12. novemberJozafát Ján Kuncevič
Ján Kuncevič ako ukrajinský rehoľník s menom Jozafát sa snažil v meste Vilna a Vitebsk pomôcť každému, kto sa naňho v 17. storočí, kedy žil, obrátil. Raz prišla za ním chudobná vdova. Ján nemal nič, čo by jej daroval. Jeho jediným majetkom bola viera. Preto s vierou poslal ženu preč a nakázal jej, aby sa k nemu vrátila. Zatiaľ šiel do chrámu, kde si kľakol a vrúcne sa modlil. Onedlho za ním prišli z mesta s posolstvom, že jeden mešťan sa rozhodol kláštoru venovať 50 zlatých, čo bolo hotové bohatstvo. Jozafát si peniaze ani nespočítal a priamo ich odovzdal chudobnej vdove. Tej stačili na zaplatenie nájomného a ešte jej zostalo, nuž peniaze doniesla späť, ale Jozafát ich neprijal so slovami:
"Len si ich nechajte, to vám Pán Boh posiela!"
Jozafát Ján Kuncevič sa preslávil ako "uchvatiteľ duší". Takto ho nazývali pravoslávni veriaci. Východní Slovania sa dostali do rozkolu so západnou cirkvou nie vlastnou vinou, ale vďaka pýche Grékov, ktorí chceli celej Rímskej ríši diktovať nielen moc z Carihradu, ale aj vieru. Kuncevič sa rozhodol, že katolíckym rozkolníkom pravoslávneho obradu vysvetlí ich omyl a tak mu prischla prezývka "uchvatiteľ duší". Po rozhovoroch s Jozafátom ľudia pochopili podstatu sporu a vracali sa do lona rímskej cirkvi. Mal veľa neprajníkov, ktorí mu poslali zaplatenú ženu, aby ho zviedla na hriech. Jozafát ženu pekne prehováral, aby sa správala slušne, čo ona nechcela a tak ju vyhnal s palicou.
Vo veku 37 rokov sa stal polockým arcibiskupom a bránil uniatstvo, teda spojenie s rímskou cirkvou. Uniatske, čo je gréckokatolícke biskupstvo, máme na Slovensku aj my v Prešove. A svätého Jozafáta dnes oslavuje celá rímskokatolícka cirkev. Zomrel mučeníckou smrťou šesť rokov potom, ako bol vysvätený za polockého arcibiskupa a pravoslávni rozkolníci sa rozhodli ho zabiť. Verili, že odstránením Jozafáta upevnia svoju vieru, ale stal sa opak. Mučenícka smrť priniesla rozšírenie gréckokatolíckej cirkvi, na ktorú nakoniec prestúpili aj vrahovia. Preto Jozafátove slová o tom, že by rád zomrel pre spásu ľudí, ktorí ho nenávideli, sa do bodky naplnili. Sprisahanci proti Kuncevičovi najali potulného popa, ktorý ho na ulici tak dlho urážal, až popa chytili Jánovi sluhovia a zavreli ho v arcibiskupovom dome. To bolo znamenie na vzburu. Keď sa Jozafát dozvedel, čo sa stalo, okamžite dal popa prepustiť a predstúpil pred vzbúrencov.
Na to arcibiskupa napadli. Jeden s kyjakom, druhý so sekerou a tretí ho strelil do hlavy. Bili a tupili jeho telo dávno potom, čo vydýchol naposledy so slovami:
"Bože môj!"
Jeho mŕtvolu vyzliekli a hodili ju do rieky s priviazaným kameňom o nohy. Na druhý deň celý Vitebsk oplakával svoje skutky. Mŕtvolu arcibiskupa vytiahli z rieky a v slávnom sprievode ju úctivo odniesli do arcibiskupovho sídla v Polocku. Vrahovia plakali a hlavný sprisahanec ušiel do Grécka, odkiaľ sa o štyri roky vrátil a zmieril sa s gréckokatolíckou cirkvou prenasledovaný výčitkami svedomia. Urna svätého Jozafáta Jána Kunceviča je uložená vo Vatikánskej bazilike pod oltárom svätého Bazila Veľkého.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára