štvrtok 21. novembra 2013

Svätí na každý deň: 22. november - Cecília

22. november
Cecília


Zamilovanému novomanželovi povedala nevesta cez svadobnú noc, že zložila sľub čistoty. A dodala, že jej panenskú nevinnosť stráži anjel. Kto by sa jej dotkol, bol by potrestaný Božím hnevom. To sa stalo Valeriánovi, keď si vzal za ženu svätú Cecíliu.
Valerián o jej sľube nevedel a predsa až do smrti miloval Cecíliu čistou láskou. Cirkev bola v tých časoch mladá a prenasledovaná. Príbeh svätej Cecílie sa odohral v treťom storočí a jej aktérka sa narodila v roku 200 v Ríme. Bola krásna, múdra a navyše bola dcérou bohatých rodičov. Žila utiahnuto a aj tak ju každý Riman poznal. O jej ruku požiadal bohatý mladík Valerián, ktorý bol však pohan. Cecíliini rodičia so svadbou súhlasili. Ona mala strach. Zaviazala sa sľubom čistoty Bohu a nechcela ho rušiť. Nevedela vyriešiť problém, či sa mala vzoprieť vôli rodičov. Zverila túto starosť v modlitbe na Pána. Ten jej vo sne poslal anjela, ktorý jej povedal, že vôľa Boha je, aby sa vydala, ale aj tak panenstvo nestratí. Anjel bude pri nej stáť a nedopustí jej pošpinenie.
Valerián túžil vidieť anjela, ktorý stráži jeho ženu. Preto ho Cecília poslala k pápežovi Urbanovi, ktorý sa skrýval v katakombách, lebo kresťanov v Ríme prenasledovali. Nerobil tak priamo cisár Severus, ale jeho podriadení. Medzi nimi aj takí, ktorí boli šťastní, ak v neprítomnosti cisára mohli odsúdiť na smrť bohatých rímskych občanov a tak získať ich majetky. Valerián prijal krst a vieru. Na to uvidel manželkinho anjela. Spoločne s Cecíliou si kľakli a modlili sa za dušu Valeriánovho brata Tiburcia. Ten bol tiež pohanom. Valerián ako dobrý brat túžil potom, aby aj Tiburcius mal večný život a stal sa kresťanom. Vtedy ich Tibercius navštívil. Keď videl ako sa obaja modlia zaňho k Bohu, dojalo ho to tak, že tiež vyhľadal pápeža Urbana. Nechal sa pokrstiť.
Ako bohatí rímski občania Tibercius a Valerián s Cecíliou podporovali chudobných. Pomáhali kresťanom odsúdeným na smrť. Stali sa sami korisťou rímskych úradníkov. Tí využili príležitosť, kým cisár nebol v Ríme a obžalovali Valeriána aj Tiburcia z šírenia kresťanstva. Vojenský veliteľ Maxim, ktorý ich viedol na popravisko, sa zázračne obrátil na kresťanskú vieru. Vyznal na verejnosti ako žalárnik, že viera Valeriána aj Tibercia naňho tak zapôsobili, že aj on verí v Ježiša Krista. A tak bol Maxim popravený spolu s nimi. Cecília po smrti manžela a švagra rozdala celý majetok chudobe, aby rímski vrahovia nezískali nič. A pripravila sa na smrť. Najprv sa ju snažili uvariť v parných kúpeľoch. Keď z nich vyšla živá, dali ju sťať. Trikrát jej kat sekol do hrdla, ale napriek rane, ktorá by u každého iného znamenala smrť, žila po poprave ešte tri dni.
Zázraky pokračovali aj po smrti svätej Cecílie. Pápež Paschal I. mal takmer šesťsto rokov po Cecilínom umučení zvláštne videnie počas omše v chráme svätého Petra. Zjavila sa mu Cecília a žiadala ho, aby hľadal jej telo. Paschal I. bol pritom presvedčený, že ostatky svätej Cecílie v Ríme nie sú, mal ich odniesť už dávnejšie longobardský kráľ.
V rímskych katakombách naozaj pápež objavil hrob svätej Cecílie. A v ňom neporušené telo svätice, ktorá bola pochovaná už v roku 230 a telo našli o šesťsto rokov neskôr. Vedľa jej hrobu boli pochovaní Valerián, Tiburcius, Maxim, pápeži Urban a Lucius. Pápež Paschal I. vlastnými rukami preniesol všetky relikvie pod oltár chrámu svätej Cecílie. Keď o sedemsto rokov neskôr v roku 1599 pri oprave chrámu v Ríme otvorili všetky tri truhly, zistili, že telo svätice je aj naďalej neporušené. A tak 22. novembra 1599 pápež Klement VIII. za prítomnosti 42 kardinálov znovu uložil relikvie do truhiel. Tie sú dodnes v krypte v chráme svätej Cecílie v Ríme.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára