25. novemberRoque Gonzáles de Santa Cruz
Misionári aj dnes vedia, že často im pôjde o život a predsa šíria vieru a Božie meno. Takým bol aj Roque Gonzáles de Santa Cruz. Narodil sa v druhej polovici 16. storočia v roku 1576. Jeho rodným mestom bol v Južnej Amerike známy Asunción. Vtedy nebol hlavným mestom len Paraguaja, ale aj Uruguaja, ba dokonca i Argentíny, Južnej Brazílie, Bolívie a Chile. Bolo to teda významné centrum celého kontinentu.
A Roque Gonzáles pochádzal z nemenej významnej rodiny v Asuncióne. Aj dnes potrebujú mnohé oblasti sveta misionárov. Ba možno by sme našli v každej modernej spoločnosti prostredie, v ktorom by sa tiež zišli. Vo všetkých veľkomestách žijú rôzne asociálne živly. A teraz si predstavme kňaza, ktorý sa rozhodne medzi nimi šíriť vieru. Šíril kresťanstvo v ešte ťažšom prostredí medzi bojovne naladenými indiánmi. Indiáni verili vo vlastných bohov. A tých Roque Gonzáles dokonale poznal. Prozreteľnosť akoby využila situáciu, že sa tento kňaz narodil v privilegovanej rodine vládnucej kasty a obdarovala malého Gonzálesa rôznymi darmi. Okrem daru nábožnosti, pokory a schopnosti rozdávať lásku, to bol najmä dar empatie. Napriek dostatku, v ktorom vyrastal, chodieval od detstva k indiánom. Naučil sa ich jazyk a robil ich práce. Priúčal sa viacerým remeslám. Od murárčiny, po farmárčinu. A navyše bol taký zbožný, že za kňaza ho chceli vysvätiť už na jeho birmovke.
Chodieval na misie do najnebezpečnejších oblastí. Všade sa snažil indiánom pomôcť nájsť nový spôsob existencie, ktorý by im zaručil dôstojný život. Zakladal osady, v nich organizoval indiánom život, pokresťančoval ich, staval kostoly, učil obrábať zem, či obchodovať so Španielmi. Množstvo dovtedajších bojovne naladených indiánskych lupičov zázračne vlastnou láskou premenil na pokojamilovných občanov rodiacich sa nových štátov Južnej Ameriky.
V novembri 1628 bol úkladne zavraždený. Od začiatku jeho kariéry takmer tridsať rokov bolo jasné, že táto situácia môže kedykoľvek nastať. Gonzáles odmietol všetky rodové výhody bohatstva od toho dňa a tej hodiny, kedy bol ako dvadsaťtriročný vysvätený za kňaza. Opustil rodičov a začal sa obetavo a neohrozene starať o najbiednejších - o indiánov. Tejto práci sa rozdal celý. Až do poslednej kvapky vlastnej krvi. Nečudo, že z ním zasiatych semien vzišla po stáročiach od jeho smrti taká bohatá úroda v podobe dnešnej silnej viery v Latinskej Amerike.
Tento kontinent dal svetu neohrozeného bojovníka za Božie veci. Veď zabudol na pôvod a venoval sa najbiednejším indiánom a kreolom, lebo uveril slovám spasiteľa, že musí opustiť všetko, čo má rád, ak má vydať ako zrno v rukách Boha bohatú úrodu. A to sa presne Gonzálesovi podarilo. A to aj vlastnou smrťou. Jeho vraždu pripravil jeden z ohrdnutých náčelníkov. Jeho smrť podnietila pokresťančených indiánov, aby vytvorili vlastnú organizovanú armádu, ktorou chránili ďalších kňazov, ktorí sa snažili o to isté, o čo šlo celý život Gonzálesovi - o zrovnoprávnenie ľudí na svete v šanciach prežiť čas vymedzený ľuďom na zemi dôstojne podľa ich vlastných najlepších schopností a možností.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára