10. december
Melchiades
Sú ľudia, ktorých život poznačí veľká zmena. Zlom, v ktorom sa všetko mení. A to do podoby, akú už potom poznajú ľudia celé stáročia. Svätý Melchiades bol pápežom dvoch časových období, ktoré sú pre cirkev zlomovými. Bol zvolený za Svätého otca v čase, keď cisár v Ríme nariadil, aby boli všetky kresťanské chrámy zrúcané a všetci kňazi mali byť obetovaní pohanským bohom.
Melchiades sa stal pápežom v roku 310. Teda na konci tristoročného prenasledovania kresťanov. Od roku 313 vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému získala cirkev slobodu. A Melchiades bol vtedy tiež pápežom. Zomrel o rok na to v roku 314. Prežil posledné hrôzy, ale aj slobodu. Stal sa pápežom, počas ktorého pontifikátu sa svet zmenil.
Niečo podobné prežili milióny ľudí na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia vo východnej Európe. Zrazu zanikli veľké a mocné režimy, ktoré oficiálne zakazovali ľuďom veriť v Boha. A tieto veľké ateistické režimy vedené diktatúrami komunistických strán boli minulosťou. Ľudia mohli slobodne vyznávať vieru v Boha.
Môžeme to prirovnať k dobe a náhlym zmenám v nej, aké zažil pápež Melchiades. On bol na začiatku štvrtého storočia na čele cirkvi. Bol najväčším nepriateľom cisárskej rímskej moci. A tak bol prvý na rade, ktorý mal zomrieť. Naopak, dožil sa slobody, bodu zlomu. Štátna moc sa zmenila, už netrestala veriacich. Podobne, ako sa tomu stalo na sklonku roku 1989 aj u nás v Slovensku. A kým my sme mali náboženskú neslobodu 51 rokov, Melchiades a jeho súčasníci nepoznali časy, kedy to bolo inak. Oni si pamätali iba dejiny prenasledovania kresťanov. Od Nera, ktorý dal vyvraždiť tisíce kresťanov, až po posledných cisárov, kým neprišiel Konštantín Veľký. Preto musela byť rovnako veľká aj radosť nielen všetkých kresťanov z nadobudnutej slobody, ktorú nikdy nepoznali, ale aj Svätého otca - svätého Melchiadesa.
Preto je čas, kedy bol pápežom Melchiades, časom zlomovým. A zmena, ktorú prežil spolu s veriacimi, bola zlomom kľúčovým pre celú cirkev a ľudstvo. Všetko sa za Melchiadesa zmenilo. Začali sa písať nové dejiny. Cisár Konštantín Veľký daroval pápežovi Melchiadesovi za sídlo hlavy cirkvi kráľovský palác na Lateráne a tak sa začal budovať Vatikán.
Melchiades, ktorého aj keď zomrel prirodzenou smrťou, považujú za mučeníka pre prenasledovanie, ktorým prešiel počas života, tak mohol zomrieť spokojný. Od ukrižovania Spasiteľa a smrti kniežat cirkvi, apoštolov Petra a Pavla, v Ríme prvýkrát až Melchiades zomieral ako pápež s vedomím, že cirkev nie je v bezprostrednom ohrození. Svätý Augustín neskôr o Melchiadesvi napísal:
"Bol najlepším mužom, synom kresťanského pokoja a otcom kresťanského ľudu".
Žiaľ, alebo aj vďaka Bohu, pre Krista neprestávajú zomierať mučeníci dodnes. Lebo je to radosť, ak niekto tak mocne miluje Boha, že zaňho položí najväčšiu obetu v podobe života. Nie však v boji, ako to robia mnohí militaristicki založení fanatici. Kresťania zomierajú za Boha z lásky.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára