza, kde bol kláštor. Bezbožníci ho očiernili pred vojvodom z Parmy, až sa vládca rozhodol opáta navštíviť, aby zistil, aká je pravda. Vojvoda sa čudoval, keď zistil, že slávny opát má v izbe iba tvrdé lôžko, hlinenú nádobu, drevenú stoličku, krížik a obrazy svätých. Viac nič. Od vstupu do kláštora Teatínov nejedol mäso, ani ryby, vajcia či mlieko. Živil sa len zeleninou a toto trápenie tela nezmenil ani v starobe, či chorobe so slovami: "Ako málo je to, čo trpím a robím, keď to porovnávam s tým, čo Pán Ježiš Kristus trpel a robil pre mňa!"
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára