3. decemberFrantišek Xaverský
"Choď a zapáľ svet," tieto slová sú navždy zapísané do príbehu života svätca s menom František Xaverský. Povedal ich zakladateľ radu Spoločnosti Ježišovej svätý Ignác z Loyoly.
Xaverský patril do úzkeho kruhu siedmich kňazov pod vedením svätého Ignáca, ktorí na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie 15. augusta v roku 1534 v podzemnej kaplnke chrámu na Montmartri v Paríži zložili spoločný sľub, že sa zriekli sveta. Odtiaľ odcestovali do Benátok s cieľom, že pôjdu šíriť vieru do Jeruzalema. Chceli ohlasovať kresťanstvo ako misionári medzi moslimami na miestach umučenia Ježiša Krista. Na to potrebovali kňazskú vysviacku.
Z Benátok žiadali pápeža Pavla III. o povolenie. Pavol III. im ho dal s tým, že za Nový Jeruzalem pre ich pôsobenie im určil Rím. Písalo sa 16. storočie. V Európe zúrila náboženská reformácia. Pavol III. bol zvolený za pápeža s tým, že po zvolení možno zomrie a patová situácia v cirkvi sa vyjasní. Lenže Pavol III. cirkev naopak upevnil, a to aj vďaka Spoločnosti Ježišovej - teda Jezuitom.
V tom čase kráľ Ján III. z Portugalska požiadal pápeža o pravých kresťanských mužov, ktorí by mohli ísť do kolónií v Indii. Na misiu Ignác z Loyoly určil dvoch kňazov, z ktorých sa do Indie dostal len František Xaverský.
František prišiel do mesta Goya v Západnej Indii ako pápežský nuncius, ale odmietol všetky prejavy úcty. Vystúpil na breh bosý a ubytoval sa v chudobnej nemocnici, kde sa staral o najbiednejších ľudí. Navštevoval väznice, spovedal vrahov, robil omše pre malomocných, ktorí žili izolovane od ostatného obyvateľstva a najmä vyučoval deti.
Chodil po meste, ktoré malo v tom čase dvestotisíc obyvateľov so zvoncom v ruke a zvolával deti na výučbu katechizmu. Vymýšľal pre ne náboženské básničky a pesničky. Námorníkov, ktorí žili bez manželstva s domorodými ženami, nahováral na sobáše a rúcal neohrozene modly rôznych kultov. Znepriatelil si brahmanov, ktorí ho pozvali na synodu do džungle, kam sa vybral neohrozene sám a vrátil sa odtiaľ s jedným brahmanom, ktorého vyučil za katolíckeho kňaza. Pokrstil tisíce ľudí, obrátil na vieru celé dediny, mestá a štáty. Neúnavne putoval nielen po provinciách Indie, ale aj na Cejlón, na Sumatru, na Jávu, či najmä na Malajský polostrov do mesta Malaky a na ostrovy v Japonsku.
Ako pápežský nuncius prišiel na to, že najviac jeho kresťanskú misiu brzdí hrabivosť portugalských obchodníkov využívajúcich zaostalosť obyvateľstva. Prežil viacero útokov na život a ako vyslanec portugalského kráľa písal do Lisabonu Jánovi III. rozhorčené listy, v ktorých ho žiadal, aby sa zbavil hanebných ziskov z kolónií. Vybral sa do Japonska, kde založil viacero kresťanských obcí, ale prišiel aj na to, že ak chce v Ázii dosiahnuť šírenie Kristovho učenia, musí prísť do Číny.
Vymyslel si plán, ako sa dostať do krajiny, ktorá sa prísne bránila prisťahovaniu cudzincov. Získal od portugalského miestokráľa poverovacie listiny pre jedného obchodníka, ktorý bol tak menovaný za portugalského veľvyslanca v Číne. Lenže plán mu prekazil nový guvernér Malaky, ktorý Františka Xaverského nenávidel. A tak sa dostal len na ostrov San-Čoan, odkiaľ z mesta Singapúr písal listy kráľovi, ale do Číny, na ktorú videl z ostrova, sa nedostal. Tam aj 3. decembra v roku 1552 vo veku štyridsaťšesť rokov zomrel.
V jezuitskom kostole svätého Františka Xaverského v Skalici sa nachádza najväčší gotický obraz na Slovensku s vyobrazením tohto patróna katolíckych misií, za ktorého ho vyhlásil spolu so svätou Teréziou z Lisieux v roku 1927 pápež Pius XI. Obraz zo Skalice je možno najväčším gotickým obrazom Františka Xaverského na svete. Tak si Slováci uctievajú svätca, ktorý patrí po apoštolovi Tomášovi, ktorý priniesol do Ázie kresťanskú vieru, hádam k najznámejším svätcom pre tento kontinent.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára