20. december
Ján František Regis
Spoločnosť Ježišova získala v 17. storočí oddanú dušu v podobe svätého Jána Františka Regisa, ktorého výročie si dnes pripomíname. Narodil sa v roku 1597 v rodine pochádzajúcej z drobnej dedinskej šľachty a venoval sa misiám pre chudobných vo Francúzsku, hoci túžil po zahraničných cestách. Ján František dokázal spojiť dobročinnosť s jednoduchým jazykom. Aj dnes majú také slová zázračný účinok, ktoré dokážu prejsť do sŕdc čo najväčšieho počtu poslucháčov. Mal úspech ako kazateľ, aj ako kňaz. O jeho diele v podobe dobroty, ktorú rozdával, môžeme povedať, že bolo naplnením Kristových slov o poslaní apoštolov hlásať evanjelium chudobným.
Bez váhania sa obetoval už pri morovej epidémii, v čom mu bránili jeho nadriadení. Potom žobral pre chudobných najnutnejšie veci na prežitie so slovami, ktorým nik nemohol odolať. Hovoril:
"Pre nahého Krista, pre chudobného Krista, pre Spasiteľa bez strechy."
Takýmto žobraním akoby kázal. Videl nahého a chudobného Ježiša bez strechy v každom chudobnom človeku. Ján František Regis mal taký dar reči, že jedna žena po vypočutí jeho kázne povedala:
"Šťastná matka, ktorá priviedla na svet tohto syna a šťastná i ja, ktorá som ho mohla počuť kázať!"
Regis dokázal hovoriť jednoduchým spôsobom, aby mu každý rozumel, keď vysvetľoval tajomstvá viery. Kňazstvo chápal ako poslanie ohlasovať evanjelium doslovne. Regisova veľká viera v jeho súčasníkoch vzbudzovala úžas a radosť.
Vďaka viere dostal Ján František Regis od prozreteľnosti ďalší dar, ktorý v nás aj dnes vzbudzuje údiv. Dostal dar schopnosti zázrakov u ťažko chorých ľudí. Potom, ako sa modlil nad chorými, sa zázračne uzdravovali. Stal sa akýmsi lekárom viery, lebo vierou liečil chorých a najmä chudobných ľudí, ktorí na iného lekára nemali prostriedky. Od Boha získali najlepšieho lekára. Regis sa nikdy touto schopnosťou nevystatoval, ale naopak, pokorne sa snažil poukázať na to, že jeho zásluhy sú ničotné. Je známy Regisov výrok, že "vždy, keď Pán Boh obráti zarytého hriešnika, stáva sa oveľa väčší zázrak."
Neostal len pri žobraní pre chudobných a pri modlení za chorých. Obetavo sa staral o padlé dievčatá a ženy. Tie najprv posielal do dobrých rodín, aby sa v nich polepšili, ale neskôr pre nich založil domov, ktorý nazval útočišťom a sám v ňom obete i šíriteľky hriechu viedol k pozdvihnutiu z morálneho bahna.
Tak ako žil, Ján František Regis aj zomrel - teda v práci. V noci šiel do zapadnutej dedinky La Louvesc, kde slúžil 24. decembra omšu. Keď tam prišiel po celonočnom blúdení v horách zaviatych snehom, nedal si oddych a slúžil omšu, spovedal aj 25. decembra na sviatok Narodenia Krista Pána. Na svätého Štefana na druhý deň slúžil poslednú omšu v živote. Po nej spovedal a večer omdlel. Mal zápal pľúc. Zomrel vo veku 43 rokov pri plnom vedomí, keď prítomným povedal:
"Vidím nášho Pána a Pannu Máriu, ktorí mi otvárajú raj!"
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára