9. novemberVýročie posvätenia Lateránskej baziliky
Aj budovy majú svoje sviatky. Dnes slávime výročie posvätenia Lateránskej baziliky. Tento chrám je spojený s dejinami preto, lebo až Milánskym ediktom z roku 313 sa stala cirkev právnou osobou za čias cisára Konštantína Veľkého. A ten daroval cirkvi palác, ktorý kedysi patril Plauciovi Lateránovi. Tento starý rímsky palác sa stal sídlom pápežov na dlhé stáročia, takmer tisíc rokov až do roku 1305. A vedľa neho stojí bazilika svätého Jána. Pôvodný Lateránsky palác, ktorý obýval prvý pápež Silvester prvý v rokoch 314 až 335, zhorel v roku 1308.
Na jeho zrúcaninách začal v roku 1586 stavať pápež Sixtus V. nový palác, ktorý prešiel spolu s bazilikou viacerými stavebnými úpravami a zmenami. Má však v sebe čaro histórie zachované od čias, keď krutý cisár Nero prenasledoval kresťanov, až po súčasnosť.
Najkrajšia legenda, ktorá sa k nemu viaže, súvisí so životom svätého Františka z Assisi. Ten, keď žiadal pápeža Inocenta III. v 13. storočí o udelenie súhlasu na zriadenie jeho rehole Minoritov - Malých bratov, tomuto Svätému otcovi sa prisnil sen. V ňom videl, ako sa symbol cirkvi - Lateránsky palác nebezpečne nakláňa, ale predsa nepadne. Tento symbol pápežskej moci totiž podopieral rehoľník. A pápež vo sne v tom chudobnom mníchovi spoznal práve Františka z Assisi. A pápež teda súhlas dal.
Veľa radosti predstavuje pre veriacich Lateránska bazilika a palác. Hoci už sedemsto rokov neslúži za sídlo Svätého otca, ktorý sa presťahoval do Vatikánskeho paláca, dýcha zo stavby história preplnená vzácnymi duchmi z radov svätcov, aj prostých veriacich za vyše tisíc päťsto rokov. V Lateránskej bazilike sa konalo viacero koncilov, reformných synôd a bolo v nej podpísaných množstvo dôležitých listín. Pôvodne v Lateránskej bazilike sídlil rímsky biskup - bol to teda biskupský chrám, ktorý bol najprv zasvätený najsvätejšiemu spasiteľovi. Až neskôr baziliku zasvätili svätému Jánovi Krstiteľovi a potom zasa svätému Jánovi Evanjelistovi.
K najznámejším z piatich brán Lateránskej baziliky patrí hádam posledná vpravo, ktorá sa otvára iba každých dvadsaťpäť rokov. Naposledy bola otvorená v jubilejnom roku 2000 a otváral ju Svätý otec Ján Pavol II., ktorý ju aj na ďalších 25 rokov zavrel. Nazýva sa porta sancta - teda svätá brána. K výzdobe Lateránskej baziliky patrí pätnásť sôch na hlavnom priečelí, ktoré predstavujú od Krista, cez svätého Jána Krstiteľa, či svätého Jána Evanjelistu, až po ďalších cirkevných učiteľov. Bazilika má dĺžku až 130 metrov a má päť chrámových lodí, ktoré sú od seba oddelené stĺporadím.
Táto bazilika svätého Jána v Lateráne je navyše podľa titulu prvou zo štyroch hlavných rímskych bazilík. Ďalšími sú baziliky svätého Petra vo Vatikáne, svätého Pavla na Ostijskej ceste v Ríme a mariánska bazilika Santa Maria Maggiore - čo znamená bazilika Svätej Márie - väčšia.
Výročie posvätenia Lateránskej baziliky bolo najprv iba sviatkom v Ríme, ale na znak úcty voči Petrovmu stolcu sa tento sviatok rozšíril na celú svätú cirkev. Preto, kto ju z veriacich raz v živote navštívi, navždy zostáva táto stavba zapísaná v jeho srdci. Prechádza totiž miestami, kde sa písali dejiny Kristovej cirkvi lásky a preto návšteva Lateránskej baziliky patrí k veselým a radostným udalostiam v živote každého kresťana.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára