26. november
Leonard z Porto Maurizio
Svätý Leonard z Porto Maurizio urobil vec, ktorú hádam každý kresťan pozná, ale nie každý o tom vie, čí to bol pôvodne nápad. Dal vystavať v rímskom Koloseu, kde umučili tisícky kresťanov na začiatku nášho letopočtu, Kalváriu. Teda štrnásť kaplniek pripomínajúcich Krížovú cestu Ježiša Krista. Vďaka Leonardovi poznáme Kalváriu, ktorú vždy na Veľký piatok môžeme vidieť prostredníctvom televízneho prenosu.
Zrejme o tom Leonard nemal ani tušenia, že raz jeho dielo budú obdivovať naraz milióny veriacich v rôznych častiach sveta a budú sledovať pápeža ako nesie Kristov kríž.
Narodil sa v 17. storočí v roku 1676 a svätý Alfonz z Liguori ho nazval "najväčším misionárom svojho storočia," pričom mal na mysli 18. storočie. Leonard z Porto Maurizio sa totiž dožil sedemdesiatpäť rokov, kým odišiel do neba v roku 1751, lenže paradoxne na žiadnej zahraničnej misii nikdy nebol. Jeho cieľom boli domáce misie, veď ho aj nazývajú "apoštolom Talianska".
Preblahoslavenej Panne Márii zasvätil celý život potom, ako päť rokov nevedel vyzdravieť z tuberkulózy a po zložení duchovného sľubu, že bude ako kňaz šíriť úctu práve k slávnej Božej rodičke medzi veriacimi, sa zázračne uzdravil. Leonard povedal:
"Keď si pomyslím, koľké a aké veľké milosti som dostal skrze Máriu, zdá sa mi, že sa podobám chrámu s milostivým obrazom Preblahoslavenej Panny, kde sú steny zôkol-vôkol pokryté tabuľami s poďakovaním, a kde sa môže čítať iba toto: za milosť vyprosenú u Boha skrze Máriu!"
A takýto výraz poďakovania za milosť vyprosenú u Boha skrze Máriu môžeme čítať pred kaplnkami zasvätenými Panne Márii v kostoloch na celom Slovensku. Leonard sám sa cítil byť vo svojom vnútri takouto kaplnkou. Predstavme si tie prekrásne miesta a skúsme lepšie pochopiť, kto to bol svätý Leonard z Porto Maurizio. Tento skromný františkánsky mních si obliekol habit proti vôli celej rodiny, lebo počul v srdci volanie Boha. Kňaz, ktorý sa nepripravoval na kázne učenosťou, ale srdcom - modlitbou. Vymodlil si dar od Ducha svätého, lebo napriek prostote kázní, dokázal poslucháčov zapáliť pre vec viery viac, ako by im na omši kázal zbehlý teológ. Na jubilejný rok 1750 v Ríme nestačili pri jeho omšiach priestory kostolov. Kázal teda na námestiach.
Zachoval sa nám aj spôsob, akým svätý Leonard z Porto Maurizio odolával hriechu. Keď prišlo pokúšanie, povedal si:
"Toto nechce Mária, moja najvyššia Pani! Nie, neurazím ju."
Krásne svedectvo lásky a oddanosti tej, ktorá mu pomohla v ťažkej chvíli. Nečudo, že kam svätý Leonard vkročil, utíchli zvady. Chodil pešo krížom - krážom po Taliansku s dišpenzom od pápeža, že nemusí prijať žiadnu vyššiu cirkevnú hodnosť. Chceli mu ich udeliť viacero, ale potom by sa už nemohol venovať tomu, na čo prišiel na svet - domácim misiám, pri ktorých šíril okrem zvláštnej úcty k Panne Márii aj úctu k zahraničným misiám, po ktorých celý život túžil, ale nikdy sa na ne nedostal.
Františkánom sa stal zábavným spôsobom tak, že kráčal po ulici zadumaný, lebo cítil v srdci volanie vstúpiť do rehole, len nevedel do ktorej. Zrazu sa pred ním zjavili dvaja mnísi, nuž šiel bezmyšlienkovite za nimi. A tí ho doviedli až do františkánskeho kostola svätého Bonaventura na Palatíne. Do toho kostola, do ktorého ho o 53 rokov neskôr pochovali pod oltár, a kde sú uložené jeho ostatky.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára