18. november
Výročie posvätenia bazilík apoštolov svätých Petra a Pavla
Apoštoli Peter a Pavol boli odlišní, ale viera ich silno spájala. Preto, aby sa pri liturgii neoddeľovali, nariadil pápež Pius IX. v roku 1854 sláviť v celom katolíckom svete 18. november ako výročie posvätenia oboch bazilík apoštolov Petra a Pavla v jeden deň.
O bazilikách vieme veľa zaujímavého. Bazilika svätého Petra má na fasáde rad deviatich balkónov. Z prostredného z nich, ktorý sa volá Lóža požehnania, udeľuje Svätý Otec požehnanie Urbi et orbi - teda mestu a svetu. Odtiaľ zaznievajú po stáročia rovnaké slová - habeus papam - máme pápeža! Oznamuje sa mestu a svetu, keď kardináli uzavretí na konkláve zvolia nového námestníka Ježiša Krista na Zemi, nového Petra. Význam baziliky svätého Petra pre celý kresťanský svet je nesmierny. Sú v nej pochovaní mnohí významní muži viery, naposledy tu uložili ostatky Svätého otca Jána Pavla II. Rovnocenne s touto pamiatkou má význam pre veriacich aj bazilika svätého Pavla, ktorá je po Petrovej bazilike druhá najväčšia na svete.
Na oboch pracovali významní umeleckí majstri dejín svetového umenia. Michelangelo, Bramante, Rafael, Rosselini, Bernini a mnohí iní sú navždy spojení s týmito už na pohľad monumentálnymi stavbami, ktoré sú veľké duchovnom, ktoré v sebe skrývajú. V bazilikách sú uchované ostatky mnohých svätcov a pápežov. Bazilika svätého Petra skrýva v katakombách Petrov hrob a bazilika svätého Pavla zasa relikvie apoštola národov. Baziliky sú dôkazom lásky Boha k ľuďom a spätne lásky ľudu vzývajúceho jediného Boha.
Na svete existuje mnoho stávb, ktoré vplývajú na človeka. Návšteva bazilík v Ríme patrí k nevšedným zážitkom aj pre neveriaceho človeka. Je to logické, veď bazilika svätého Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete a po ňom druhým je bazilika svätého Pavla. Návštevníka ohúria už veľkosťou, ak by naňho nezapôsobili významom viery a Božej lásky. Tieto dva chrámy sú pamätníkmi minulých čias, ale najmä duchovnými dôkazmi slov, že viera aj hory prenáša. Tu viera uchováva cez stáročia pietne miesta smrti a večného odpočinku dvoch Kristových apoštolov, ktorí šli na smrť šťastní vo viere, že sa stretnú so spasiteľom.
Obe baziliky sú aj pamätníkmi, ktoré upozorňujú návštevníkov, že človek má žiť za každej situácie v súlade s Božími prikázaniami, aby sa tešil na posmrtný život. Sú odkazom, aby sme bohatstvá nezhŕňali na dočasnom svete, ale aby sme si ich schovávali v nesmrteľnom nebi.
Obe baziliky prešli po stáročia množstvom stavebných úprav, zmien, opráv, ale aj poškodení. Chrám svätého Pavla bol 10. decembra 1854 znovu vysvätený a vznikol dnešný sviatok oboch bazilík. V tento deň pápež Pius IX. za prítomnosti dvesto biskupov z celého sveta na Prvom vatikánskom koncile v Ríme vyhlásil článok viery o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. A to vedomie, že Matka Božia uverila slovu a slovo sa telom stalo, aby prišiel na svet spasiteľ, je spojené s obrovskou ľudskou radosťou, že na Zemi sa narodil Boh, aby zvíťazil za nás nad smrťou a nad každým hriechom.
Povedané slovami svätého Pavla, tak ako vstúpil na svet hriech cez hriech jedného človeka Adama, prišlo na svet aj spasenie opäť cez jedného spravodlivého - Ježiša Krista. A túto udalosť dokumentujú historicky aj obe spomínané budovy. Chrámy postavené na mieste, kde svätého Petra na vlastnú žiadosť ukrižovali dole hlavou za vtedajšími hradbami mesta.
Druhá bazilika stojí zasa na mieste, kde na ceste vedúcej do Ostie sťatím pripravili o život apoštola Pavla. Pôvodný chrám svätého Petra, ktorý dal postaviť v roku 324 cisár Konštantín Veľký, museli prestavať, lebo hrozilo jeho zrútenie. A znovu posvätený bol o 1300 rokov neskôr 18. novembra v roku 1626. A to je sviatok, ktorý slávime od novovysvätenia chrámu svätého Pavla v roku 1854 pri oboch bazilikách spoločne.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára